Dysplázia bedrového kĺbu (DBK) je degeneratívne ochorenie bedrového kĺbu charakterizované nezvratnými zmenami kĺbovej jamky a hlavice stehennej kosti.Kontrola prítomnosti choroby patrí medzi základné skríningové vyšetrenia. Hneď po narodení a pri skorom zachytení tejto anomálie ju možno korigovať nosením špeciálnej plienky. Prvé príznaky bez liečby sa však môžu objaviť až v čase dospievania dieťaťa. Vývojová dysplázia má významný dedičný komponent, preto sa môže vyskytovať v rodinách častejšie, viac u dievčat ako u chlapcov.
Na to, aby sa jamka bedrového kĺba vyvinula správne, musí byť v tesnom kontakte s hlavicou stehennej kosti počas vývoja kostí, ktorý je označovaný ako osifikácia. Ide o proces, keď sa chrupavkový základ kostry pretvára na definitívny, kostený.
Počas posledného mesiaca tehotenstva môže byť priestor v maternici výrazne obmedzený a neprirodzená poloha nôh plodu spôsobí, že hlavica stehennej kosti sa vyvlečie zo správnej polohy a jamka sa vyvinie nedostatočne. Medzi rizikové faktory vzniku vývojovej dysplázie bedrového kĺba patrí prvé tehotenstvo, veľký plod a nesprávna poloha plodu v maternici.
V prípade neriešenia problému v útlom veku môže dôjsť k skorému poškodeniu mäkkých tkanív v okolí kĺbu aj k poškodeniu chrupavky. Výsledkom sú predčasné degeneratívne zmeny, ktoré môžu vyústiť do úplnej výmeny bedrového kĺbu už v 3. dekáde života.
Príznaky sú veľmi rozmanité. U malých detí to môžu byť nesymetrické zmeny v dĺžke končatín (jedna noha dlhšia ako druhá) a z toho vyplývajúce krívanie. Pri výmene plienok je prítomný väčší odpor v pohybe jednej z dolných končatín. U dospievajúcej populácie sa ochorenie prejaví bolestivosťou vinou artrózy bedrového kĺba. Tá môže byť spojená hlavne s pohybovou aktivitou, človek môže pociťovať nestabilitu v postihnutom kĺbe.
Základom diagnostiky je vyšetrenie detským ortopédom hneď po narodení. V prípade nejasností je dieťa odoslané na röntgenové vyšetrenie panvy, teda aj bedrových kĺbov. Tam sa pomocou stanovenia rôznych rovín a uhlov určí prítomnosť alebo neprítomnosť dysplázie, prípadne jej rozsah. Do úvahy pred röntgenovým vyšetrením pripadá aj vyšetrenie kĺbu na ultrazvuku.
Liečba závisí predovšetkým od závažnosti dysplázie. Ľahké prípady sa riešia nosením špeciálnej, takzvanej Pavlíkovej plienky. Tá udržuje hlavicu stehennej kosti v správnej polohe a tak umožňuje hlavici dokončenie vývoja v správnej pozícii. Táto metóda však už nefunguje optimálne u detí starších ako 6 mesiacov. U nich je potrebná náprava pozície hlavice stehennej kosti a nanesenie celotelovej sadry, ktorá bude niekoľko mesiacov držať túto polohu zafixovanú. Princíp je však rovnaký ako v prvom prípade.
Pri závažných dyspláziách je nutný chirurgický zákrok, ktorý umožní zmenu polohy jamky bedrového kĺbu tak, aby bol kontakt s hlavicou stehennej kosti čo najideálnejší. V prípade adolescentov, u ktorých už došlo k sekundárnemu poškodeniu kĺba, býva často nutná jeho totálna výmena.
Vhodným opatrením je preventívne vyšetrenie bedrových kĺbov (skríning) pomocou ultrazvuku alebo klinicky. Jeho cieľom je diagnostikovať a včas liečiť všetky patologické stavy bedrového kĺbu.