12.06.2019 • 3 minút na prečítanie

Ťažký akútny respiračný syndróm (SARS)

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Ťažký akútny respiračný syndróm (SARS) je vážna forma vírusovej pneumónie spôsobenej koronavírusom. Vírus bol prvý raz identifikovaný v roku 2003. Svetová zdravotnícka organizácia ho označila za globálnu hrozbu pre zdravie. V roku 2003 epidémia zabila 774 ľudí na celom svete skôr, ako bola úspešne podchytená. Od roku 2004 neboli hlásené žiadne nové prípady syndrómu.

Príznaky

Príznaky SARS-u sú podobné príznakom chrípky:

  • horúčka
  • suchý kašeľ
  • bolesť hrdla
  • problémy s dýchaním
  • bolesť hlavy
  • bolesti tela
  • strata chuti do jedla
  • nevoľnosť
  • nočné potenie a zimnica
  • zmätok
  • vyrážka
  • hnačka

Problémy s dýchaním sa objavia do dvoch až desiatich dní od vystavenia sa vírusu. Následne pacienta umiestnia do karantény na 10 dní, aby sa zabránilo šíreniu vírusu.

Vznik a príčiny

Príčinou ochorenia je koronavírus. Existuje mnoho jeho druhov, niektoré z nich spôsobujú bežnú nádchu. Koronavírus SARS (SARS-CoV) bol novým variantom, ktorý sa na ľudí mohol prenášať zo zvierat.

Niektorí experti sa domnievajú, že SARS sa môže šíriť, keď sa požíva fekálny materiál obsahujúci vírus (vinou zlého čistenia odpadových vôd, kontaminovanej potraviny alebo vody).

Faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku ochorenia, sú: úzky kontakt s osobou diagnostikovanou na SARS a cesta do ktorejkoľvek inej krajiny s hláseným ohniskom choroby.

SARS sa môže šíriť kýchnutím, kašľom alebo osobným kontaktom. Kontakt zoči-voči znamená starostlivosť o niekoho s ochorením, kontakt s telovými tekutinami osoby so SARS-om, bozkávanie, objímanie, dotýkanie sa alebo zdieľanie jedla alebo nápojov s infikovaným človekom.

Väčšina prípadov, ak nie všetky, sa v Kanade počas ohniska v roku 2003 vyskytla u ľudí, ktorí krátko predtým cestovali do Ázie, starali sa o pacientov so SARS-om a u ľudí, ktorí boli blízkymi príbuznými pacientov s touto chorobou.

Väčšina úmrtí súvisiacich so syndrómom je výsledkom zlyhania dýchania. SARS môže tiež viesť k zlyhaniu srdca a pečene. Ľudia, ktorým diagnostikovali ďalšiu chronickú chorobu, majú riziko komplikácií ešte vyššie.

Diagnostika

Na zistenie vírusu sa robia laboratórne testy. Výtery z krku, laboratórny rozbor krvi, röntgenové alebo CT vyšetrenie hrudníka.

Liečba

Neexistuje žiadna potvrdená liečba, ktorá by fungovala u každého, kto má SARS. Na zníženie opuchu pľúc sa podávajú antivírusové lieky a steroidy, ale nie sú účinné v každom prípade ochorenia.

Ak treba, môže byť predpísaný doplnkový kyslík alebo dýchací prístroj. V závažných prípadoch sa môže podať krvná plazma. Zatiaľ však nie je dostatok dôkazov, že tieto liečby sú účinné.

Ako žiť s chorobou

Výskumníci v súčasnosti pracujú na vakcíne proti SARS-u. Pretože neexistuje potvrdená liečba, je dôležité prijať čo najviac preventívnych opatrení. Ak je človek v úzkom kontakte s niekým, komu diagnostikovali chorobu, mal by si často umývať ruky, pri dotyku infikovaných telesných tekutín používať jednorazové rukavice, nosiť na tvári chirurgickú masku, dezinfikovať povrchy, ktoré mohli byť kontaminované vírusom, umyť všetky osobné predmety vrátane postelí a pomôcok, ktoré používa osoba so SARS-om. Ak sa napriek tomu objaví horúčka a ďalšie príznaky, treba ostať v karanténe minimálne 10 dní.

Redakcia portálu Lekar.sk
Ochorenia
bolesť hlavybolesť hrdlahnačkahorúčkainfekcianevoľnostnočné poteniepečeňsarssrdce