04.09.2022 • 10 minút na prečítanie

Terapia imunoglobulínmi v liečbe slabej imunity a autoimunitných ochorení

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Za normálnych okolností si náš imunitný systém vytvára dostatok protilátok na boj proti cudzorodými mikroorganizmami, ktoré spôsobujú infekcie. Imunitný systém ľudí s imunitnou nedostatočnosťou však nefunguje tak ako má a nedokáže voči týmto patogénom vytvoriť dostatočné množstvo protilátok. Títo jedinci sú tak vystavení väčšiemu riziku infekcii. Avšak vďaka imunoglobulínovej liečbe, dostanú potrebné protilátky, ktoré si telo nevie vytvoriť samé, aby mohlo bojovať s infekciami.    

Po prečítaní tohto článku budete vedieť: 

  • Čo znamená intravenózne podávanie imunoglobulínov.
  • Pri akých ochoreniach môže byť imunoglobulínová liečba indikovaná.
  • Ako prebieha liečba imunoglobulínmi. 
  • Aké môžu byť vedľajšie účinky imunoglobulínovej terapie. 
  • K akým komplikáciám môže liečba imunoglobulínmi viesť. 

Čo znamená intravenózne podávanie imunoglobulínov? 

Imunoglobulín na intravenózne podávanie je produkt vytvorený z protilátok, ktoré sa podávajú do žily. Protilátky sú bielkoviny, ktoré si naše telo vytvára aby nám pomohli bojovať s infekciami. Každá protilátka je mierne odlišná, pretože zapadá ako kľúč do zámku ku každej cudzej látke, ktorú imunitný systém zdeteguje, ako je napríklad baktéria či vírus. Počas života, ako sme vystavení veľkému množstvu infekčných organizmov, si  organizmus vytvorí tisíce rôznych protilátok.  

Protilátky sú súčasťou krvnej plazmy, ktorá sa dá oddeliť z darovanej krvi. Imunoglobulíny na vnútrožilové podávanie sa pripravujú z krvi darovanej tisíckami ľudí, aby sa vytvoril koncentrovaný a veľmi rôznorodý súbor protilátok proti mnohým možným infekčným organizmom, s ktorými sa telo pacienta môže stretnúť.   

Pokiaľ máte akékoľvek otázky k darcovstvu krvi neváhajte využiť poradňu stránky Moja krvná skupina. Nájdete tam často kladené otázky ale aj to aké benefity z darovania krvi plnú.

Komu môže imunoglobulínová liečba pomôcť? 

Jedným z dôvodov, prečo by ste mohli potrebovať imunoglobulínovú terapiu je, že vaše telo si nevytvára dostatok protilátok. Môže to byť následkom rôznych stavov ako je napríklad vrodená agamaglobulinémia, bežná variabilná imunodeficiencia alebo iné závažné kombinované problémy s imunitným systémom. Protilátky kolujú v organizme zvyčajne niekoľko týždňov až mesiacov a pomáhajú telu bojovať proti veľkému množstvu infekcií. Ak máte indikovanú imunoglobulínovú liečbu z dôvodu nedostatočného imunitného systému, na udržanie silnej imunity ju budete musieť dostávať opakovane zhruba každé 3-4 týždne 

Liečba imunoglobulínmni môže byť významná aj pre pacientov trpiacich niektorými autoimunitnými ochoreniami. Ide o ochorenia pri ktorých imunitný systém útočí na telu vlastné bunky, tkanivá alebo orgány. Odborníci sa domnievajú, že intravenózna liečba imunoglobulínmi zabraňuje imunitnému systému ďalej ničiť vlastné bunky. Medzi tieto autoimunitné ochorenia patrí: 

  • Imunitná trombocytopénia 

Ide o poruchu pri ktorej sa krv nezráža tak ako by sa mala v dôsledku nízkeho počtu krvných doštičiek. Terapia imunoglobulínmi sa používa na zvýšenie počtu krvných doštičiek na kontrolu alebo prevenciu krvácania. 

  • Autoimunitná hemolytická anémia 

Je to zriedkavé ochorenie pri ktorom imunitný systém považuje červené krvinky za cudzie bunky a napáda ich.  

  • Guillain-Barrého syndróm alebo chronická zápalová demyelinizačná polyneuropatia 

Ide o ochorenia pri ktorých imunitný systém útočí na nervové bunky, čo môže viesť od slabosti a brnenia v končatinách až k ochrnutiu.   

  • Autoimunitná myozitída 

Myozitída označuje zápal svalov, ktorého hlavnými príznakmi sú slabosť, opuch a bolesť.  

  • Systémový lupus erythematosus 

Ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda svoje vlastné tkanivá, čo spôsobuje rozsiahly zápal a poškodenie tkaniva v postihnutých orgánoch. Môže postihnúť kĺby, kožu, mozog, pľúca, obličky a krvné cievy.  

  • Sjogrenov syndróm 

Ide o ďalšiu poruchu imunitného systému charakterizovanú dvomi najbežnejšími príznakmi, suchými očami a suchom v ústach. Tento stav často sprevádza iné poruchy imunitného systému, ako je reumatoidná artritída a lupus.  

  • Antifosfolipidový syndróm 

Antifosfolipidový syndróm sa rozvíja, keď imunitný systém produkuje abnormálne protilátky nazývané antifosfolipidové protilátky. To zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín v cievach, čo môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ako je hlboká žilová trombóza. 

Autor: felipe caparros/Shutterstock

Ako prebieha terapia imunoglobulínmni? 

Imunoglobulínová liečba sa podáva do žily vo forme infúzie, ktorá môže stekať jednu až štyri hodiny. Množstvo podávaných imunoglobulínov závisí od hmotnosti pacienta ako aj od príčiny, kvôli ktorej imunoglobulíny potrebuje.  

  • Ak je účelom terapie nahradiť chýbajúce protilátky, imunoglobulíny sa podávajú pravidelne v menších dávkach. To ako často sú infúzie potrebné a ako dlho ich treba absolvovať určí lekár na základe zdravotného stavu pacienta.
  • Ak je cieľom dopĺňaných imunoglobulínov zabrániť imunitnému systému aby napádal vlastné tkanivá, podávajú sa v niekoľkých väčších dávkach. Lekár zvyčajne zistí či liečba funguje už po prvých pár dávkach. 

Infúzia sa zakaždým podáva v nemocnici, pričom počas toho ako steká, lekár pravidelne kontroluje krvný tlak, pulz, teplotu a celkovú reakciu organizmu na imunoglobulíny. Po skončení terapie si môžu chvíľu pacienta nechať na pozorovanie prípadných vedľajších účinkov, ktoré sa môžu ale nemusia objaviť.  

Aké môžu byť vedľajšie účinky liečby imunoglobulínmni?  

Mnoho pacientov, podstupujúcich liečbu imunoglobulínmi, má len malé alebo žiadne vedľajšie účinky, ktoré sa môžu objaviť najmä ak dostávajú terapiu nepravidelne alebo vo väčších dávkach. Veľmi zriedkavo sa môžu vyskytnúť závažnejšie vedľajšie účinky ako je alergická reakcia alebo anémia. 

Jedným z najčastejších vedľajších účinkov je bolesť hlavy. Ďalšie vedľajšie účinky zahŕňajú zimnicu, horúčku, návaly tepla, bolesti svalov alebo kĺbov podobné chrípke, pocit únavy, nevoľnosť, vracanie a vyrážky. Väčšinou sú tieto príznaky však mierne a vyskytujú sa skôr pri prvej dávke imunoglobulínov alebo pri zmene na inú značku.   

Kroky, ktoré pomáhajú minimalizovať výskyt vedľajších účinkov: 

  • udržiavanie dostatočnej hydratácie, v niektorých prípadoch podávanie tekutín navyše ústami alebo intravenózne, 
  • podávanie infúzie pomalšie, 
  • rozdelenie veľkej dávky na niekoľko menších dávok, ktoré sa podávajú počas niekoľkých dní, 
  • podávanie liekov proti bolesti, ako je ibuprofen a naproxen, glukokortikoidov alebo antihistaminík. Mnohí pacienti však tieto lieky pred podaním imunoglobulínov nepotrebujú.  
Autor: Lightspring/Shutterstock

Môžem prostredníctvom intravenózne podávaných imunoglobulínov dostať infekciu? 

Niektorí pacienti sa obávajú, že sa prostredníctvom vnútrožilovo podaných imunoglobulínov nakazia infekčným ochorením, pretože sa vyrába z krvi darovanej inými ľuďmi. Riziko získania vírusovej infekcie z tejto terapie sa však považuje za mimoriadne nízke. Všetci darcovia krvi sú starostlivo testovaní na určité choroby ako je hepatitída typu B či AIDS , ktoré by sa na pacienta mohli preniesť, a môžu darovať krv iba ak sú zdraví. Nikto však nedokáže predpovedať každú novú infekciu, preto nie je možné úplne vylúčiť riziko prenosu niektorých infekcií. To je jeden z dôvodov, prečo sa IVIG podáva len vtedy, keď je to skutočne potrebné.   

K akým komplikáciám môže imunoglobulínová terapia viesť? 

Hoci veľký počet klinických štúdií preukázal, že liečba imunoglobulínmi je účinná a dobre tolerovaná, bolo hlásených aj zopár komplikácii, ktoré po liečbe nastali. Aj keď sa komplikácie po podaní imunoglobulínovej terapie vyskytujú len veľmi zriedkavo netreba na ne zabúdať. Medzi možné komplikácie patrí:  

  • Aseptická meningitída 

Terapia imunoglobulínmi môže zriedkavo spôsobiť aseptickú meningitídu. Tejto komplikácii môže pomôcť predchádzať užívanie liekov ako sú steroidy, nesteroidné protizápalové lieky a udržiavanie dostatočnej hydratácie. Ak si si po terapii všimnete akýkoľvek z nasledovných príznakov ihneď to oznámte lekárovi: stuhnutý krk, ospalosť, horúčka, silná bolesť hlavy, nevoľnosť, vracanie, bolestivé pohyby očí alebo citlivosť očí na svetlo.  

  • Vysoký krvný tlak 

Tým, že sa pacientovi počas terapie podáva veľký objem tekutín, môže dôjsť k dočasnému zvýšeniu krvného tlaku. To môže spôsobiť bolesti hlavy, závraty, rozmazané videnie alebo u pacientov so srdcovým zlyhávaním môže dôjsť k jeho zhoršeniu. Intravenózna terapia imunoglobulínmi tiež mierne zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín, keď sa podáva vo vysokých dávkach.  

  • Závažná alergická reakcia 

Počas terapie môže dôjsť k závažnej alergickej reakcii vrátane anafylaxie, ktorá môže byť život ohrozujúca a vyžaduje si okamžitú lekársku pomoc. Okamžite oboznámte lekára ak po podaní infúzie spozorujete vyrážku, svrbenie, žihľavku, bolesť na hrudníku, závrat alebo točenie hlavy, problémy s dýchaním, problémy s prehĺtaním alebo akýkoľvek opuch rúk, tváre alebo úst. Pacienti so selektívnym deficitom IgA protilátok sa často považujú za pacientov so zvýšeným rizikom život ohrozujúcich alergických reakcií alebo anafylaxie, keď dostávajú krvné produkty, vrátane intravenóznych imunoglobulínov, ktoré obsahujú určité množstvo IgA. Preto sa pred liečbou vždy kontroluje hladina IgA protilátok, aby sa zabezpečilo, že pacient nemá deficit IgA.  

V tomto článku boli použité nasledujúce zdroje:

Intravenous Immune globulin

Immunoglobulin guides

Intravenous immunoglobuli ivig 

Intravenous immunoglobulin 

Immune globulin ifas intravenous route

Redakcia portálu Lekar.sk
Ochorenia
autoimunitné ochoreniaimunita