Za normálnych okolností si náš imunitný systém vytvára dostatok protilátok na boj proti cudzorodými mikroorganizmami, ktoré spôsobujú infekcie. Imunitný systém ľudí s imunitnou nedostatočnosťou však nefunguje tak ako má a nedokáže voči týmto patogénom vytvoriť dostatočné množstvo protilátok. Títo jedinci sú tak vystavení väčšiemu riziku infekcii. Avšak vďaka imunoglobulínovej liečbe, dostanú potrebné protilátky, ktoré si telo nevie vytvoriť samé, aby mohlo bojovať s infekciami.
Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
Imunoglobulín na intravenózne podávanie je produkt vytvorený z protilátok, ktoré sa podávajú do žily. Protilátky sú bielkoviny, ktoré si naše telo vytvára aby nám pomohli bojovať s infekciami. Každá protilátka je mierne odlišná, pretože zapadá ako kľúč do zámku ku každej cudzej látke, ktorú imunitný systém zdeteguje, ako je napríklad baktéria či vírus. Počas života, ako sme vystavení veľkému množstvu infekčných organizmov, si organizmus vytvorí tisíce rôznych protilátok.
Protilátky sú súčasťou krvnej plazmy, ktorá sa dá oddeliť z darovanej krvi. Imunoglobulíny na vnútrožilové podávanie sa pripravujú z krvi darovanej tisíckami ľudí, aby sa vytvoril koncentrovaný a veľmi rôznorodý súbor protilátok proti mnohým možným infekčným organizmom, s ktorými sa telo pacienta môže stretnúť.
Pokiaľ máte akékoľvek otázky k darcovstvu krvi neváhajte využiť poradňu stránky Moja krvná skupina. Nájdete tam často kladené otázky ale aj to aké benefity z darovania krvi plnú.
Jedným z dôvodov, prečo by ste mohli potrebovať imunoglobulínovú terapiu je, že vaše telo si nevytvára dostatok protilátok. Môže to byť následkom rôznych stavov ako je napríklad vrodená agamaglobulinémia, bežná variabilná imunodeficiencia alebo iné závažné kombinované problémy s imunitným systémom. Protilátky kolujú v organizme zvyčajne niekoľko týždňov až mesiacov a pomáhajú telu bojovať proti veľkému množstvu infekcií. Ak máte indikovanú imunoglobulínovú liečbu z dôvodu nedostatočného imunitného systému, na udržanie silnej imunity ju budete musieť dostávať opakovane zhruba každé 3-4 týždne.
Liečba imunoglobulínmni môže byť významná aj pre pacientov trpiacich niektorými autoimunitnými ochoreniami. Ide o ochorenia pri ktorých imunitný systém útočí na telu vlastné bunky, tkanivá alebo orgány. Odborníci sa domnievajú, že intravenózna liečba imunoglobulínmi zabraňuje imunitnému systému ďalej ničiť vlastné bunky. Medzi tieto autoimunitné ochorenia patrí:
Ide o poruchu pri ktorej sa krv nezráža tak ako by sa mala v dôsledku nízkeho počtu krvných doštičiek. Terapia imunoglobulínmi sa používa na zvýšenie počtu krvných doštičiek na kontrolu alebo prevenciu krvácania.
Je to zriedkavé ochorenie pri ktorom imunitný systém považuje červené krvinky za cudzie bunky a napáda ich.
Ide o ochorenia pri ktorých imunitný systém útočí na nervové bunky, čo môže viesť od slabosti a brnenia v končatinách až k ochrnutiu.
Myozitída označuje zápal svalov, ktorého hlavnými príznakmi sú slabosť, opuch a bolesť.
Ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda svoje vlastné tkanivá, čo spôsobuje rozsiahly zápal a poškodenie tkaniva v postihnutých orgánoch. Môže postihnúť kĺby, kožu, mozog, pľúca, obličky a krvné cievy.
Ide o ďalšiu poruchu imunitného systému charakterizovanú dvomi najbežnejšími príznakmi, suchými očami a suchom v ústach. Tento stav často sprevádza iné poruchy imunitného systému, ako je reumatoidná artritída a lupus.
Antifosfolipidový syndróm sa rozvíja, keď imunitný systém produkuje abnormálne protilátky nazývané antifosfolipidové protilátky. To zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín v cievach, čo môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ako je hlboká žilová trombóza.
Imunoglobulínová liečba sa podáva do žily vo forme infúzie, ktorá môže stekať jednu až štyri hodiny. Množstvo podávaných imunoglobulínov závisí od hmotnosti pacienta ako aj od príčiny, kvôli ktorej imunoglobulíny potrebuje.
Infúzia sa zakaždým podáva v nemocnici, pričom počas toho ako steká, lekár pravidelne kontroluje krvný tlak, pulz, teplotu a celkovú reakciu organizmu na imunoglobulíny. Po skončení terapie si môžu chvíľu pacienta nechať na pozorovanie prípadných vedľajších účinkov, ktoré sa môžu ale nemusia objaviť.
Mnoho pacientov, podstupujúcich liečbu imunoglobulínmi, má len malé alebo žiadne vedľajšie účinky, ktoré sa môžu objaviť najmä ak dostávajú terapiu nepravidelne alebo vo väčších dávkach. Veľmi zriedkavo sa môžu vyskytnúť závažnejšie vedľajšie účinky ako je alergická reakcia alebo anémia.
Jedným z najčastejších vedľajších účinkov je bolesť hlavy. Ďalšie vedľajšie účinky zahŕňajú zimnicu, horúčku, návaly tepla, bolesti svalov alebo kĺbov podobné chrípke, pocit únavy, nevoľnosť, vracanie a vyrážky. Väčšinou sú tieto príznaky však mierne a vyskytujú sa skôr pri prvej dávke imunoglobulínov alebo pri zmene na inú značku.
Kroky, ktoré pomáhajú minimalizovať výskyt vedľajších účinkov:
Niektorí pacienti sa obávajú, že sa prostredníctvom vnútrožilovo podaných imunoglobulínov nakazia infekčným ochorením, pretože sa vyrába z krvi darovanej inými ľuďmi. Riziko získania vírusovej infekcie z tejto terapie sa však považuje za mimoriadne nízke. Všetci darcovia krvi sú starostlivo testovaní na určité choroby ako je hepatitída typu B či AIDS , ktoré by sa na pacienta mohli preniesť, a môžu darovať krv iba ak sú zdraví. Nikto však nedokáže predpovedať každú novú infekciu, preto nie je možné úplne vylúčiť riziko prenosu niektorých infekcií. To je jeden z dôvodov, prečo sa IVIG podáva len vtedy, keď je to skutočne potrebné.
Hoci veľký počet klinických štúdií preukázal, že liečba imunoglobulínmi je účinná a dobre tolerovaná, bolo hlásených aj zopár komplikácii, ktoré po liečbe nastali. Aj keď sa komplikácie po podaní imunoglobulínovej terapie vyskytujú len veľmi zriedkavo netreba na ne zabúdať. Medzi možné komplikácie patrí:
Terapia imunoglobulínmi môže zriedkavo spôsobiť aseptickú meningitídu. Tejto komplikácii môže pomôcť predchádzať užívanie liekov ako sú steroidy, nesteroidné protizápalové lieky a udržiavanie dostatočnej hydratácie. Ak si si po terapii všimnete akýkoľvek z nasledovných príznakov ihneď to oznámte lekárovi: stuhnutý krk, ospalosť, horúčka, silná bolesť hlavy, nevoľnosť, vracanie, bolestivé pohyby očí alebo citlivosť očí na svetlo.
Tým, že sa pacientovi počas terapie podáva veľký objem tekutín, môže dôjsť k dočasnému zvýšeniu krvného tlaku. To môže spôsobiť bolesti hlavy, závraty, rozmazané videnie alebo u pacientov so srdcovým zlyhávaním môže dôjsť k jeho zhoršeniu. Intravenózna terapia imunoglobulínmi tiež mierne zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín, keď sa podáva vo vysokých dávkach.
Počas terapie môže dôjsť k závažnej alergickej reakcii vrátane anafylaxie, ktorá môže byť život ohrozujúca a vyžaduje si okamžitú lekársku pomoc. Okamžite oboznámte lekára ak po podaní infúzie spozorujete vyrážku, svrbenie, žihľavku, bolesť na hrudníku, závrat alebo točenie hlavy, problémy s dýchaním, problémy s prehĺtaním alebo akýkoľvek opuch rúk, tváre alebo úst. Pacienti so selektívnym deficitom IgA protilátok sa často považujú za pacientov so zvýšeným rizikom život ohrozujúcich alergických reakcií alebo anafylaxie, keď dostávajú krvné produkty, vrátane intravenóznych imunoglobulínov, ktoré obsahujú určité množstvo IgA. Preto sa pred liečbou vždy kontroluje hladina IgA protilátok, aby sa zabezpečilo, že pacient nemá deficit IgA.
Včasná diagnostika celiakie je kľúčová pre zvládanie príznakov ochorenia ako aj prevenciu jeho komplikácií. V rámci diagnostiky je dôležité stanoviť…
Slovensko sa aktuálne nachádza už v štvrtej vlne pandémie a odborníci predpokladajú, že jej vrchol potrvá ešte približne dva týždne. V boji proti…
Imunitný systém neustále chráni náš organizmus pred vírusmi, baktériami a inými hrozbami. Občas sa však môže stať, že si cudzorodý patogén…
