Zápal vonkajšieho ucha spôsobuje nepríjemnú bolesť, ktorá sa zosilňuje hlavne pri prežúvaní alebo dotyku. Ak máte aj napriek liečbe teploty nad 38 °C a všimli ste si, že slabšie počujete, je čas navštíviť ušného lekára.
Zápal vonkajšieho ucha, známy aj ako plavecké ucho či otitis externa, je zápal kože a okolitých tkanív vonkajšieho zvukovodu, čo je trubica, ktorá vedie zvonka ucha až po bubienok.
Termín plavecké ucho vznikol preto, že sa tento zdravotný problém vyskytuje najmä u vášnivých plavcov, u ktorých môže vo vonkajšom zvukovode často ostať voda. Tá vytvára vlhké prostredie, ktoré uľahčuje rast baktériám alebo plesniam.
Zápal vonkajšieho zvukovodu však môžete dostať, aj keď len zriedka ponoríte hlavu do bazéna. Môžu k nemu totiž prispieť aj poranenia ucha či kožné ochorenia, ako je psoriáza.
K zápalu vonkajšieho ucha môže dôjsť rôznymi spôsobmi. Jeho najčastejšou príčinou je voda vo vonkajšom zvukovode, ktorá vytvára ideálne podmienky na množenie a rast baktérií či plesní.
Plavecké ucho si môžete domov odniesť po návšteve plavárne, kde je chlórová voda, no aj po kúpaní v jazerách, rybníkoch, riekach či potokoch. Sladká voda v týchto prírodných tokoch môže byť ešte viac znečistená a obsahovať viac baktérií, ako by ste našli v bazéne.
Medzi ďalšie príčiny, ktoré spôsobujú zápal vonkajšieho ucha, patrí aj:
Vkladanie predmetov do zvukovodu, ako sú vatové tyčinky, sponky alebo štuple do uší, môže poškodiť jemnú kožu, ktorá vystiela zvukovod, a viesť k zápalu. Infekciu môžete dostať, aj keď vás veľmi svrbí ucho a rozškrabete si ho, pričom si tam môžete zaniesť baktérie, ktoré máte za nechtami.
Ak máte seboreu, psoriázu, alergiu alebo ekzémy, môžete byť náchylnejší na vznik zápalov vonkajšieho ucha. Aj bežné látky ako mydlo, šampón a niektoré kozmetické prípravky vám môžu vyvolať kontaktný ekzém, porušiť celistvosť kože a umožniť tak vstup infekcie.
Pri infekcii vírusom herpes simplex sa na koži ušnice vytvoria drobné pľuzgieriky vyplnené čírou tekutinou, ktoré pália. Postupne sa ich obsah zakalí, praská a zasychá. Hojenie je spontánne.
Ďalším vírusovým pôvodcom môže byť takisto vírus Varicella zoster, ktorý vyvoláva pásový opar. Na uchu alebo aj vo zvukovode sa tiež tvorí veľa drobných bolestivých pľuzgierikov, ktoré sa môžu objaviť i na blanke bubienka.
Ochorenie je nepríjemne bolestivé a vírus môže postihnúť aj sluchovo-polohový a tvárový nerv s dočasným poškodením ich funkcie (závraty, hučanie v uchu, problémy s rovnováhou, ovisnutie kútika úst alebo neschopnosť úplne zavrieť oko).
Dávajte si pozor na laky na vlasy, ako aj farby na vlasy – keď sa dostanú do zvukovodu, rovnako môžu spôsobiť zápal vonkajšieho ucha.
Oslabený imunitný systém
Poruchy obranyschopnosti, niektoré lieky alebo napríklad aj cukrovka môžu oslabiť schopnosť tela bojovať proti infekciám, čím sa zvyšuje riziko vzniku zápalu vonkajšieho ucha.
U detí najčastejšie spôsobuje zápal vonkajšieho zvukovodu nejaký cudzí predmet, keďže si do ucha vkladajú rôzne veci (korálky, kamienky, drobné časti hračiek). V tomto prípade môžu mať pocit zaľahnutia až bolesť ucha, no nemusia sa sťažovať ani na žiadne príznaky. Cudzie predmety by mal z vonkajšieho zvukovodu vždy odstrániť lekár.
Príznaky zápalu vonkajšieho ucha sa môžu pohybovať od miernych až po závažné, v závislosti od charakteru ochorenia. Najčastejším prejavom ušnej infekcie je bolesť ucha, ktorú môžete cítiť pri dotyku, poťahaní za ucho alebo keď si stlačíte chrupkovitý výbežok pred zvukovodom, tzv. tragus.
Niekedy sa bolesť môže rozšíriť na celú polovicu tváre alebo na kosť za uchom. Medzi ďalšie bežné príznaky zápalu vonkajšieho ucha patrí:
Ak sa zápal šíri na chrupku, prípadne na kosť vo zvukovode, bolesť sa stupňuje. Vtedy môžete mať aj celkové príznaky, ako je:
Pri plesňovom (mykotickom) zápale býva bolesť menšia. Pociťovať môžete skôr svrbenie. Aj preto pacienti s mykotickým zápalom ucha prichádzajú do ambulancie zväčša oveľa neskôr ako pri zápale bakteriálnom. Vo zvukovode sa zistí biely, akoby vatový obsah plesní, pričom niekedy môže byť aj čierny.
Akútny zápal vonkajšieho ucha, ak je správne liečený, trvá približne 1 až 2 týždne. Chronický zápal vonkajšieho ucha môže, naopak, pretrvávať aj niekoľko mesiacov.
Ak pociťujete niektoré z vyššie uvedených príznakov, čím skôr navštívte ušného lekára otorinolaryngológa (ORL). Ak sa ušná infekcia potvrdí, lekár vám dá antibiotiká vo forme kvapiek, ktoré sa aplikujú do zvukovodu. Niekedy vám môžu byť predpísané aj kortikoidné ušné kvapky na zníženie opuchu.
Pri dlhodobom zápale vonkajšieho ucha sa do zvukovodu dávajú antibiotické masti, ktoré dlhodobo udržujú vrstvu antibiotika na povrchu kože. Pomôcť môže aj ichtyolová masť. Kožu zvukovodu by ste si mali pravidelne čistiť. Od vkladania gázy namočenej v octovo-alkoholovom (Burowovom) roztoku sa však už postupne upúšťa.
Antibiotiká vo forme tabletiek sa podávajú iba pri pokročilej forme zápalu. Ak sa vám vytvorí absces (dutina vyplnená hnisom), lekár vám ho musí narezať a hnis vypustiť.
Na liečbu plesňového zápalu vonkajšieho ucha sa neužívajú antibiotiká, ale antimykotiká. Liečba trvá dlhšie a je potrebné, aby ste chodili na pravidelné kontroly a lokálne ošetrenia k ušnému lekárovi. V opačnom prípade sa vám môže ochorenie opakovane vracať.
Častokrát môže dôjsť aj k spontánnemu vyliečeniu (uvoľneniu mazu a jeho vylúčeniu), no ak zápal ucha podceníte, neskôr môže viesť k vážnym následkom.
Ušní lekári sa neraz stretávajú aj s nesprávne stanovenou diagnózou, keď nejde o zápal ucha, ale prenesenú bolesť pri iných ochoreniach (podnebné mandle, zuby a iné), a keďže sa nelieči príčina ochorenia, liečba je dlhá a neúspešná.
Ak zanedbáte liečbu zápalu vonkajšieho ucha, môže vám hroziť niektorý z nasledovných stavov:
Z medicínskeho hľadiska ide o bakteriálny zápal kože a podkožia, ktorý môže vzniknúť, keď sa infekcia rozšíri za ušný kanál.
V infikovanej oblasti sa môžu vyvinúť dutinky vyplnené hnisom, ktoré musia byť chirurgicky odstránené.
Silná infekcia môže spôsobiť prasknutie bubienka, čo má za následok bolesť, stratu sluchu a zvýšenú náchylnosť na ďalšie infekcie.
V zriedkavých prípadoch môže ťažký alebo neliečený zápal vonkajšieho zvukovodu viesť k nekrotizujúcemu zápalu vonkajšieho ucha (nekrotizovať = odumrieť), čo je závažná infekcia, ktorá sa šíri do okolitých tkanív vrátane kostí spodiny lebky. Tento stav si vyžaduje naliehavú lekársku starostlivosť a ak sa nelieči, môže byť život ohrozujúci.
Udržiavanie uší v suchu je najúčinnejší spôsob, ako zabrániť infekcii vonkajšieho zvukovodu. Je však vhodné dodržiavať i ďalšie preventívne opatrenia:
Vonkajšie ucho je ľahko prístupné infekcii (vzduch, voda, čistenie a pod.). Vo zvukovode sa tvorí ušný maz, ktorý na seba viaže špinu a odumreté kožné bunky. Prirodzene sa vylučuje od blany bubienka smerom von.
Vonkajší zvukovod má samočistiacu schopnosť, čo znamená, že si uši čistiť nemusíte. Keď používate vatové tyčinky, zatláčate si nahromadený ušný maz dovnútra zvukovodu proti smeru jeho prirodzeného pohybu. Tlakom tak meníte jeho konzistenciu na tvrdšiu, čím mu znemožňujete jeho schopnosť „putovať“ z ucha von.
Zatvrdnutý ušný maz vytvorí zátku, ktorá priľne k blane bubienka. V takomto prípade je dôležité, aby vám s jej vybratím pomohol ušný lekár. Nesnažte sa ju odstrániť, pretože si môžete zaviesť infekciu alebo poraniť bubienok.
Tzv. ušné sviečky, ktoré sa predávajú v lekárňach, sú na čistenie uší úplne nevhodné, pretože pri nich hrozí nebezpečenstvo poranenia zvukovodu a popálenín, pričom sa ušnú zátku nepodarí odstrániť.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
Hopkinsmedicine: Otitis externa
Operácie uší sa najčastejšie vykonávajú na zlepšenie kvality sluchu a menej často na korekciu vrodených deformít. Existuje hneď niekoľko typov operácii…
Ucho upchaté ušným mazom vás síce neohrozí na živote, ale dokáže ho poriadne strpčiť. Najmä ak kvôli mazu dočasne stratíte…
Neliečený akútny zápal môže prerásť až do chronického, ktorý môže trvať roky. Viete, ktoré potraviny pomáhajú potlačiť zápal? Z…
