Chrbtica s panvou tvoria hlavnú oporu tela. Často je postihnutá, zväčša skoliózou, ktorá je najviac sa vyskytujúcou rehabilitačnou diagnózou detského a adolescentného veku. Nástup dieťaťa do školy je veľmi dôležitým momentom v jeho psychickom a fyzickom vývine. Dieťa sa z prostredia plného hier a oddychu dostáva do školského prostredia, plného každodenných povinností. Vinou pohybovej stagnácie dochádza k horšiemu držaniu tela a to často vedie práve ku vzniku skoliózy.
Skolióza je porucha tvaru chrbtice v troch rovinách. V užšom zmysle slova ide o patologické zakrivenie v rovine frontálnej na ľavú alebo pravú stranu. Táto asymetria je výsledkom otáčania stavcov okolo ich predozadnej osi a následne otočením pozdĺž nej. Pri skolióze je prítomný aj určitý stupeň zaguľatenia chrbtice. Príčina vzniku skoliózy je prevažne neznáma. Známe príčiny sú vrodené zmeny na chrbtici, svalové ochorenia, poúrazové stavy a podobne. Tento stav zasahuje celú chrbticu alebo jej časť. S narastajúcou deformáciou dochádza k otáčaniu tela stavcov a ich výbežkov. Stavce následne tlačia na rebrá a vzniká hrb (gibbus). Skolióza býva prítomná prechodne (pri jednostrannom krátkodobom preťažení chrbtice) alebo sa vytvorí fyziologická skolióza. Môže vzniknúť i dlhodobým zlým státím, pri vrodenom vykĺbení bedier a pri amputovaní hornej a dolnej končatiny. Patologická skolióza vzniká ako dôsledok infekčného a degeneratívneho ochorenia chrbtice a miechy, tiež ako dôsledok detskej obrny alebo úrazu. V začiatkoch sa skolióza u detí pozoruje len ako chybné držanie tela. Držanie tela je prejavom tvaru chrbtice, práce najmä posturálnych svalov, posturálnych reflexov a funkcie chrbtice. Návyk držania tela je výsledkom duševných a telesných vlastností, stavby a stavu svalstva. Môže naň pôsobiť únava, pohybová aktivita, duševný stav, športové a pracovné zameranie, ale i výchova a pohybové vzory (rovesníkov, rodičov, učiteľov). Začína sa formovať v období školského veku, preto je veľmi dôležité dbať na správne návyky, ako je sedenie v škole aj doma, nosenie školských tašiek, správne držanie tela pri chôdzi a podobne. Chybné držanie tela je odvodené od morfologických odchýlok chrbtice. Tie sú najčastejšou a najvýznamnejšou ortopedickou deformitou v detskom veku, môže sa prejaviť následkami i v dospelosti. Nesprávne, chybné držanie tela je najčastejšie spôsobené svalovou dysbalanciou na zadnej a prednej strane tela.
Symptómy sa v prípade skoliózy prejavujú predovšetkým na tvare chrbtice a postavení pliec. Typickým znakom je nerovnomerná výška pliec. Jedna lopatka je umiestnená vyššie ako druhá a javí sa ako výraznejšia. Pás je nerovnomerný, jedno bedro je vyššie. Ak dôjde k zhoršeniu stavu, tlakom tiel stavcov na rebrá vznikne hrb. Kým u väčšiny ľudí sa skolióza prejavuje miernymi symptómami bez príznakov bolesti, u iných sa môžu vyskytnúť pomerne závažné pridružené komplikácie. Patrí medzi ne poškodenie pľúc a srdca, spôsobené útlakom rebier. V prípade dospelých jedincov, u ktorých sa skolióza sformovala už v detskom veku, existuje väčšia pravdepodobnosť vzniku chronickej bolesti chrbta. Častou komplikáciou je tiež estetická chyba a s ňou spojený pocit menejcennosti a vznik depresií.
Diagnostika skoliózy je založená predovšetkým na vizuálnom hodnotení. Pri klinickom vyšetrení lekár sleduje viditeľné zakrivenie chrbtice a zachovanie či porušenie symetrie bokov. Lekár vyšetrí dieťa vizuálnym pohľadom na dieťa v stoji. Sleduje výšku pliec, lopatiek a bokov, sploštenie chrbta v mieste lopatiek. Môže využiť aj olovnicu spustenú z vrcholu tŕňa siedmeho krčného stavca alebo zátylka a sledovať, či špagát pretína prechodné miesta medzi úsekmi krčnej a hrudnej chrbtice, hrudnej a bedrovej chrbtice a odklonenie olovnice od gluteálnej ryhy. V praxi sa osvedčili aj jednoduché skríningové testy, napríklad Adamsov test predklonu, ale i vyšetrenie skoliometrom, sledovanie asymetrie trupu a podobne. Ak sa pri týchto testoch zistí prítomnosť skoliózy, definitívnu diagnózu potvrdí rádiologické vyšetrenie, prípadne iné zobrazovacie postupy. Súčasťou klinického vyšetrenia môže byť aj špeciálne neurologické vyšetrenie a vyšetrenie pľúc.
Liečba skoliózy vyžaduje komplexný prístup a závisí od stupňa zakrivenia chrbtice, od typu skoliózy a veku pacienta. Konzervatívna liečba skoliózy je založená na intenzívnom posilňovaní chrbtového a brušného svalstva pod vedením skúseného rehabilitačného pracovníka. Inou formou terapie je dychová gymnastika, elektroliečba, kúpeľná liečba. Z fyzických aktivít sa odporúča plávanie, vyhýbať sa treba tvrdým doskokom a behaniu. Ak je skolióza závažnejšia a nereaguje na liečbu, indikuje sa liečba korzetom. Operačná liečba skoliózy sa praktizuje pri skolióze nad 40 stupňov. Chirurg chrbticu narovná a spevní ju, čím zabezpečí jej korekciu a stabilizáciu.
Prevenciou vzniku skoliózy je osvojenie si návykov správneho držania tela v detskom veku. Ideálne držanie tela je stav, pri ktorom sú nohy voľne pri sebe, kolená nenásilne roztiahnuté a panva postavená tak, aby hmotnosť trupu bola vyvážená nad spojnicou bedrových kĺbov. Ramená sú široko rozložené do strán, spustené voľne pozdĺž tela a hlava má byť postavená tak, aby brada zvierala s osou tela pravý uhol. Pri správnom držaní tela v sede nohy majú ležať pevne na zemi a stehná majú byť vo vodorovnej polohe, trup vzpriamený a mal by byť pri opretí podopretý pod lopatkami. Panva by mala byť podopretá v mieste ťažiska, kolená v pravom uhle a chodidlá by sa mali opierať celou plochou o zem. Výška pracovnej plochy (stola, lavice) by mala zodpovedať výške zápästí spustených paží vzpriamenej osoby.