Syndróm padajúcej špičky (po anglicky drop foot) je stav sprevádzaný nedostatočnou funkciou dorzálnych flexorov päty. Sú to svaly zodpovedné za zmenšenie uhla medzi kosťami nohypoužívanými pri pohybe. Tieto svaly plnia dôležitú funkciu pri zvládnutí chôdze. Ochorenie má príčinu v poruche centrálneho nervového systému a patrí do kategórie neurologických porúch chôdze. Postihuje obidve pohlavia rovnako a na jeho vzniku sa podieľa niekoľko faktorov.
Pohyb nohy v chodidle je možný hlavne vďaka skupine svalov predkolenia. Za extenziu (dorzálnu flexiu) zodpovedajú svaly prednej skupiny, konkrétne predný píšťalový sval, dlhý prstový a dlhý palcový vystierač. Tieto svaly sú inervované hlbokou vetvou ihlicového nervu (nervus peroneus), ktorý je okrem pohybu svalov zodpovedný aj za vnímanie a citlivosť bočnej strany palca a vnútorného okraja druhého prsta dolnej končatiny. Bočnú skupinu svalov predkolenia (dlhý a krátky lýtkový sval), zodpovedných za pomocné pohyby pri dorzálnej flexii, inervuje povrchová vetva tohto nervu. Okrem pohybu svalov je táto vetva nervu zodpovedná za vnímanie a citlivosť bočnej strany druhého prsta, celého povrchu tretieho a štvrtého prsta a citlivosť vnútornej strany malíčka na dolnej končatine. Syndróm padajúcej špičky je následkom obrny ihlicového nervu (nervus peroneus) a následného poškodenia, prejavujúceho sa neschopnosťou zdvihnúť špičku nohy. Syndróm sa často vyskytuje u pacientov s neurologickým ochorením, pričom v značnej miere ovplyvňuje kvalitu chôdze a rovnováhu. V dôsledku oslabenia svalstva nohy dochádza k poruchám stability päty. To vedie k častejším deformáciám v podobe zlomenín a nefunkčnosti členka. V závislosti od príčiny sa môže syndróm objaviť na jednej dolnej končatine alebo na oboch.
Najčastejšou príčinou obmedzenia funkcie ihlicového nervu je neúplné ochrnutie (obrna), spôsobené mechanickým poškodením tohto nervu (výskyt lézií v oblasti hlavice ihlice, útlak nervov pri celkovej anestézii alebo poranenie kolenného kĺba a zlomeniny kostí). Postihnutie nervových koreňov v oblasti driekových stavcov a ochorenia centrálnej nervovej sústavy sú rovnako častou príčinou výskytu syndrómu padajúcej špičky. Patria medzi ne roztrúsená skleróza, náhla cievna mozgová príhoda, detská mozgová obrna a množstvo nervovosvalových ochorení. Ihlicový nerv však môže byť zranený aj pri operácii, napríklad pri výmene bedrového alebo kolenného kĺba. Jedinci s diagnostikovanou cukrovkou sú náchylnejší na nervové ochorenia spojené so syndrómom padajúcej špičky. Rôzne formy svalovej dystrofie (zdedené ochorenie, ktoré spôsobuje progresívnu svalovú slabosť), ale aj amyotrofická laterálna skleróza sprevádzajú častejší výskyt tohto stavu. Podráždenie ihlicového nervu, ktoré sa prejavuje vznikom paralýzy, však môže byť dôsledkom častého prekrižovania nôh, povolaní vyžadujúcich dlhodobé kľačanie (dláždiči, zberači jahôd), ale aj dlhodobého nosenia sadry.
Syndróm sa prejavuje pri pohybe postihnutého ako „kohútia chôdza“. Počas švihovej fázy kroku nedokáže pacient zdvihnúť špičku, preto musí končatinu zdvíhať príliš vysoko. Pri následnom našliapnutí sa dotýka povrchu najskôr prstami, až potom došľapuje na pätu. Postihnutý tiež môže spadnutú špičku ťahať po podlahe. V niektorých prípadoch je koža na povrchu lýtka a prstov dolnej končatiny necitlivá na podnety z vonkajšieho prostredia.
Ochorenie je najčastejšie diagnostikované na základe fyzického vyšetrenia, pri ktorom lekár sleduje chôdzu pacienta, svalovú aktivitu a citlivosť prstov dolnej končatiny. Zobrazovacie techniky (RTG, CT, MRI) sa využívajú pri podozrení na obrnu nervu v dôsledku tumoru alebo cýst v miechovom kanáli alebo v chrbtici. Elektromyografia sa používa na vyšetrenie šírenia nervového vzruchu a pomáha pri určovaní miesta poškodenia pozdĺž postihnutého nervu.
Liečba je pomerne komplikovaná a ovplyvnená charakterom choroby zapríčiňujúcej ťažkosti. V mnohých prípadoch možno indikovať chirurgický zákrok zameraný na reparáciu postihnutého nervu. V prípade nenávratnej straty funkcie môže byť navrhnutá chirurgická fixácia členka. Jej vedľajším únikom je strata možnosti všetkých druhov pohybu v členku. Odporúča sa tiež rehabilitačná starostlivosť, zameraná na prevenciu patologických a zlepšenie aktívnych pohybových schopností. Pri liečbe sa využívajú ortotické pomôcky a podpory chôdze. Uplatňuje sa i metóda funkčnej elektrickej stimulácie.
Pretože syndróm padajúcej špičky môže zvýšiť riziko zakopnutia a pádu, odporúča sa udržiavať všetky podlahy čisté, nepoužívať koberce, presunúť elektrické káble mimo trasy pohybu. Vhodné je dostatočne osvetliť schodištia, chodníky a okraje vyvýšených plôch. Ako prevencia sa tiež uvádza neprekrižovanie nôh pri sedení a striedanie chôdze a sedenia v pravidelných intervaloch.
Zrakový nerv, je druhý hlavový nerv, ktorý prenáša informácie z oka do mozgu. Práve vďaka tomu, že prenáša obrazy videné okom…
Syndróm karpálneho tunela predstavuje jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení z povolania. Postihuje asi 5 % populácie, najčastejšie ženy. Toto…
Bellova obrna alebo idiopatická periférna obrna tvárového nervu je zväčša príčinou jednostranného postihnutia nervových vlákien v tvárovom tkanive. Zaraďuje sa…
