Najčastejšie toxíny, ktoré sa dnes nachádzajú v domácnostiach – aké zdravotné riziká predstavujú? Kde ich môžeme nájsť a ako im predchádzať?

V tomto článku sa dozviete

• Prchavé organické zlúčeniny (VOC – z angl.) – vyparujú sa aj vo vašom dome
• Pesticídy – jediné toxické chemikálie zámerne aplikované v životnom prostredí
• Plesňové toxíny – nebezpečné nielen v potravinách
• Náhrada tradičných stavebných materiálov
• Dioxíny – čo sú a ako vznikajú?
• Ťažké kovy – vážne ohrozenie nášho zdravia
• Polybromované difenylétery (PBDE)
• Chloroform – anestetikum a narkotikum minulosti

Nárast porúch imunitného systému, neurologických problémov, chronickej únavy, citlivosti, alergií a hormonálnych porúch poukazuje na faktory životného prostredia, ktoré sú kľúčovými determinantmi chorôb – spôsobujú asi 75% väčšiny druhov rakoviny.

Nakoľko účinky vystavenia toxínom sú ťažko identifikovateľné, môže trvať roky, kým sa problémy s vystavením prejavia ako choroba.

Väčšina spotrebiteľov nie je schopná alebo nemá čas ani skúsenosti na sledovanie obsahu nebezpečných látok vo výrobkoch a materiáloch. Existuje však niekoľko jednoduchých stratégií, ktoré možno prijať na zníženie vystavenia toxínom v domácnosti.

Prchavé organické zlúčeniny (VOC – z angl.) – vyparujú sa aj vo vašom dome

Tieto látky sú skupinou chemikálií, ktoré sa ľahko odparujú z rôznych materiálov už pri izbovej teplote a tvoria tak v domácnosti znečisťujúce plyny. Existuje viac ako 400 takýchto zlúčenín, ktoré boli identifikované v interiéroch, z nich viac ako 200 možno nájsť v kobercoch. Koncentrácia VOC má tendenciu byť v vnútri vyššia ako v vonku, pravdepodobne preto, že sú prítomné najmä vo výrobkoch pre domácnosť.

Aké sú riziká a zdroje? Ako minimalizovať expozíciu?

Medzi najčastejšie riziká patrí:

• podráždenie očí a dýchacích ciest,
• bolesti hlavy, závraty,
• poruchy videnia a poruchy pamäti,
• chronická expozícia zvyšuje riziko rakoviny, poškodenia pečene, obličiek a centrálneho nervového systému.

Osoby s dýchacími problémami, ako sú astma, najmä malé deti, starší ľudia a osoby so zvýšenou citlivosťou na chemikálie, môžu byť náchylnejšie na podráždenie a súvisiace choroby.

Zaraďujeme sem obzvlášť:

• nové koberce a bytové zariadenie,
• interiérové farby,
• drevotrieskové dosky a lisované výrobky z dreva,
• plasty a elektroniku,
• dezodoranty, čistiace kvapaliny, laky, šampóny a kozmetiku,
• chemicky vyčistené odevy, repelenty, osviežovače vzduchu,
• počas spaľovania dreva sporáky a tabakové výrobky.

Aby sme minimalizovali prítomnosť týchto prchavých látok v domácnosti je vhodné dodržiavať nasledujúce opatrenia:

• nepoužívajte výrobky s vysokým obsahom VOC – pri maľovaní v interiéroch vyhľadajte farby a povrchové úpravy s označením „low-VOC“ alebo „zero-VOC“, nefajčite v interiéroch, zvážte nákup starožitného nábytku,
• nechajte nové produkty odplyniť – ak ste si kúpili napríklad nový gauč, rozbaľte ho a nechajte niekoľko dní v garáži, než ho prinesiete do interiéru,
• vetrajte – zvyšovaním vetrania môžete znížiť koncentráciu VOC vo vašej domácnosti, ak ste si zadovážili nové koberce alebo kládli vinylové podlahy či čerstvo vymaľovali miestnosť, otvorte okná aj dvere a pomocou ventilátora nasmerujte vzduch z miestnosti von,
• kontrolujte izbovú teplotu – udržiavaním nížšej teploty a vlhkosti vzduchu môžete znížiť množstvo niektorých VOC, ako je napr. odparený formaldehyd.

Pesticídy – jediné toxické chemikálie zámerne aplikované v životnom prostredí

Pesticídy sú chemické látky, ktoré sú v poľnohospodárstve a v lesníctve používané proti chorobám, škodcom a burine. Až 60% herbicídov, 90% fungicídov a 30%  insekticídov je považovaných za karcinogénne.

Aké sú riziká a zdroje? Ako minimalizovať expozíciu?

Najčastejšími komplikáciami pri vystavení sa pesticídom sú:

• podráždenie očí, nosa a hrdla,
• poškodenie CNS a obličiek,
• zvýšené riziko rakoviny,
• Parkinsonova choroba,
• potrat, poškodenie nervov, vrodené chyby,
• blokovanie vstrebávania výživných látok z potravy.

Nájdeme ich v:

• potravinách (niektoré druhy ovocia, zeleniny a komerčne chovaného mäsa),
• výrobkoch na chemické úpravy trávnika,
• produktoch na ničenie hmyzu (insekticídy), termitov (termiticídy), hlodavcov (rodenticídy), plesní (fungicídy) a mikróbov (dezinfekčné prostriedky) – tieto produkty sa nachádzajú v sprejoch, tyčinkách, práškoch, kryštáloch, guľkách a hmlách.

Ako sa im môžeme vyhnúť?

• vytvorte si vo svojom dome politiku „bez obuvi“ – najjednoduchším spôsobom, ako zabrániť vonkajším pesticídom, najmä chemikáliám na trávniku, vstúpiť do vášho domova, je požiadať členov rodiny a návštevníkov, aby nechali topánky pred dverami (tým sa tiež zníži potreba domáceho upratovania),
• kupujte si čerstvé bioprodukty – ak však chcete získať najčerstvejšiu organickú zeleninu, vypestujte si vlastnú vo svojej záhrade, taktiež ekologické vajcia z voľného chovu sú dostupné v mnohých obchodoch, v ideálnom prípade nájdite miestneho poľnohospodára, ktorý môže poskytnúť vajcia z voľného chovu,
• vyhnite sa používaniu produktov na ničenie škodcov na báze chemikálií – v súčasnosti existujú bezpečné alternatívy ochrany proti škodcom, ktoré dokážu účinne ničiť väčšinu hmyzu bez potreby škodlivých chemikálií, napr. malé množstvo kremeliny zabije celý rad domáceho hmyzu vrátane bĺch, pričom neškodí deťom ani domáci zvieratám (prípravky na ničenie škodcov s chemickými zložkami by sa mali používať iba v prípade, keď bezpečnejší prípravok nedokáže problém s hmyzom vyriešiť),
• použite na svoj trávnik a záhradu prirodzené metódy ničenia škodcov – trávnik, ktorý je prirodzene zdravý, odolá škodcom a burine a pre problémy, ktoré pretrvávajú, sú dnes k dispozícii netoxické prostriedky na ničenie buriny.

Plesňové toxíny – nebezpečné nielen v potravinách

Plesne patria medzi škodliviny biologického charakteru, ktorých úlomky spôsobujú rôzne alergické reakcie a boli už opísané v prechádzajúcom článku. Avšak, keďže niektoré druhy produkujú mykotoxíny, zaraďujú sa aj medzi škodliviny chemického charakteru. Tieto plešnové toxíny môžu spôsobovať celý rad zdravotných ťažkostí pri expozícii už malému množstvu.

Aké sú riziká a zdroje? Ako minimalizovať expozíciu?

Medzi vedcami neexistuje konsenzus o zdravotných rizikách mykotoxínov. Ich toxické účinky sú veľmi rôznorodé (záleží od druhu plesne) od podráždenia sliznice až po potlačenie imunitného systému a rakovinu.

Miesta s častým výskytom plesní:

• znečistené budovy,
• vlhké oblasti s častými zmenami teploty,
• suterény a staršie domy.

Plesňové častice sa môžu prenášať aj vzduchom napr. z dúchadla pece alebo z klimatizačnej jednotky. Pri nedostatočnej alebo nesprávnej údržbe spotrebičov a pri vysokej relatívnej vlhkosti v dome sa tieto častice môžu ľahko preniesť a rozšíriť aj vo vnútri domu.

Pár rád ako predchádzať výskytu plesní, a tak následne aj tvorbe mykotoxínov v domácnosti:

• udržiavajte čisté filtre na vykurovacích, ventilačných a klimatizačných systémoch,
• odstráňte všetky zdroje vody z postihnutého miesta, a to dôkladne osušte a očistite,
• udržujte relatívnu vlhkosť vzduchu pod 60%, čo môže vyžadovať odvlhčovač,
• skladujte veci s vysokým obsahom celulózy (noviny, sadrokartón, lepenka) na suchých miestach.

Náhrada tradičných stavebných materiálov

PVC obsahujú ftaláty, triedu široko používaných priemyselných zlúčenín známych technicky ako dialkyl alebo alkylarylestery kyseliny 1,2-benzéndikarboxylovej. Existuje veľa ftalátov s mnohými spôsobmi použitia a mnohými toxikologickými vlastnosťami. Tieto chemikálie sa používajú predovšetkým na predĺženie životnosti vôní a zmäkčenie plastov.

Aké sú riziká a zdroje? Ako minimalizovať expozíciu?

Najzávažnejším rizikom pôsobenia ftalátov je poškodenie endokrinného systému (ftaláty chemicky napodobňujú hormóny a sú obzvlášť nebezpečné pre deti). Vedci spájajú vystavenie tehotných žien ftalátom s nepriaznivými účinkami na vývoj genitálií ich detí. Tieto komplikácie sa vyskytujú aj pri vystavení nízkym dávkam a už pri krátkodobom pôsobení.

Zdroje ftalátov:

• plastové fólie, plastové fľaše, plastové nádoby na skladovanie potraví, ktoré môžu vylúhovať ftaláty do našho jedla,
• PVC v niektorých spotrebných výrobkoch – vinylové podlahy, závesy a obklady stien, hračky pre deti, sprchové závesy, nafukovacie matrace, kozmetika a fixačné prostriedky.

Obmedzte expozíciu vo vašej domácnosti dodržiavaním nasledujúcich pravidiel:

• kontrolujte štítky detských výrobkov, aby ste sa ubezpečili, že neobsahujú ftaláty,
• pri nákupe plastových výrobkov pre domácnosť sa opýtajte, či obsahujú PVC alebo ftaláty,
• vyvarujte sa konzumácii potravín skladovaných v PVC plastoch a ohrievaných v mikrovlnnej rúre,
• hľadajte závesy, rolety a tienidlá bez obsahu PVC – vyberte si radšej prírodné vlákna ako bavlna, ľan, drevo, bambus, hodváb alebo konope,
• miestnosti udržiavajte dobre vetrané.

Dioxíny – čo sú a ako vznikajú?

Dioxíny sú chemické zlúčeniny vznikajúce v dôsledku neúplných spaľovacích procesov zo spaľovania komerčného alebo komunálneho odpadu, bielenia celulózy a papiera chlórom a zo spaľovania palív ako drevo, uhlie alebo ropa.

Aké sú riziká a zdroje? Ako minimalizovať expozíciu?

Komplikácie vznikajúce v dôsledku expozície dioxínom sú rôzne. Okrem menej závažných ako sú kožné vyrážky, zmena farby kože či mierne poškodenie pečene môžu spôsobovať rakovinu a poruchy reprodukcie a vývoja.

V čom ich nájdeme?

• v živočíšnych tukoch – viac ako 95% expozície dioxínom pochádza z konzumácie komerčných živočíšnych tukov (23% pochádza iba z mlieka a mliečnych výrobkov, ďalšími veľkými zdrojmi expozície sú hovädzie mäso, ryby, bravčové mäso, hydina a vajcia),
• špeciálne u rýb sa tieto toxíny bioakumulujú takže hladiny dioxínov sú veľmi vysoké,
• v cigaretovom dyme – malé množstvo.

Najlepším spôsobom ako predchádzať vplyvu dioxínov je znížiť spotrebu mäsa a mliečnych výrobkov. Vyvarujte sa tiež spaľovaniu materiálov obsahujúcich chlór, ako sú plasty a drevo ošetrené pomocou PCP.

Ťažké kovy – vážne ohrozenie nášho zdravia

Pri určitých koncentráciách je ich výskyt v organizme toxický až smrteľný. Napriek tomu, sú niektoré z nich pre človeka esenciálne – organizmus ich potrebuje ako katalyzátory niektorých reakcií, napr. zinok, meď, železo či selén. Pre človeka sú naškodlivejšie kovy ako arzén, ortuť, olovo, chróm, hliník a kadmium, ktoré prevládajú v mnohých oblastiach nášho životného prostredia a môžu sa hromadiť v mäkkých tkanivách tela. Toxický účinok ťažkých kovov na organizmus závisí od viacerých faktorov, ako napr. spôsobu kontaktu, množstva kovu, času pôsobenia, bioakumulácie, spôsobu adsorpcie a vlastností konkrétneho prvku.

Aké sú riziká a zdroje? Ako minimalizovať expozíciu?

Zdravotné dopady ťažkých kovov na organizmus sú naozaj veľmi vážne a spôsobujú:

• rakovinu,
• neurologické poruchy,
• Alzheimerovu chorobu,
• únavu, nevoľnosť a zvracanie,
• zníženú tvorbu červených i bielych krviniek,
• abnormálny srdcový rytmus,
• poškodenie krvných ciev.

Produkty s výskytom ťažkých kovov:

• pitná voda,
• niektoré morské plody,
• vakcíny,
• pesticídy,
• konzervované drevo,
• antiperspirant,
• stavebné materiály,
• zubné amalgámy,
• olovené farby.

Ako sa pred nimi brániť:

• namontujte vodné filtre,
• na pitie, prípravu čaju alebo kávy a na varenie používajte studenú vodu,
• vyhýbajte sa rybám s vysokým obsahom ortuti, ako sú napr. makrela kráľovská, kachlička obyčajná, mečúň obyčajný, žralok…, obmedzte konzumáciu tuniaka, najmä steakov,
• ak bol váš dom postavený pred rokom 1978, skontrolujte olovené farby,
• nenakupujte výrobky vyrobené z PFC, ako je napr. teflónový riad.

Polybromované difenylétery (PBDE)

PBDE sú priemyselné toxické chemikálie, ktoré sa používajú ako spomaľovače horenia. Aj keď sa ich používanie postupne ukončuje, stále sa mnohé používajú.

Aké sú riziká a zdroje? Ako minimalizovať expozíciu?

Rastúci počet výskumov na laboratórnych zvieratách dáva do súvislosti expozíciu PBDE s radom nepriaznivých účinkov na zdravie, medzi ktoré patrí:

• narušenie hormónov štítnej žľazy,
• trvalé poruchy učenia a pamäti, zmeny správania,
• sluchové deficity,
• oneskorený nástup puberty,
• znížený počet spermií,
• malformácie plodu,
• pravdepodobne aj rakovina.

Tieto chemické zlúčeniny sa môžu nachádzať v nábytku a vankúšoch, závesoch, matracoch, pelechoch pre domácich miláčikov, kobercoch a čalúnenom nábytku, domácej elektronike a spotrebičoch.

Ako minimalizovať expozíciu:

• nepoužívajte detské odevy a pyžamá, ktoré obsahujú PBDE,
• pri nákupe nového nábytku a posteľnej bielizne preferujte vlnenú alebo bavlnenú výplň pred polyesterovou,
• pravidelne redukujte množstvo prachu v domácnosti pomocou metód vlhkého čistenia.

Chloroform – anestetikum a narkotikum minulosti

Táto bezfarebná tekutina má príjemný, nedráždivý zápach a mierne sladkú chuť a používa sa na výrobu ďalších chemikálií. Má silné narkotické účinky a v obmedzenom množstve bol využívaný ako celkové anestetikum na uspávanie pacientov pri operáciách. Podrobné dlhodobé klinické štúdie však ukázali, že trvalý dlhodobý styk organizmu s chloroformom značne zvyšuje riziko vzniku rakoviny a zlúčenina sa tak dostala do zoznamu karcinogénnych látok. Na základe týchto skutočností je v súčasnosti veľmi obmedzená tak produkcia, ako aj praktické využitie chloroformu.

Aké sú riziká a zdroje? Ako minimalizovať expozíciu?

Medzi zdravotné riziká patrí:

• rakovina,
• potenciálne poškodenie reprodukcie, vrodené chyby,
• závraty, únava, bolesti hlavy,
• poškodenie pečene a obličiek.

Chloroform sa vytvorí, keď sa chlór, ktorý sa používa na dezinfekciu verejných vodovodov, zmieša s organickými látkami vo vode. Môže byť obsiahnutý vo vzduchu, pitnej vode aj potravinách.

Ako minimalizovať obsah chloroformu v domácnosti:

• nainštalujte sprchové hlavice s nízkym prietokom, znížte teplotu vody v sprche,
• ak používate na sprchovanie alebo čistenie horúcu vodu, otvorte okno alebo použite odsávací ventilátor,
• práčku umiestnite do garáže alebo oblasti s dobrým vetraním.