Každý deň čelíme rôznym zdravotným rizikám a niektorým z nich sa často nedá vyhnúť. Znečistenie vnútorného ovzdušia a vystavenie sa nebezpečným látkam v domácnosti patria medzi riziká, s ktorými však môžeme niečo urobiť.
V posledných rokoch vedecké dôkazy naznačujú, že vzduch v domácnostiach a iných budovách môže byť znečistenejší vážnejšie ako ten vonkajší. Navyše ľudia, ktorí sú najdlhšie vystavení znečisťujúcim látkam vo vnútornom prostredí, sú často osoby, ktoré sú najcitlivejšie na ich účinky, ako napr. deti, starší ľudia, chronicky chorí, najmä pacienti s respiračnými alebo kardiovaskulárnymi chorobami.
V tomto článku sa dozviete:
Tieto látky sa postupom času stali jednými z najbežnejších alergénov. Tie v domácnosti dokážu poriadne znepríjemniť život a slzenie očí či kýchanie nie sú v prichádzajúcom jarnom období ničím nezvyčajným. Vysoká teplota a vlhkosť môžu navyše zvýšiť koncentráciu kontaminujúcich látok, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín, a to biologickej a chemickej.
Ak sa u Vás dlhodobo objavujú príznaky alergie či astmy, je potrebné znížiť množstvo alergizujúcich látok v byte či dome a vytvoriť tak si doma prostredie, ktoré aspoň čiastočne prinesie úľavu.
V tomto článku sa budeme venovať škodlivinám biologickej povahy, ktoré vyvolávajú rôzne alergické reakcie, medzi ktoré patrí aj rozširujúca sa civilizačná choroba – astma.
Ľudia v priemere až 90% svojho času trávia v interiéroch. V dôsledku toho práve alergény a dráždivé látky z vnútorného prostredia hrajú dôležitú úlohu pri spúšťaní alergických reakcií a epizód astmy.
Medzi biologické znečisťujúce látky patria baktérie, plesne, vírusy, srsť zvierat, sliny mačiek, roztoče, šváby a peľ. Všetky tieto látky môžu predstavovať vážne riziko pre zdravie človeka.
Bežné škodliviny, ako napríklad peľ, pochádzajú z rastlín a môžu vyvolávať príznaky ako kýchanie, slzenie očí, kašeľ, dýchavičnosť, závraty, letargia, horúčka a problémy s trávením. Alergické reakcie sú výsledkom opakovanému vystaveniu a imunologickej precitlivenosti konkrétnym biologickým alergénom.
Alergia na peľ môže byť nielen nepríjemná, ale astmatické reakcie naň môžu byť životu nebezpečné. Astma je chronické ochorenie dýchacích ciest, ktoré spôsobuje opakujúce sa a znepokojujúce epizódy sipotov, dýchavičnosti, tlaku na hrudníku a kašľa. Možno ju rozdeliť do dvoch skupín na základe príčin: vonkajšia (alergická) a vnútorná (nealergická). Vonkajšia astma má známu príčinu, napr. alergie na roztoče, rôzne pele, trávu alebo burinu alebo na domáce zvieratá. Jedinci s vonkajšou astmou vytvárajú nadmerné množstvo protilátok, keď sú vystavení spúšťacím mechanizmom. Pri vnútornej astme nie je žiadna precitlivenosť na protilátky. Medzi známe spúšťače vnútornej astmy patria infekcie, ako sú vírusy nachladnutia a chrípky, cvičenie a chladný vzduch, priemyselné a pracovné znečisťujúce látky, potravinové prísady a konzervačné látky, lieky ako aspirín a emočný stres.
Trus, časti tela a sliny švábov môžu byť taktiež spúšťačmi astmy. Šváby sa bežne vyskytujú v preplnených mestách, a to obzvlášť v priestoroch so zlými hygienickými podmienkami – v domácnostiach, ale aj v obchodných centrách či reštauráciách. Alergény obsiahnuté vo výkaloch a slinách švábov môžu spôsobiť alergické reakcie alebo vyvolať príznaky astmy. Tieto čiastočky spolu so zvyškami uhynutých tiel či škrupín, spôsobujú astmatické záchvaty u jedincov senzibilizovaných na alergén na šváby.
Ďalšou skupinou článkonožcov spojených s astmou sú prachové roztoče. Roztoče sa nachádzajú takmer v každom obydlí a je skoro nemožné sa im vyhnúť. Ukázalo sa, že v domácnostiach s vyššou vlhkosťou sa ich vyskytuje podstatne viac a následne aj viac alergénov. Ich fekálie sa navyše usádzajú a hromadia v rôznych tkaninách (v oblečení, kobercoch, obliečkach…) a môžu sa prenášať vzduchom pri domácich činnostiach, ako je napr. vysávanie, čo vedie k vdýchnutiu čiastočiek obyvateľov domu či bytu. Roztoče sú rozšírené po celom svete a z domáceho prachu bolo identifikovaných minimálne 13 druhov. Tieto drobné zvieratká uprednostňujú úrovne relatívnej vlhkosti vzduchu od 70% do 80% a teploty 24°C až 27 °C. Väčšina roztočov sa nachádza v spálňach, a to v matracoch, kde strávia až tretinu svojho života. Typický použitý matrac môže obsahovať od 100 000 do 10 miliónov roztočov. Okrem toho koberce, najmä dlhovlasové, poskytujú ideálne mikroprostredie na hromadenie potravy a vlhkosti pre roztoče a tiež poskytujú ochranu pred odstránením pomocou vysávača. Obľúbeným jedlom roztoča sú ľudské lupiny (odlúpnutá stará koža).
Ak sa v domácnosti nachádzajú ľudia s astmou je vhodné prijať nasledujúce preventívne opatrenia:
Domáci miláčikovia môžu byť významnými spúšťačmi astmy z dôvodu veľkého výskytu odumretých kožných šupín, moču, výkalov, slín a srsti. Bielkoviny v prachu, moči alebo slinách teplokrvných zvierat môžu senzibilizovať jednotlivcov a viesť k alergickým reakciám alebo vyvolať astmatické záchvaty. Medzi teplokrvné zvieratá patria psy, mačky, vtáky a hlodavce (škrečky, morčatá, pieskomily, potkany a myši). Nasledujúce stratégie, môžu znížiť alebo vylúčiť zvieracie alergény v domácnosti:
Existujú však dôkazy, že domáce zvieratá v domácnosti môžu vzniku astmy zabrániť. Niekoľko štúdií preukázalo, že prítomnosť psov a mačiek v prvom roku života znižuje pravdepodobnosť vzniku alergie u dieťaťa a že prítomnosť mačiek významne znižuje citlivosť na mačky v dospelosti. Mnoho ďalších štúdií preukázalo pokles alergií a astmy u detí, ktoré vyrastali na farme a boli v styku s mnohými zvieratami.
Osobitou kategóriou nežiadúcich škodlivín v domácnostiach sú plesne. Ľudia sú bežne vystavení viac ako 200 druhom húb v interiéroch aj exteriéroch. Plesne v prostredí bežne nie sú okom viditeľné, zbadáme ich až pri premnožení, čiže až keď vytvoria charakteristický povlak. Mnohé sa množia prostredníctvom produkcie a šírenia spór. Zvyčajne sa živia mŕtvymi organickými látkami a pri dostatočnej vlhkosti môžu žiť z mnohých materiálov nachádzajúcich sa v domácnostiach, ako je drevo, celulóza v papierovej podložke na sadrokartónových doskách, izolácia, tapety, lepidlá používané na prilepenie koberca k podložke a každodenný prach a špina.
Niektoré plesne môžu spôsobiť rôzne nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, vrátane alergických reakcií a imunitných reakcií (napr. astma), infekčných chorôb (napr. histoplazmóza) a toxických účinkov (napr. rakovina pečene). Špecifická skupina aflatoxínov produkovaných plesňami rodu Aspergillus species je karcinogénna a môže podporovať rast zhubných nádorov. Priamym kontaktom s plesňami dochádza k chorobám kože ako sú ekzém alebo mykóza.
Častými príznakmi sú najmä:
Plesňové toxíny môžu spôsobiť aj priame poškodenie pľúc vedúce k iným vážnym pľúcnym ochoreniam.
Mnoho druhov plesní produkuje početné alergény schopné u ľudí vyvolávať alergické reakcie. Tieto alergény boli nájdené v spórach, ale aj v iných fragmentoch týchto húb.
Mnoho plesní produkuje mykotoxíny (myko = predpona označujúca príslušnosť k hubám, plesniam), ktoré predstavujú zdravotné riziko pri požití, kontakte s pokožkou ale aj pri vdýchnutí. Silné toxíny produkujú rody vyskytujúce sa v mokrých budovách a vlhkých priestoroch. Jeden druh plesne môže produkovať niekoľko rôznych toxínov a daný mykotoxín môže byť produkovaný viac ako jedným druhom húb. Ich produkcia závisí od metabolizmu, teploty, obsahu vody a vlhkosti. Nakoľko druhy plesní produkujúce toxíny majú všeobecne vyššie nároky na vodu ako bežné plesne, darí sa im len v podmienkach nepretržitej vlhkosti. Menšie deti môžu byť obzvlášť citlivé na určité mykotoxíny. Bola totiž preukázaná súvislosť úmrtí na pľúcne krvácanie u dojčiat a súčasná prítomnosť plesne S. chartarum v domácnosti.
Rast plesní môže byť spôsobený akýmkoľvek stavom, ktorý vedie k nadmernej vlhkosti. Medzi bežné zdroje vlhkosti patrí prienik dažďa (napr. na strechách a spojoch stien), úniky povrchových a podzemných vôd (napr. zle navrhnuté alebo upchaté dažďové žľaby a spodné odtoky), inštalatérske netesnosti a stojatá voda v spotrebičoch (napr. odvlhčovače, umývačky riadu, odkvapkávače chladničky). Problémy s vlhkosťou môžu byť spôsobené aj problémami s prúdením vodných pár a kondenzáciou, vrátane nerovnakých vnútorných teplôt, zlej cirkulácie vzduchu, prestupu vzduchu z pôdy do suterénov a zlej izolácie vnútorných chladených povrchov, napr. vodovodných potrubí.
Takto vyzerá pleseň pod mikroskopom:
Obzvlášť náchylné na problémy s plesňami spôsobené kombináciou zle kontrolovanej vlhkosti a materiálov podporujúcich plesne sú suterény. Existujú tiež dôkazy, že spóry plesní z vlhkých alebo mokrých podzemných priestorov sa môžu prenášať vzdušnými prúdmi do vyšších obytných priestorov. Staršie rodinné domy môžu byť obzvlášť náchylné na problémy s plesňami z dôvodu nedostatočnej údržby, neprimeranej izolácie, nedostatku klimatizácie a zlého kúrenia. Nízke teploty v interiéri (napr. keď jedna alebo dve miestnosti nie sú vykurované) majú za následok zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu a zvýšenie možnosti kondenzácie vody na studených povrchoch.
Pár tipov ako predísť tvorbe plesní v domácnosti:
Keďže jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich rast plesní v domácnostiach je úroveň vlhkosti, kontrola najmä tohto faktora je najdôležitejšia pri prevencii.
Pri písaní tohto článku boli použité zdroje:
Už v prechádzajúcom článku o biologických škodlivinách a toxínoch v domácnosti sme písali o tom, že vzduch v interiéri má…
Hoci je besnota najmä ochorenie zvierat, ročne na ňu umrie približne 60 000 ľudí, a to najmä v rozvojových krajinách Afriky…
Väčšina majiteľov domácich zvierat má jasno v tom, akú radosť im do života prináša ich zvierací miláčik. Mnohí z…
