Transplantácia obličky

V tomto článku sa dozviete

• Príznaky
• Liečba
• Prevencia

Príznaky

Pacienti s chorými obličkami musia reagovať liečbou, aby nedošlo k úplnému zlyhaniu a kóme. Za zlyhávajúcu obličku sa považuje tá, ktorá pracuje na menej ako 25 percent. K tomuto stavu zväčša dochádza vinou dlhoročnej cukrovky, neliečeného vysokého krvného tlaku, zápalu obličkových kanálikov, kôrnatenia tepien, pooperačných stavov obličiek a dedičnosti.

Ak pacient má závažný zdravotný stav, môže byť transplantácia obličiek nebezpečná alebo je vysoko pravdepodobné, že bude transplantácia neúspešná. Táto procedúra sa neodporúča pacientom s rakovinou alebo nedávno vyliečenou rakovinu, so závažnou infekciou, ako je tuberkulóza, infekcia kostí alebo hepatitída, so závažným kardiovaskulárnym ochorením a s ochorením pečene. Medzi rizikové faktory patrí aj fajčenie, nadmerný príjem alkoholu a užívanie drog.

Diagnóza

Transplantácia obličiek je oslobodením od dlhodobej závislosti od zariadenia na dialýzu a od prísneho rozvrhu, ktorý s tým súvisí. Umožňuje zdravší a aktívnejší život, no nie je vhodná pre každého pacienta.

Darcovia obličiek môžu byť buď živí, alebo zosnulí. Keďže telo dokáže fungovať aj s jednou zdravou obličkou, člen rodiny s dvoma zdravými obličkami sa môže rozhodnúť jednu z nich darovať. V prípade rodinného darcu sa znižuje riziko, že telo orgán odmietne, lebo ide o čiastočnú genetickú zhodu. Takisto sa predchádza čakaniu na vhodnú obličku pre zoznam ďalších pacientov. Zosnulí darcovia zvyčajne zomreli v dôsledku nehody, nie choroby. Je však pravdepodobnejšie, že telo pacienta tento orgán odmietne. Ide o alternatívu, ak neexistuje rodinný darca.

Pacienti bežne cítia úzkosť pri čakaní na transplantáciu alebo majú obavy z odmietnutia, návratu do práce alebo iných problémov po transplantácii. Psychické zdravie je však nesmierne dôležité kvôli úspešnosti liečby, preto je vhodné požiadať o podporu priateľov a rodinných príslušníkov, prípadne psychológa.

Liečba

Príprava na transplantáciu zahŕňa krvné testy na určenie krvného typu a ľudského leukocytového antigénu (HLA). HLA je skupina antigénov umiestnených na povrchu bielych krviniek, sú zodpovedné za imunitnú odpoveď tela. Ak sa pacientov typ HLA zhoduje s typom HLA darcu, je pravdepodobnejšie, že telo obličku neodmietne. Transplantácia sa nedá uskutočniť, ak krv pacienta tvorí protilátky ako odpoveď na darcovu krv. Krv pacienta teda musí vykazovať nulovú protilátkovú reakciu, „negatívnu krížovú kontrolu“.

Transplantácia obličky sa vykonáva v celkovej anestézii. Anestetikum sa vstrekuje do tela intravenózne. Počas spánku lekár urobí rez v brušnej dutine a umiestni darcovskú obličku. Následne pospája tepny a žily, aby krv pretekala cez novú obličku. Takisto pripojí nový močovod do močového mechúra. Ak nový orgán nespôsobuje problémy, napríklad vysoký krvný tlak, rana sa uzatvára.

Po transplantácii musí pacient užívať lieky na potlačenie imunity, aby imunitný systém nezaútočil na nový orgán. Ide o imunosupresíva, ktoré znižujú imunitnú odpoveď. Problém je, že zvyšujú riziko infekcií.

Transplantácia obličiek prináša riziko krvných zrazenín, poškodenia alebo zablokovania močovodu, ktorý spája obličku s močovým mechúrom, infekcie alebo rakoviny, ktorá sa môže prenášať s darovanou obličkou.

Prevencia

Transplantácia obličiek je často oslobodením od dialýzy. Keď prebehne úspešne, jej benefity sú: lepšia kvalita života, nižšie riziko smrti, menšie diétne obmedzenia a nižšie náklady na liečbu. Po transplantácii pomáha zvyšovať energetickú hladinu a silu pravidelné cvičenie. Pomáha tiež udržiavať zdravú hmotnosť, znižovať stres a zabraňovať bežným komplikáciám po transplantácii, ako je vysoký krvný tlak a zvýšená hladina cholesterolu. Podľa Slovenskej transplantačnej spoločnosti až 75 percent pacientov po transplantácii obličky je schopných zaradiť sa späť do pracovného procesu.