Syndróm dráždivého čreva (IBS) patrí medzi najčastejšie funkčné poruchy tráviaceho traktu. Na rozdiel od zápalových ochorení čriev pri ňom lekári zvyčajne nenachádzajú viditeľné poškodenie čreva ani inú jednoznačnú príčinu, ktorá by vysvetľovala vznik ťažkostí.
Predpokladá sa, že na rozvoji ochorenia sa podieľa viacero faktorov. Dôležitú úlohu zohráva komunikácia medzi mozgom a črevom, zvýšená citlivosť tráviaceho traktu, zmeny črevného mikrobiómu aj reakcia organizmu na stres. Práve preto môže mať syndróm dráždivého čreva u každého človeka trochu odlišný priebeh.
Najviac sa objavuje v mladšom a strednom veku a jeho prejavy bývajú veľmi individuálne. Niektorí ľudia pociťujú ťažkosti len občas, iných príznaky sprevádzajú pravidelne a ovplyvňujú ich prácu, cestovanie aj spoločenský život.
Jedným z dôvodov, prečo býva diagnostika syndrómu dráždivého čreva náročná, je rôznorodosť jeho príznakov. Niekto navštívi lekára kvôli opakovaným bolestiam brucha, druhého zas do ambulancie privedú dlhodobé problémy so stolicou alebo nepríjemné nafukovanie.
Najčastejšie sa pritom vyskytujú:
Symptómy sú spravidla najvýraznejšie počas dňa a po vyprázdnení sa môžu zmierniť. Okrem tráviacich ťažkostí sa zvykne objaviť aj únava, závraty alebo bolesti mimo oblasti brucha.
Na otázku, prečo sa u niekoho IBS rozvinie a u niekoho nie, zatiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď. Nejde totiž o ochorenie, ktoré by malo jednu konkrétnu príčinu. Je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov, ktoré sa môžu navzájom ovplyvňovať.
Patria medzi ne:
Vplyv môže mať i prekonaná črevná infekcia, po ktorej zostáva tráviaci trakt citlivejší ako predtým. V posledných rokoch sa čoraz viac skúma aj úloha črevného mikrobiómu, teda súboru mikroorganizmov, ktoré prirodzene žijú v tráviacom trakte a podieľajú sa na jeho fungovaní.
Cesta k diagnóze syndrómu dráždivého čreva býva niekedy dlhšia. Dôvodom je najmä to, že rovnaké alebo podobné ťažkosti môžu sprevádzať viaceré ochorenia tráviaceho systému.
Neexistuje jedno konkrétne vyšetrenie, ktoré by dokázalo syndróm dráždivého čreva jednoznačne potvrdiť. Lekár preto posudzuje charakter symptómov a ich trvanie a zároveň sa snaží vylúčiť iné choroby, ktoré by mohli za danými tráviacimi ťažkosťami stáť.
Diagnóza IBS vychádza predovšetkým z priebehu ťažkostí. Lekár sa vás opýta na ich trvanie, frekvenciu aj okolnosti, za ktorých sa objavujú. Zaujímať ho bude tiež vaše stravovanie, prekonané ochorenia a lieky, ktoré pravidelne užívate.
Súčasťou diagnostiky sú takisto laboratórne vyšetrenia krvi a stolice. Ich rozsah závisí od konkrétnych ťažkostí a vášho celkového zdravotného stavu. V niektorých prípadoch je potrebné doplniť aj ďalšie vyšetrenia tráviaceho traktu, ktoré pomôžu objasniť príčinu vašich problémov.
Osobitná pozornosť sa venuje prejavom, ktoré si vyžadujú podrobnejšie vyšetrenie. Ide predovšetkým o:
Tieto príznaky nemusia znamenať závažné ochorenie, no mali by byť dôvodom na podrobnejšie vyšetrenie.
Syndróm dráždivého čreva sa môže prejavovať rôzne, preto neexistuje jeden spôsob liečby, ktorý by každému pomáhal rovnako. Veľkú úlohu zohráva strava a váš celkový životný štýl. Pri zvládaní symptómov vám môže pomôcť pravidelné stravovanie, dostatok tekutín a obmedzenie potravín, po ktorých sa vaše ťažkosti opakovane zhoršujú. Užitočné môže byť aj zapisovanie jedál a príznakov, ktoré vám pomôže odhaliť možné súvislosti.
Ak úprava režimu vo vašom prípade nestačí, lekár vám môže odporučiť liečbu zameranú na konkrétne ťažkosti. K dispozícii sú prípravky na zmiernenie hnačky, zápchy aj bolestí brucha, niekedy sa využívajú aj probiotiká. Pri zvládaní ochorenia by ste mali myslieť i na oddych a psychickú pohodu. Stres nie je priamou príčinou IBS, ale môže spôsobiť zhoršenie jeho prejavov.
Dĺžka trvania syndrómu dráždivého čreva je veľmi individuálna. Ide o chronické ochorenie, ktoré vás môže sprevádzať mesiace, ale aj roky. Je preň typické striedanie období pokoja s fázami, keď sú ťažkosti výraznejšie. U niekoho sa príznaky objavia len niekoľkokrát do roka, iný sa s nimi stretáva pravidelne.
Medička
Študentka 3. ročníka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá stále objavuje svoj budúci medicínsky smer - najviac ju však láka interna a traumatológia.
