Parkinsonova choroba (PD – Parkinson’s disease) je neurodegeneratívne ochorenie, ovplyvňujúce neuróny produkujúce dopamín prevažne v špecifickej oblasti mozgu zvanej substantia nigra. Príznaky sa spravidla vyvíjajú pomaly v priebehu rokov. Progresia príznakov sa často líši od jednej osoby k druhej kvôli rôznorodosti choroby.
Príčina zostáva zväčša neznáma. Vedci sa domnievajú, že za tým môže byť kombinácia genetických a environmentálnych faktorov. Parkinsonova choroba je mimoriadne rôznorodá porucha. Aj keď žiadni dvaja ľudia nezažívajú Parkinsonovu chorobu rovnako, existujú určité spoločné črty. Postihuje asi desať miliónov ľudí na celom svete. Hlavným nálezom v mozgu ľudí s PD je strata dopaminergných neurónov v oblasti mozgu známej ako substantia nigra .
Genetika spôsobuje asi 10-15% existujúcej Parkinsonovej choroby. V priebehu rokov vedci študovali DNA ľudí s Parkinsonovou chorobou a porovnávali ich gény. Objavili desiatky génových mutácií spojených s toutou poruchou.
Interakcie medzi génmi a prostredím môžu byť dosť zložité. Niektoré environmentálne expozície môžu znížiť riziko PD, zatiaľ čo iné ho môžu zvýšiť. Medzi environmentálne rizikové faktory spojené s PD patria poranenie hlavy, vystavenie pesticídom a ďalšie.
Parkinsonova choroba je teda spôsobená kombináciou génov, vplyvov životného prostredia a životného štýlu. Interakcia všetkých troch zložiek určuje, či sa u niekoho rozvinie.
Je ťažké zistiť, či vy alebo váš príbuzný máte Parkinsonovu chorobu. Ani jeden z nasledujúcich znakov nutne nemusí znamenať túto diagnózu. Ak ich však máte viac, mali by ste zvážiť návštevu lekára.
Spolupracujte so svojím lekárom na vytvorení plánu, ako zostať zdravý a v kondícii. Jeho odporúčania môžu zahŕňať:
Neexistuje jeden spôsob na diagnostikovanie Parkinsonovej choroby. Existujú však rôzne príznaky a diagnostické testy. Stanovenie presnej diagnózy Parkinsonovej choroby – najmä v jej počiatočných štádiách je ťažké. Neurológ musí vyhodnotiť počas určitého obdobia minimálne dva zo štyroch hlavných príznakov, aby mohol zvážiť diagnózu:
Parkinsonovu diagnózu často stanoví najskôr internista alebo všeobecný lekár. Mnoho ľudí hľadá ďalšie stanovisko od neurológa so skúsenosťami a špecifickým výcvikom v oblasti hodnotenia a liečby tejto choroby.
Je dôležité si uvedomiť, že príznaky sa začnú objavovať až neskôr v priebehu choroby, keď už bolo stratené alebo narušené značné množstvo neurónov substantia nigra. U týchto pacientov sa nachádzajú tzv. Lewyho telieska v neurónoch substantia nigra (akumulácia abnormálneho alfa-synukleínu).
Vedci skúmajú spôsoby identifikácie biomarkerov pre Parkinsonovu chorbu, ktoré môžu viesť k včasnejšej diagnostike a liečbe prispôsobenejšej na spomalenie chorobného procesu. O novej metóde včasného diagnostikovania Parkinsonovej choroby si môžete prečítať aj tu.
Aj keď neexistuje žiadny štandardný liek a samotný Parkinson nie je smrteľný, komplikácie choroby môžu byť vážne. Liečba každej osoby je založená na príznakoch. Zahŕňa podávanie liekov či chirurgickú terapiu. Existuje veľa liekov na liečbu Parkinsonových symptómov, avšak zatiaľ žiadne nezvracajú účinky choroby.
Prvým krokom k dobrému životu s Parkinsonovou chorobou je porozumenie chorobe a jej progresii. Je možné mať dobrú až výbornú kvalitu života. Pri úspešnom liečení príznakov pomocou dopaminergných liekov je nevyhnutná spolupráca s lekárom a dodržiavanie odporúčaných terapií. Ľudia s Parkinsonovou chorobou potrebujú tento liek, pretože majú nízke hladiny alebo im chýba dopamín v mozgu, hlavne z dôvodu poškodenia neurónov v substantia nigra.
Medzi ďalšie spôsoby liečby patrí úprava životného štýlu (napr. dostatok odpočinku a cvičenie).
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje: