Ľudská chrbtica je tvorená 26 stavcami, ktoré ochraňujú miechu a umožňujú nám chodiť vzpriamene a zohýňať sa. Ochoreniami chrbtice trpí viac ako 70 % populácie. O ochoreniach chrbtice sme sa zhovárali so skúseným neurochirurgom, riaditeľom nemocnice FNsP Nové Zámky, MUDr. Danielom Žingorom. Vysvetlil nám ako prebiehajú operácie chrbtice, ale aj aké sú najčastejšie príčiny rôznych problémov s chrbticou.
Po prečítaní článku budete vedieť:
Chrbtica prechádza od základne lebky až k panve. Slúži ako oporný stĺp tela a ochráni miechu. V chrbtici sú tri prirodzené krivky, ktoré jej pri pohľade zboku dávajú tvar „S“. Tieto krivky pomáhajú chrbtici odolávať veľkému množstvu záťaže tým, že zaisťujú rovnomernejšie rozloženie hmotnosti. Chrbtica sa skladá z 26 samostatných stavcov – spolu so zrastenými kosťami krížovej kosti a kostrče. Chrbtica je silná, ale pružná štruktúra chrániaca miechu, podopiera hlavu a zaisťuje uchytenie rebier.
Ochorenia chrbtice predstavujú jednak zmeny štruktúry chrbtice alebo poškodenia stavcov a tkanív, ktoré ich obklopujú. Spôsobujú ich najmä:
Ochorenia chrbtice často vyvolávajú bolesť kedy zmeny kostí tlačia na miechu alebo nervy. Tiež môžu spôsobiť obmedzenie hybnosti. Liečba závisí od konkrétneho typu ochorenia, avšak môže zaŕňať aj výstuž chrbtice a operáciu.
Sú to štandardné problémy, ktorými si prešlo približne 70 až 80% populácie. Ide o tzv. “seknutia”, ktoré pacient konzultuje so svojim obvodným lekárom a následne neurológom. Ak však ťažkosti pretrvávajú alebo sa opätovne vracajú príznaky, je indikovaná konzultácia s neurochirurgom. Pred takouto konzultáciou je potrebné absolvovať vyšetrenie magnetickou rezonanciou a mať aj röntgenové snímky. Na základe týchto vyšetrení a zhodnotení klinického stavu sa neurochirurg rozhodne, aký ďalší postup liečby zvolí. Určite to nie je hneď chirurgický zákrok, ale každá liečba je individuálna a závisí od nálezu a klinického stavu pacienta.
Niektorí neurochirurgovia primárne preferujú liečbu chirurgickým zákrokom, ale ja možno tým, že som študoval na FTVŠ, sa snažím mojich pacientov nasmerovať k alternatívnym možnostiam, najmä cvičeniu. Operáciu vnímam ako posledný krok, ku ktorému pristupujem až vtedy, ak sme vyčerpali všetky možnosti konzervatívnej liečby. Pravdaže pri naozaj ťažkých stavoch respektíve neurologickom deficite pacienta je indikovaná operácia ihneď.
Áno, bohužiaľ vidím, že čoraz mladšie generácie trpia ťažkosťami s chrbticou. Je to spôsobené tým, že deti sa vo všeobecnosti málo hýbu. Nechcem dehonestovať učiteľov telesnej výchovy alebo školstvo, sám som telocvikár, avšak keď sa dnes prejdete okolo základných škôl, zistíte, že z 10 detí sedí 5 na lavičke. Je to neporovnateľné so staršími generáciami. Dnes deťom chýbajú základné pohybové návyky a myslím si, že toto dôvodom, že vekový faktor u pacientov, ktorí sú operovaní je čím ďalej nižší.
Následkom nedostatku pohybu je to, že pacientom chýba tzv. “svalový korzet” spredu aj zozadu chrbtice. Častokrát sa stretávame s úplnou absenciou brušných svalov, ktoré pre držanie tela dôležité. Zadné vystierače sú súčasťou svalového korzetu a tiež sú základom najmä pre driekovú chrbticu, ich absencia môže viesť k vážnym komplikáciám. Ak pacient nemá vytvorenú oporu svalov, chrbtica trpí. Samozrejme, na zdravotný stav pacienta má vplyv celý životný štýl. Nie je to len o cvičení ale aj o strave.
Určite áno. Dokonca keď som nastúpil pred 15 rokmi, s kolegami sme boli zaskočení, keď sme operovali štyridsať ročného pacienta a teraz sa stretávame aj s prípadmi, kedy operujeme 19-ročného, mladého pacienta. Samozrejme takéto prípady boli aj v minulosti, avšak mám pocit, že štatisticky ten počet mladých ľudí s ťažkosťami stále stúpa.
Ide o stupne vyklenutia platničky. Protruzia je stav, v ktorom môžeme hovoriť o najmenšom vyklenutí platničky. Protruzia nie je stav, ktorý by bol indikovaný k operačnému zákroku. A potom máme herniu, kde sa môžeme stretnúť aj s pomenovaniami odlomená alebo vytečená platnička. Je to odštiepenie časti disku. Najčastejšie sa z platničky odštiepi alebo odlomí pod niektorý nerv v miechovom kanály. Následkom toho sú nielen bolesti chrbtice ale bolesť môže vystreľovať aj do končatín. Podľa toho dokážeme určiť, ktorá platnička je vysunutá, čo si potvrdzujeme vyšetrením magnetickou rezonanciou. Takto zistíme, kde pramení zdroj ťažkostí pacienta.
Potom je tu ešte špeciálna skupina pacientov. V tomto prípade, často aj u mladých generácii, sa stane, že sa platnička jednoducho opotrebuje. Nazývame to DDD (Degenerative Disc Disease), čo znamená degeneratívne postihnutie disku. Platnička nie je nijakým spôsobom vysunutá, odlomená ani inak posunutá. Platnička stratí výšku a teda dva stavce, medzi ktorými bola uložená reagujú bolesťou a ťažkosťami. Títo pacienti zvyčajne nepociťujú vyžarovanie bolesti do končatiny ale majú tzv. axiálne bolesti. Ide o bolesti krížov, pacient má problém s dlhším sedením alebo s intenzívnejšou fyzickou prácou. Takýchto pacientov bolesti zásadne limitujú v každodennom živote.
Ako som spomenul najčastejšími príznaky sú bolesti chrbta, krížov, bolesti medzi lopatkami a bolesť vystreľujúcou do končatín.
Pri tejto diagnóze nejde iba o grafický obrázok chrbtice. Opotrebovanú platničku môže mať aj pacient, ktorý o tom vôbec netuší, pretože nemá bolesti. To znamená, že k liečbe sa pristupuje až v momente, keď má ťažkosti. Ak pacient naozaj vyskúša všetky spôsoby liečby a cvikov, napríklad McKenzieho metódu, yogu, atď. a napriek tomu ho problémy s chrbticou a sprevádzajúca bolesť obmedzujú pri každodenných aktivitách, po prípade je závislý na analgetikách, vtedy sa začne zvažovať takýto vážny chirurgický zákrok.
Výmena platničiek sa môže realizovať viacerými spôsobmi. Prístup zozadu, prístup z boku, prístup spredu – teda cez brucho. To, akým spôsobom bude pacient operovaný, záleží od:
V prípade, že sa rozhodneme ísť cez brucho, operácia prebieha v spolupráci s brušným chirurgom, ktorý nám vytvoria prístup ku chrbtici. Celý obsah brušnej dutiny je odsunutý a dostaneme sa na prednú plochu chrbtice, kde vykonáme výmenu platničky. Potom máme bočný prístup, v ktorom ideme z boku, cez svaly. Vak s črevami je odsunutý dopredu, a tak dostaneme sa ku chrbtici a následne k postihnutej platničke . A nakoniec máme prístup zozadu. Každý jeden spôsob má svoje plusy aj mínusy.
Na utíšenie bolesti sú často predpisované rôzne typy analgetík. Okrem toho môžeme zvoliť aj metódu liečby obstrekmi. Sú realizované buď pod CT alebo pod röntgenom. Môžeme aplikovať ozón, ktorý je veľmi populárny nie len u nás, ale aj vo svete. Ozón má dehydratačnú funkciu, čo v praxi znamená, že dokáže akoby vysušiť odlomenú časť platničky a pacientovi sa zredukujú bolesti. Ďalej môže byť aplikovaný kortikoid s anestetikom, ktoré tíšia bolesť. A potom pri pacientoch – najmä u starších ľudí, ktorí majú postihnutých viac segmentov – môže byť aplikovaná kaudálna blokáda. Mimo spomenutých metód existuje ešte more iných možností, ako uľaviť pacientovi od ťažkostí.
Pacient môže absolvovať obstreky viackrát, avšak všetkého veľa škodí. Pri opakovaných vpichnutiach sú samozrejme aj riziká, ako napríklad zanesenie infekcie. Pred vážnejším zákrokom by mal pacient vždy zvážiť možnosti konzervatívnej liečby. Ak však necíti zmeny pri opakovaných obstrekoch, zvyčajne sa prikloníme k operácii.
Bedrový pás je určite vhodná alternatíva, my ich taktiež používame najmä pri pacientoch, ktorí sú po stabilizačnom zákroku, na spevnenie svalstva. Ideálnejšie však je, keď si pacient sám vytvorí svalový korzet tým, že spevní aj predné, brušné a zadné, chrbtové svalstvo. Bedrový pás nie je vhodný na dlhodobé používanie, hrozí tu časom riziko ochabnutia svalov.
McKenzieho metóda je súbor cvikov a techník, ktoré podporujú regeneráciu a zotavenie chrbtice. Ďalším variantom môže byť aj SM systém. Pri cvičení SM systémom pacienti cvičia s expandermi. V oboch prípadoch ide o akúsi alternatívnu liečbu pohybom. Určite majú zmysel obe metódy, ja osobne som zástanca akéhokoľvek pohybu.
Prebieha to podobne ako pri degeneratívnych zmenách platničiek v driekovej chrbtici. Môže dôjsť k vyskočeniu-vysunutiu platničky alebo môžu vznikať výrastky v dôsledku tejto degenerácie. Tieto výrastky môžu dokonca prísť do kontaktu s miechou.
Je to veľmi individuálne a závislé od charakteru a lokalizácie uloženia nádoru. Záleží na tom, či má pacient nádor v tele stavca alebo v miechovom kanáli. Tu hrá rolu aj to, či sa nádor nachádza pod obalom, v ktorom je miecha alebo sa nachádza priamo v mieche. Samozrejme, najrizikovejším je nádor priamo v mieche. Každý operačný výkon na stavcoch a mieche je veľmi individuálny a vážny,ktorému predchádza dôsledná príprava operatéra.
Čo sa týka detí, to je skôr v rukách detských ortopédov. Zvyčajne je u detí zvolená liečba cvikmi alebo korzetom. Avšak degeneratívna skolióza sa môže týkať hlavne starších generácií. Aj keď v minulosti starší ľudia neboli liečení na takúto diagnózu, dnes už takéto deformity chrbtice dokážeme chirurgicky ošetriť a tak pomôcť zredukovať ťažkosti pacientovi.
Kedysi sa neurochirurgovia držali filozofie, pri ktorej pacienti ležali aj 3-4 dni po operácii. Dnes sa však snažíme pacienta mobilizovať čo najskôr. Závisí to aj od rozsahu chirurgického výkonu, ktorý pacient podstúpil. My sa snažíme ísť cestou „čo najskôr na nohy”, aby sa pacient čím skôr dostal do pohybu.
Ďakujeme za rozhovor!
MUDr. Daniela Žingora môžete kontaktovať e-mailom na chora.chrbtica@gmail.com.