Von Willebrandova choroba je porucha krvácania spôsobená nedostatkom von Willebrandovho faktora (VWF), teda proteínu podieľajúceho sa na zrážaní krvi. Ak v tele VWF chýba, krvné doštičky nie sú schopné správne sa zrážať, to vedie ku poruchekrvácania.
Von Willebrandova choroba je genetická porucha, takže predispozície získava človek od rodičov. Od ich stavu závisí, ktorý typ diagnózy človek zdedí.
Existujú tri hlavné typy von Willebrandovej choroby:
Typ 1.
Je najbežnejším typom a spôsobuje znížené hladiny VWF v tele. Ide o mierne problémy s bežným krvácaním a pacient vedie normálny život.
Typ 2.
Pacient má normálne hladiny VWF, ale pre štrukturálne a funkčné chyby nevie telo pri krvácaní s týmto proteínom správne narábať. Dochádza tak k miernym až väčším problémom so zrážanlivosťou.
Typ 3.
Patrí k najnebezpečnejším typom von Willebrandovej choroby. Telo nedokáže produkovať žiadny VWF a v dôsledku toho sa doštičky vôbec nevedia zrážať. Dochádza k riziku pri vážnom krvácaní, čo môže ohroziť život.
Symptómy sa líšia v závislosti od toho, ktorý typ ochorenia sa u pacienta prejavuje. Medzi najčastejšie príznaky, ktoré sa vyskytujú vo všetkých troch typoch, patria ľahké modriny, nadmerné krvácanie z nosa, krvácanie z ďasien a abnormálne ťažké krvácanie počas menštruácie.
Pri type 3 (najťažšej forme stavu) sa zvyšuje riziko vnútorného krvácania vrátane krvácania do kĺbov a gastrointestinálneho systému. Ženské pacientky majú väčšiu pravdepodobnosť príznakov a komplikácií v dôsledku zvýšeného rizika krvácania počas menštruácie, tehotenstva a pôrodu.
S podozrením na tento typ choroby je potrebné navštíviť lekára. Ten potrebuje poznať osobnú, ale aj rodinnú anamnézu zameranú na abnormálne modriny a krvácania. Typ 3 je zvyčajne na diagnostiku najjednoduchší, pretože pacient má v anamnéze zachytené ťažké krvácanie. Spolu s podrobnou anamnézou môže lekár vykonať laboratórne vyšetrenia na kontrolu abnormalít v hladinách a funkcii VWF, skontrolovať abnormality zrážanlivosti a ako správne pracujú krvné doštičky. Všetky testy sa robia na základe odobratej krvi.
Liečba je individuálna a závisí od typu von Willebrandovej choroby, ktorý pacient má. Na ľahšie typy lekár predpisuje desmopresín (DDAVP), liek stimulujúci uvoľňovanie VWF z buniek tela. Jeho častými vedľajšími účinkami sú bolesť hlavy, nízky krvný tlak a rýchla srdcová frekvencia.
Lekár môže zvoliť náhradnú liečbu s použitím Humate-P alebo alfanátového rozpúšťadla na čistenie/tepelné ošetrenie. Ide o dva typy geneticky upravených proteínov. Vyvinuli sa z ľudskej plazmy a pomáhajú nahrádzať VWF, ktorý v tele chýba alebo dostatočne nefunguje. Časté vedľajšie účinky náhradnej liečby zahŕňajú napätie v hrudníku, vyrážky a opuch.
Medzi používané lieky patrí aj kyselina aminokapronová a kyselina tranexamová, ktoré pomáhajú zrazeninám vytvoreným krvnými doštičkami. Predpisujú sa pacientom, ktorí podstupujú invazívnu operáciu. Medzi vedľajšie účinky patrí nevoľnosť, vracanie a komplikácia zrážania.
Pacienti s akoukoľvek formou ochorenia von Willebranda by sa mali vyhnúť liekom, ktoré zvyšujú riziko krvácania. Ide o aspirín a nesteroidné protizápalové lieky, ako je ibuprofen a naproxen.
Väčšina ľudí, ktorí majú typ 1 von Willebrandovej choroby, môžu žiť normálny život aj napriek tomu, že sa u nich občas prejaví mierne krvácanie. Pacienti s typom 2 majú zvýšené riziko výskytu mierneho až stredne závažného krvácania a komplikácií. Horšie prekonávajú infekcie, operácie alebo zvládajú tehotenstvo, keď hrozia rozsiahlejšie krvácania. Typ 3 znamená celoživotný boj a riziko masívneho krvácania, a to dokonca aj vnútorného. Bez ohľadu na to, aký typ von Willebrandovej choroby pacient má, mal by o tom informovať každého svojho lekára, vrátane zubára. Býva potrebné, aby upravili svoje liečebné postupy a znížili riziko krvácania.