05.10.2021 • 8 minút na prečítanie

Šok – prečo je každý typ životu nebezpečný a čo k nemu vedie?

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Vaše telo zažije šok, keď vo vašom systéme necirkuluje dostatočné množstvo krvi, aby orgány a tkanivá fungovali správne. Príčinou môže byť akékoľvek zranenie alebo stav, ktorý ovplyvňuje prietok krvi vašim telom. Šok môže viesť k zlyhaniu viacerých orgánov a k život ohrozujúcim komplikáciám. Existuje mnoho typov šokov. Všetky formy šoku sú život ohrozujúce. V tomto článku sa budeme venovať príčinám, príznakom, liečbe, ale aj prevencii konkrétnych 4 konkrétnych typov šokov, a to sú:

  • kardiogénny,
  • hypovolemický,
  • anafylaktický,
  • septický.

Kardiogénny šok

Kardiogénny šok nastáva vtedy, keď je srdce natoľko poškodené, že nie je schopné dodať dostatočné množstvo krvi do orgánov tela.

Príčiny vzniku

Najčastejšou príčinou sú vážne srdcové choroby. Mnoho z nich vznikne počas srdcového infarktu alebo po ňom:

  • veľká časť srdcového svalu sa už nepohybuje dobre alebo sa nehýbe vôbec,
  • prasknutie srdcového svalu v dôsledku poškodenia infarktom,
  • nebezpečné srdcové rytmy, ako napríklad komorová tachykardia, komorová fibrilácia alebo supraventrikulárna(nadkomorová) tachykardia,
  • tlak na srdce v dôsledku hromadenia tekutiny okolo neho (perikardiálna tamponáda),
  • roztrhnutie alebo prasknutie svalov a šliach, ktoré podporujú srdcové chlopne,
  • roztrhnutie alebo prasknutie steny medzi ľavou a pravou komorou,
  • veľmi pomalý srdcový rytmus (bradykardia) alebo problém s elektrickým systémom srdca (srdcový blok).

Ako sa kardiogénny šok prejaví a ako ho rozlíšime od iného typu?

Medzi príznaky patrí:

  • bolesť alebo tlak na hrudníku,
  • kóma,
  • znížené močenie,
  • rýchle dýchanie,
  • rýchly pulz,
  • silné potenie, vlhká pokožka,
  • závrat,
  • strata bdelosti a schopnosti koncentrácie,
  • nepokoj, zmätenie,
  • dýchavičnosť,
  • koža chladná na dotyk,
  • bledá farba pokožky alebo škvrnitá koža,
  • slabý pulz.

Na diagnostiku kardiogénneho šoku môže byť do pľúcnej tepny umiestnený katéter (trubica). Následné testy môžu ukázať, že krv sa spätne hromadí v pľúcach a srdce nepumpuje dobre.

Zobrazovacie metódy zahŕňajú:

  • srdcovú katetrizáciu,
  • röntgen hrudníka,
  • koronárnu angiografiu,
  • echokardiogram,
  •  

Laboratórne testy zahŕňajú:

  • test krvných plynov v tepnovej krvi – O2 a CO2,
  • chemický rozbor krvi,
  • srdcové enzýmy (troponín, CKMB),
  • kompletný krvný obraz,
  • hormón stimulujúci štítnu žľazu.

Liečba a prevencia

Kardiogénny šok je zdravotná pohotovosť. Budete musieť zostať v nemocnici, najčastejšie na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS). Cieľom liečby je nájsť a liečiť príčinu šoku, aby vám zachránili život.

Môžete potrebovať lieky na zvýšenie krvného tlaku a zlepšenie funkcie srdca ako sú:

  • dobutamín,
  • dopamín,
  • epinefrín,
  • levosimendan,
  • norepinefrín,
  • vazopresín.

Tieto lieky môžu v krátkodobom horizonte pomôcť. Dlhodobo sa často nepoužívajú.

Keď je porucha srdcového rytmu vážna, môže byť potrebná naliehavá liečba na obnovenie normálneho srdcového rytmu. To môže zahŕňať:

  • defibriláciu alebo kardioverziu,
  • implantáciu dočasného kardiostimulátora,
  • lieky podávané cez žilu.

Ďalšia liečba šoku zahŕňa:

  • srdcovú katetrizáciu s koronárnou angioplastikou a stentovaním,
  • monitorovanie činnosti srdca,
  • chirurgiu srdca (bypass koronárnej artérie, výmena srdcovej chlopne)

V minulosti sa úmrtnosť na kardiogénny šok pohybovala od 80 % do 90 %. V novších štúdiách sa táto miera znížila na 50 % – 75 %. Ak nie je kardiogénny šok liečený, prognóza je veľmi zlá.  Komplikácie môžu zahŕňať:

  • poškodenie mozgu,
  • poškodenie obličiek,
  • poškodenie pečene.

Ak máte príznaky kardiogénneho šoku, okamžite navštívte pohotovosť alebo zavolajte na miestnu tiesňovú linku (napr. 112, v zahraničí môže byť iná).

Riziko vzniku kardiogénneho šoku môžete znížiť:

  • keď už hrozí – rýchlym odstránením príčiny (ako je srdcový infarkt alebo problém so srdcovou chlopňou),
  • prevenciou a liečbou rizikových faktorov srdcových chorôb, ako sú cukrovka, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol a triglyceridy alebo užívanie tabaku.
Kardiogénny šok
Autor: Zetar Infinity/Sshutterstock.com

Hypovolemický šok

Hypovolemický šok je núdzový stav, pri ktorom závažná strata krvi alebo iných tekutín spôsobuje, že srdce nie je schopné pumpovať dostatok krvi do tela. Tento typ šoku môže spôsobiť, že mnohé orgány prestanú pracovať. 

Príčiny – ako môžeme prísť o tak veľké množstvo tekutín?

Strata približne jednej pätiny alebo viac normálneho množstva krvi vo vašom tele spôsobuje hypovolemický šok. Príčinou tejto straty môže byť:

  • krvácanie z rezov, rán,
  • vnútorné krvácanie, napríklad v gastrointestinálnom trakte.

Množstvo cirkulujúcej krvi vo vašom tele sa môže tiež znížiť, ak stratíte príliš veľa telesných tekutín z iných príčin ako sú:

  • popáleniny,
  • hnačka,
  • nadmerné potenie.

Príznaky a diagnostika

K najčastejším príznakom patria:

  • úzkosť alebo vzrušenie,
  • chladná, vlhká pokožka,
  • zmätenosť,
  • znížený alebo žiadny výdaj moču,
  • slabosť,
  • bledá farba pokožky,
  • zrýchlené dýchanie,
  • potenie.

Čím väčšia a rýchlejšia je strata krvi, tým závažnejšie sú príznaky šoku.

Pri fyzickom vyšetrení pacient bude vykazovať známky šoku, ako sú:

  • nízky krvný tlak,
  • nízka telesná teplota,
  • rýchly pulz, často slabý a nitkovitý.

Testy, ktoré je možné vykonať, sú:

  • chemický rozbor krvi, vrátane testov funkcie obličiek a testov, ktoré hľadajú dôkazy o poškodení srdcového svalu,
  • kompletný krvný obraz,
  • CT vyšetrenie, ultrazvuk alebo röntgen podozrivých oblastí,
  • echokardiogram,
  • elektrokardiogram,
  • endoskopia – trubica umiestnená do žalúdka cez ústnu dutinu alebo kolonoskopia (trubica umiestnená cez konečník do hrubého čreva),
  • katetrizácia pravého srdca,
  • katetrizácia močového mechúra (trubica umiestnená do močového mechúra na meranie produkcie moču).

Liečba a prvá pomoc – ako postupovať?

Pri podozrení na hypovolemický šok okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Medzitým postupujte podľa týchto krokov:

  • udržujte osobu v pohodlí a teple (aby ste sa vyhli podchladeniu),
  • nechajte osobu ležať na rovnej ploche a zdvihnite nohy asi do 30 cm výšky, aby sa zvýšil krvný obeh dôležitých orgánov (ak však má osoba zranenú hlavu, krk, chrbát alebo nohu, nemeňte jej polohu, pokiaľ nie je v bezprostrednom nebezpečenstve),
  • nepodávajte tekutiny ústami,
  • ak má osoba alergickú reakciu, pomôžte jej, ak viete, ako na to,
  • ak daná osoba musí byť prenesená na iné miesto, snažte sa ju udržať v rovnej polohe s hlavou dole a zdvihnutými nohami – pred premiestňovaním osoby s podozrením na poranenie chrbtice stabilizujte hlavu a krk.

Cieľom nemocničného ošetrenia je nahradiť krv a tekutiny. Do ramena osoby bude zavedená intravenózna kanyla, ktorá umožní podanie chýbajúcej krvi alebo krvných produktov. 

Na zvýšenie krvného tlaku a množstva krvi vytlačenej zo srdca môžu byť potrebné lieky ako dopamín, dobutamín, epinefrín a norepinefrín.

Prognóza a výsledky sa môžu líšiť v závislosti od:

  • množstva strateného objemu krvi/tekutín,
  • rýchlosti straty krvi/tekutín,
  • choroby alebo zranenia spôsobujúceho stratu,
  • základných chronických zdravotných stavov, ako sú cukrovka a srdcové, pľúcne alebo obličkové ochorenie.

Všeobecne platí, že ľudia s miernejším stupňom šoku dosahujú lepšie výsledky než ľudia s ťažším šokom. Silný hypovolemický šok môže viesť k smrti, dokonca aj pri okamžitej lekárskej starostlivosti.

Komplikácie môžu zahŕňať:

  • poškodenie obličiek (môže vyžadovať dočasné alebo trvalé používanie zariadenia na dialýzu obličiek),
  • poškodenie mozgu,
  • gangréna rúk alebo nôh, niekedy vedie k amputácii,
  • infarkt,
  • poškodenie iných orgánov,
  • smrť.

Predchádzať šoku je jednoduchšie, ako sa ho pokúšať liečiť. Rýchle liečenie príčiny – napr. zabránenie vysokým stratám krvi – zníži riziko vzniku silného šoku. Prognóza je dobrá – tento šok je jediný typ šoku, kde je môžné použiť kauzálne doplnenie tekutín a prežíva 80 % pacientov.

Anafylaktický šok

Anafylaxia je život ohrozujúci typ alergickej reakcie.

Čo je príčinou vzniku?

Anafylaxia je závažná celotelová alergická reakcia na chemikáliu, ktorá sa stala alergénom. Alergén je látka, ktorá môže spôsobiť alergickú reakciu.

Keď je imunitný systém človeka vystavený pôsobeniu látky, ako napr. jed včely, senzibilizuje sa naň. Keď je osoba opäť vystavená tomuto alergénu, môže dôjsť k alergickej reakcii. Anafylaxia nastáva rýchlo po expozícii. Tento stav je vážny a postihuje celé telo. Tkanivá v rôznych častiach tela uvoľňujú histamín a ďalšie látky. To spôsobuje zúženie dýchacích ciest a vedie k ďalším príznakom.

Niektoré lieky (morfín, röntgenové farbivo, aspirín a ďalšie) môžu spôsobiť anafylaktoidnú reakciu, keď sú im ľudia prvýkrát vystavení. Tieto reakcie nie sú rovnaké ako reakcie imunitného systému, ku ktorým dochádza pri skutočnej anafylaxii. Príznaky, riziko komplikácií a liečba sú však pre oba typy reakcií rovnaké.

Anafylaxia sa môže vyskytnúť v reakcii na akýkoľvek alergén ako sú:

  • alergia na lieky,
  • potravinové alergie,
  • uhryznutie/bodnutie hmyzom.

Peľ a iné vdýchnuté alergény len zriedka spôsobujú anafylaxiu. Niektorí ľudia majú anafylaktickú reakciu bez známej príčiny.

Príznaky si treba všímať ihneď

Príznaky sa vyvíjajú rýchlo, často v priebehu niekoľkých sekúnd alebo minút. Môžu zahŕňať niektoré z nasledujúcich:

  • bolesť brucha,
  • pocit úzkosti,
  • nepohodlie alebo zvieranie na hrudníku,
  • hnačka,
  • obtiažne dýchanie, kašeľ alebo sipot,
  • obtiažne prehĺtanie,
  • závraty,
  • žihľavka, svrbenie, začervenanie pokožky,
  • upchatie nosa,
  • nevoľnosť alebo vracanie,
  • búšenie srdca,
  • nezrozumiteľná reč,
  • opuch tváre, očí alebo jazyka.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti osobu vyšetrí a spýta sa, čo mohlo tento stav spôsobiť. Po liečbe sa môžu vykonať testy na alergén, ktorý spôsobil anafylaxiu (ak príčina nie je zrejmá).

Čo robiť v prípade anafylaktickej reakcie?

Anafylaxia je núdzový stav, ktorý vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Skontrolujte dýchacie cesty, dýchanie a obeh osoby. Varovným signálom nebezpečného opuchu hrdla je veľmi chrapľavý alebo šepkaný hlas alebo hrubé zvuky, keď osoba dýcha vzduch. Ak je to potrebné, začnite s kardiopulmonálnou resuscitáciou.

  1. Volajte 112 alebo miestne núdzové číslo.
  2. Upokojte
  3. Ak je alergická reakcia na včelie bodnutie, zoškrabte žihadlo z kože niečím pevným (napríklad nechtom alebo plastovou kreditnou kartou). Nepoužívajte pinzetu. Stlačením žihadla sa uvoľní viac jedu.
  4. Ak má osoba po ruke núdzový liek na alergiu, pomôžte jej ju užiť alebo podať injekčne. Nepodávajte liek ústami, ak má osoba problémy s dýchaním.
  5. Vykonajte opatrenia na zabránenie šoku . Nechajte osobu ležať rovno, zdvihnite jej nohy asi 30 cm do výšky a prikryte ju. Neumiestňujte osobu do tejto polohy, ak existuje podozrenie na poranenie hlavy, krku, chrbta alebo nohy alebo ak to spôsobuje nepohodlie.

Za žiadnych okolností:

  • nepredpokladajte, že akékoľvek lieky proti alergii, ktoré už osoba užilaa, poskytnú úplnú ochranu,
  • ak má človek problémy s dýchaním, nedávajte mu pod hlavu vankúš – to môže zablokovať dýchacie cesty,
  • ak má človek problémy s dýchaním, nepodávajte mu nič ústami.

Anafylaxia je život ohrozujúca bez včasnej liečby. Príznaky sa zvyčajne zlepšujú správnou terapiou, preto je dôležité okamžite konať.

Bez včasnej liečby môže anafylaxia viesť k:

  • blokovaniu dýchacích ciest,
  • zastaveniu srdca,
  • zastaveniu dýchania,
  • šoku.

Prevencia

Aby sa zabránilo alergickým reakciám a anafylaxii:

  1. Vyhnite sa spúšťačom, ako sú potraviny a lieky, ktoré v minulosti spôsobili alergickú reakciu. Keď budete jesť mimo domu, pýtajte sa podrobne na ingrediencie. Starostlivo kontrolujte aj štítky na potravinách (zloženie).
  2. Ak máte dieťa, ktoré je alergické na niektoré potraviny, podávajte mu nové jedlo v malých množstvách, aby ste rozoznali alergickú reakciu.
  • Ľudia, ktorí vedia, že mali závažné alergické reakcie, by mali nosiť pri sebe náramok (tzv. medical ID tag), na ktorom môžu byť uvedené ich alergie, ale aj iné závažné stavy, informujúce záchranárov ako majú v prípade pohotovosti postupovať.
  1. Ak máte v anamnéze závažné alergické reakcie, noste so sebou núdzové lieky (antihistaminikum alebo injekčný adrenalín).
  2. Nepoužívajte injekčný adrenalín na nikoho iného. Môže mať stav (napríklad srdcový problém), ktorý by tento liek mohol zhoršiť.
Anafylaktický šok
Autor: Fevziie/Shutterstock.com

Septický šok

Septický šok je vážny stav, ktorý nastáva, keď infekcia celého tela vedie k nebezpečne nízkemu krvnému tlaku.

Čo septický šok vyvoláva?

Septický šok sa vyskytuje najčastejšie u starých ľudí a detí. Môže sa vyskytnúť aj u ľudí s oslabeným imunitným systémom.

Akýkoľvek druh baktérie môže spôsobiť septický šok. Huby a (zriedkavo) vírusy môžu tiež spôsobiť tento stav. Toxíny uvoľnené baktériami alebo hubami môžu spôsobiť poškodenie tkaniva. To môže viesť k zníženiu krvného tlaku a zhoršenej funkcii orgánov.

Medzi rizikové faktory septického šoku patria:

  • cukrovka,
  • ochorenia močovo-pohlavného systému, žlčového systému alebo črevného systému,
  • choroby, ktoré oslabujú imunitný systém, napríklad AIDS,
  • zavedené katétre (tie, ktoré zostávajú na mieste dlhší čas),
  • leukémia,
  • dlhodobé používanie antibiotík,
  • lymfóm,
  • nedávna infekcia,
  • nedávna operácia alebo lekársky zákrok,
  • nedávne alebo súčasné používanie steroidných liekov,
  • transplantácia orgánu alebo kostnej drene.

Príznaky a diagnostika

Septický šok môže postihnúť ktorúkoľvek časť tela, vrátane srdca, mozgu, obličiek, pečene a čriev. Príznaky zahŕňajú:

  • chladné, bledé ruky a nohy,
  • neskôr sú to teplé vlhké končatiny v dôsledku dilatácie ciev – teplý šok,
  • vysoká alebo veľmi nízka teplota, zimnica,
  • závrat,
  • málo množstva alebo žiadny moč,
  • nízky krvný tlak, najmä keď stojíte,
  • búšenie srdca,
  • rýchly srdcový tep,
  • nepokoj, letargia alebo zmätok ,
  • dýchavičnosť,
  • kožná vyrážka,
  • zhoršený mentálny stav.

Vykonávajú sa krvné testy na kontrolu:

  • infekcie prítomnej v tele,
  • kompletného krvného obrazu a chemického rozboru krvi,
  • prítomnosti baktérií alebo iných organizmov,
  • nízkej hladiny kyslíka v krvi,
  • porušenia acidobázickej rovnováhy v tele,
  • zlej funkcie orgánu alebo zlyhanie orgánu.

Ďalšie testy môžu zahŕňať:

  • RTG hrudníka na vyšetrenie zápalu pľúc alebo tekutiny v pľúcach,
  • vzorka moču na hľadanie infekcie.

Liečba

Septický šok je zdravotná pohotovosť. Vo väčšine prípadov sú ľudia prijatí na jednotku intenzívnej starostlivosti v nemocnici.

K liečbe patrí:

  • mechanická ventilácia,
  • dialýza,
  • lieky na liečbu nízkeho krvného tlaku, infekcií alebo zrážania krvi,
  • veľký objem tekutín podávaných priamo do žily,
  • kyslík,
  • sedatíva,
  • v prípade potreby chirurgický zákrok na odvodnenie infikovaných oblastí,
  • antibiotiká.

Septický šok má vysokú úmrtnosť. Úmrtnosť závisí od veku a celkového zdravotného stavu človeka, od príčiny infekcie, od toho, koľko orgánov zlyhalo a ako rýchlo sa začala liečebná terapia.

Môže dôjsť k zlyhaniu dýchania, srdcovému zlyhaniu alebo zlyhaniu orgánov. Môže sa vyskytnúť gangréna, ktorá môže viesť k amputácii.

Ak sa u vás objavia príznaky septického šoku, choďte priamo na pohotovosť.

Dá sa septickému šoku predísť?

Pomáha včasná liečba bakteriálnych infekcií. Očkovanie by tiež mohlo pomôcť predchádzať niektorým infekciám. Mnohým prípadom septického šoku sa však nedá zabrániť

 

Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje: 

Patofyziológia – Ivan Hulín 

Shock

What You Should Know About Shock

Redakcia portálu Lekar.sk
Ochorenia
anafylaktický šokšok