Vaginizmus je porucha sexuálneho správania ženy, znemožňujúca sexuálny život páru. Príčiny tohto stavu sú v podvedomí ženy, preto je jeho liečba veľmi náročná. Podstatou je nevedomé stiahnutie svalov pošvy počas pohlavného styku, ktoré zabraňuje jeho priebehu, prípadne ho robí veľmi bolestivým. Aj keď tento stav nezasahuje do sexuálneho vzrušenia ženy, naplnenie sexuálnej túžby je pre uvedené príčiny často nemožné.
Tento stav môžeme definovať ako pretrvávajúcu alebo opakujúcu sa poruchu postihujúcu svalstvo vagíny a svalstvo panvového dna, v dôsledku ktorej nie je možné pri pohlavnom styku zabezpečiť preniknutie penisu (penetrácia), prstov alebo predmetov cez vaginálny vchod, aj keď žena pociťuje sexuálne vzrušenie. Vaginizmus má charakter obranného reflexu. V niektorých prípadoch je tento stav spojený s obavami, rodinným prostredím, predvídaním bolesti, so strachom, s náboženským presvedčením alebo predchádzajúcou bolestivou skúsenosťou ženy. Ak žena má s takýmto stavom skúsenosti, pri predohre sa podvedome nedokáže uvoľniť a sústredenie na prežitý pocit vytvára začarovaný kruh, ktorý vedie k rozvinutiu vaginizmu.
Príčiny sú teda najčastejšie ukotvené v psychike ženy. Dôvodom môže byť aj nedostatočná stimulácia, osobnostné rysy, výskyt neuróz a porúch osobnosti. Existuje niekoľko typov vaginizmu.
Primárny vaginizmus znamená, že žena nikdy nedosiahla vaginálnu penetráciu. Sekundárny vaginizmus je stav, keď v predchádzajúcom období k vaginálnej penetrácii došlo, ale v dôsledku gynekologického chirurgického zákroku, traumy či ožiarenia už tento proces nie je realizovateľný.
Generalizovaný vaginizmus je pojem na označenie stavu, keď okrem pohlavného styku nie je možné ani gynekologické vyšetrenie. Prekoitálna forma predstavuje obrannú reakciu, ktorá sa prejavuje iba pri pokusoch o pohlavný styk, ale neznemožňuje gynekologické vyšetrenie. Niektoré ochorenia pošvy, prípadne vrodené anomálie tohto orgánu, sťažujú preniknutie do pošvy a robia styk bolestivým. V týchto prípadoch hovoríme o organickom vaginizme. U niektorých žien sa vaginizmus rozvinie po menopauze v dôsledku zníženia koncentrácie hormónov (estrogénu), to sa odzrkadlí na poklese lubrikácie a elasticity pošvy. Výsledkom je bolesť až nemožnosť realizovať pohlavný styk.
Vaginizmus má niekoľko stupňov, od nutnosti použitia narkózy aj v priebehu vyšetrenia až po stavy, keď je kopulácia možná aspoň pri niektorých pokusoch, avšak vždy je asociovaná s bolestivosťou.
Charakteristickým príznakom vaginizmu je neúmyselné stiahnutie (spazmus) vaginálnych svalov, ktoré spôsobuje zúženie vagíny a znemožňuje penetráciu. Niekedy žena pociťuje kontrakcie týchto svalov. U niektorých žien je sprievodným symptómom neuróza, strach z vaginálnej penetrácie a zníženej sexuálnej túžby. Ženy s vaginizmom často hlásia pálenie alebo bolesť, ktoré penetráciu sprevádzajú. Lekár pri gynekologickom vyšetrení často spozoruje trhliny v sliznici pošvy, začervenanie, krvácanie a odreniny, ktoré svedčia o neúspešných pokusoch o penetráciu.
Pri diagnostikovaní treba odlíšiť iné okolnosti, ktoré znemožňujú penetráciu (fóbia z pohlavného styku, ochorenia genitálu). Diagnóza sa zvyčajne začína opisom príznakov, ich objavenia, frekvencie, a okolností, ktoré vzniku vaginizmu predchádzajú. Súčasťou rozhovoru je sexuálna anamnéza. Lekár sa pýta na prežitie sexuálnej traumy, zneužitia a podobne. Nasleduje fyzické vyšetrenie rodidiel, pri ktorom lekár môže využiť lokálnu anestéziu, ženu vyšetriť v inej gynekologickej polohe, prípadne umožní žene vidieť priebeh vyšetrenia pomocou zrkadiel.
Počas vyšetrenia lekár pátra po akýchkoľvek príznakoch organickej príčiny (infekcie, zjazvenia). Pri vaginizme však neexistuje žiadny fyzický dôvod uzatvárania vaginálnych svalov, preto výsledok takéhoto vyšetrenia bude negatívny.
Dynamická psychoterapia sa zameriava na skúmanie pocitov vo vzťahu k mužom, k pohlavnému životu a precítenia ženskej roly. Systematická desenzibilizácia je forma terapie, pri ktorej sa využíva relaxácia a imaginácia. Výhodná forma liečby je kombinácia terapeutického osvetlenia problému a postupných nácvikov vedúcich k rozšíreniu pošvy (dilatácii) prostredníctvom používania autoerotických cvičení (sebaukájanie) so zavedením prstov alebo predmetov do pošvy. Z hľadiska terapeutickej úspešnosti je pri týchto terapiách vhodnejšie zapájať ženské terapeutky. Pri terapii vaginizmu sa využívajú formy lokálnych anestetík, ktoré umožňujú na vedomej úrovni do pošvy ženy postupne zaviesť rôzne široké dilatátory. Výsledok a zlepšenie stavu sa prejavia rýchlo. Predpokladom úspešnosti terapie je neskoršie zapojenie partnera a spolupráca pri cvičeniach, harmonický vzťah dvojice a vzájomná príťažlivosť partnerov. Vaginizmus má v prípade komplexného prístupu psychológa, gynekológa, ženy a jej partnera výraznú šancu na úspešnú terapiu. Niektorým ženám pomáha vedomé uvoľňovanie a kontrahovanie svalov panvového dna, využívajúce Kegelovu techniku. Pri nej dochádza k pravidelnému uvoľňovaniu a napínaniu svalov, ktoré obkolesujú vagínu, konečník a močový mechúr.