Telesnú teplotu ľudského tela ovplyvňujú viaceré faktory. Prirodzene sa mení v rámci dňa, po jedle či po fyzickej aktivite. U žien sa mení aj v závislosti od fázy menštruačného cyklu. Keď je však zvýšená, častokrát nám ako prvá napadne choroba a zbystríme pozornosť, najmä u detí. Horúčka sa z času na čas objaví u každého a väčšinou nespôsobí žiadne problémy. Vo všeobecnosti je to prospešná obranná reakcia, ktorá je dôležitým mechanizmom v imunitných procesoch tela. Kedy je potrebné zakročiť, vyhľadať pomoc a kedy postačí domáca liečba?
Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Horúčka nie je ochorenie ale iba jeden z jej príznakov. Ide o regulované zvýšenie telesnej teploty, ktoré je ovládané časťou mozgu s názvom hypotalamus. V tomto mieste sa vyhodnocujú informácie o aktuálnej telesnej teplote a prípadných zmenách, ktoré treba vykonať. Imunitný systém v prípade ohrozenia vyšle “poslov” v podobe chemických látok, ktoré informáciu o možnom nebezpečenstve sprostredkujú hypotalamu a ten navodí zvýšenie telesnej teploty.
Vznik horúčky ľudské telo dosiahne pomocou dvoch súčasných dejov. Prvým dejom je úspora tepla, ktoré je už vytvorené a to tak, že ho telo prestane uvoľňovať. V cievach kože a podkožia (ktoré sú blízko k vonkajšiemu prostrediu a dokážu mu teplo najľahšie odovzdať) nastane vazokonstrikcia, teda ich stiahnutie, čo má za následok nižší výdaj tepla. Medzi prejavy vazokonstrikcie v koži patrí – bledosť, sucho a zároveň má pacient pocit chladu. Dejom číslo dva je zvýšená produkcia “nového” tepla.
Telesná teplota sa zvyšuje až do doby, pokiaľ nedosiahne telom nastavenú hodnotu. Hospodárenie s teplom a spomínané deje (úspora a tvorba tepla) telo ovláda pomocou látok transportovaných krvou, ktoré sa nazývajú pyrogény (interleukíny).
Horúčka pomáha bunkám imunity lepšie fungovať, rýchlejšie sa pohybovať k ich cieľu a tiež stimuluje tvorbu protilátok. Súčasne obmedzuje rast aj delenie mikroorganizmov, nakoľko zvýšená telesná teplota spôsobí nerovnováhu v pomere anorganických látok v krvi, ktorej sa mikroorganizmy nevedia rýchlo prispôsobiť.
Pri dlhšom trvaní pôsobí horúčka na ľudský organizmus nepriaznivo. Zvyšuje úroveň bazálneho metabolizmu a nároky tela na kyslík sú vyššie. Telo stráca vodu, soli a tiež zásoby živín. Dlhotrvajúca horúčka predstavuje záťaž pre srdce a celý obehový systém.
Kedy vzniká
Horúčka je častý príznak, ktorý sa vyskytuje pri klasických ochoreniach. Najčastejšie pri vírusových a bakteriálnych infekciách spojených s bolesťou hrdla, nádchou či zápalom močových ciest a pod. Bežne sa objavuje po očkovaní, ako následok vystavovania sa slnečnému žiareniu (pri úpale) alebo pri alergických reakciách. Aktuálne je častou príčinou jej vzniku ochorenie Covid-19.
Horúčka môže vzniknúť aj po podaní liekov, najmä antibiotík (penicilínov a betalaktámov). Tzv. medikamentózna horúčka sa môže objaviť hneď po užití prvej dávky lieku, no najčastejšie sa objaví 5 – 10 dní od prvého užitia.
Priemerná telesná teplota dospelého človeka je od 36,8°C +/- 0,4°C. Mení sa v rámci dňa (najnižšia je o 6. ráno, najvyššia medzi 16. – 18. hodinou. Do hodnoty 38°C nemá vplyv na fyziologické funkcie organizmu.
Z hľadiska výšky horúčky sa rozdeľuje na:
Vzhľadom na dĺžku jej trvania rozoznávame:
Špeciálnym typom horúčky je FUO (fever unknown origin) teda horúčka neznámeho pôvodu, ktorá trvá dlhšie než 2 týždne, dosahuje hodnoty nad 38,2° C a nie je možné zistiť čo je príčinou jej vzniku.
Ako bolo spomenuté vyššie horúčka je sama o sebe len príznakom. Okrem vysokej telesnej teploty sa však typicky objavuje aj:
Horúčka má nepriaznivý vplyv na fungovanie tráviaceho traktu a preto je častý symptóm nechutenstvo. Pri vysokej horúčke môže dôjsť najmä u detí a starších ľudí k dočasným mentálnym zmenám, tzv. halucináciám.
Správne a presné nameranie telesnej hodnoty je dôležité pre následný postup v liečbe horúčky. V dnešnej dobe sú dostupné viaceré typy teplomerov (digitálne, laserové, dilatačné) podľa miesta použitia (čelové, axilárne, orálne, rektálne, ušné). Výber teplomeru a miesta merania teploty sa líši v jednotlivých vekových kategóriách. Vo všeobecnosti je však pre zvýšenie presnosti vhodnejšie voliť iné, ako bezkontaktné meranie.
Horúčka patrí medzi prirodzené obranné mechanizmy ľudského organizmu. Naše telo pomocou nej bojuje voči rôznym mikroorganizmom a tak je dobré “nezmariť jeho úsilie” a teda neznižovať horúčku fyzikálne ani liekmi, pokiaľ nie je vyššia ako 38,1°C. Dovtedy je potrebné:
V dnešnej dobe sa už neodporúča dospelých ani deti ochladzovať zábalmi. Ak má pacient vysoké horúčky, na ktoré nezaberajú podané lieky, vhodnejšia je rýchla sprcha vlažnou vodou, alebo studené obklady na čelo. Zároveň je v tomto prípade potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
Pri znižovaní horúčky sa podávajú lieky nazývané antipyretiká. Pôsobia proti symptómom horúčky a patria sem lieky s obsahom paracetamolu (Paralen, Panadol), ibuprofénu (Ibalgin, Nurofen,..) či kyseliny acetylsalicylovej (Acylpirín). Paracetamol je vhodný pre všetky vekové kategórie (od novorodencov po starších ľudí), lieky s obsahom ibuprofénu by nemali byť podané do 2 mesiacov života, a kyselina acetylsalicylová je vhodná až od 15 rokov života.
Lekársku pomoc je potrebné vyhľadať ak sa v kombinácii s horúčkou objaví aj niektorý z nasledujúcich symptómov:
U detí je jedným z najčastejšie sa objavujúcich symptómov vôbec. Vyskytuje sa pri bežných detských ochoreniach, ako sú ovčie kiahne, pri prerezávaní zubov, po očkovaní, alebo taktiež ako následok vystavovania sa slnečnému žiareniu.
Deti do 2 rokov však majú fyziologicky teplotu telesného jadra vyššiu, než dospelí. Normálne namerané hodnoty môžu byť aj okolo 37,5°C, pričom limitom je 38°C (do tejto hodnoty by sa telesná teplota nemala znižovať).
U detí môže vysoká horúčka spôsobiť febrilný záchvat, ktorý sa prejavuje kŕčmi. Môžu trvať krátko, (niekoľko sekúnd) alebo dĺžka ich trvania môže byť až 10 minút. Najčastejšie sa objavujú u detí od 9 mesiacov do 5 rokov. Rozvinú sa najmä počas fázy horúčky, keď dochádza k jej prudkému zvyšovaniu (práve rýchle zvýšenie je typické u detí tejto vekovej kategórie). Vo väčšine prípadov nie sú závažné a sú spojené s ľahšími infekciami, avšak dôvodom ich vzniku môžu byť aj život ohrozujúce stavy. V prípade, že sa u vášho dieťaťa objavia kŕče, mali by ste ho sledovať a poradiť sa s jeho pediatrom.
Keďže horúčku najčastejšie spôsobuje bakteriálna alebo vírusová infekcia, najlepší spôsob, ako predchádzať rozvinutiu horúčky, je dôkladná osobná hygiena a zamedzenie kontaktu s infekčným materiálom či infekčnými ľuďmi. Umývanie rúk teplou vodou a mydlom po príchode domov, pred jedlom, po použití toalety a vždy, keď sa dotknete cudzích predmetov, by malo byť samozrejmosťou. Je veľmi dôležitým krokom v prevencii a preto by sa ho mali učiť aj deti už od malička.
Okrem klasického umývania je praktické nosiť so sebou dezinfekčný gél na ruky, ktorý je možné v prípade potreby kedykoľvek použiť. Ďalej by ste sa mali vyhnúť dotykom rúk tváre, očí a úst.