V jeden moment je koža pokojná, no o chvíľu sa mení na mapu nepríjemne svrbivých pupencov. Žihľavka dokáže prekvapiť kedykoľvek. Objavuje sa po jedle, užití lieku či zmene prostredia, no niekedy aj bez jasného vysvetlenia. Môže trvať pár hodín alebo sa opakovať celé týždne. Aj keď nebýva nebezpečná, jej nástup vie poriadne znepríjemniť život. Práve preto sa oplatí poznať jej skutočné spúšťače a vedieť, ako si s ňou poradiť.
Žihľavka (urtikária) je charakterizovaná výskytom žihľavkových pupencov so začervenaným lemom alebo aj bez neho a s veľmi intenzívnym svrbením. Odborný názov urtikária je odvodený od pŕhľavy dvojdomej (Urtica dioica). Ochorenie postihne približne 20 % ľudí aspoň raz v priebehu života.
Pupence sú svetlé povrchové opuchy, väčšinou vo farbe kože, ktoré bývajú obklopené začervenaním. Keď na začervenaný pupeň zatlačíte, dočasne zbledne.
Môžu mať priemer od niekoľkých milimetrov až po niekoľko centimetrov. Ich tvar sa spravidla mení – cez kruhy a mapovité vzory až po veľké plochy. Pretrvávajú od niekoľkých minút do 24 hodín.
Žihľavka môže zasiahnuť akúkoľvek časť tela a má tendenciu byť rozšírená vo veľkom rozsahu. Postihnuté miesta sa nezriedka obmieňajú – niekde pupence zmiznú a objavia sa inde, pričom ako prvé väčšinou trpia zahalené časti tela.
Ochorenie sa môže vyskytovať spolu s angioedémom, čo je hlbší opuch v rámci kože alebo slizníc. Škrabanie, alkohol, fyzická námaha a emocionálny stres zvyknú svrbenie zhoršiť.
„Žihľavku zvyčajne spôsobujú iné faktory než infekcia, hoci máva aj vírusový pôvod. Môže ju spustiť alergén alebo nejaká forma alergie, ktorú máte. Takisto býva zapríčinená hormonálnou zmenou, v niektorých situáciách je dokonca vyvolaná aj emocionálne, “ vysvetľuje alergológ z Atlantskej alergickej a astmatickej kliniky Stanley M. Fineman, MD
Pupence pri žihľavke vznikajú v dôsledku uvoľňovania chemických látok imunitného systému, ako je napríklad histamín, do krvného obehu. Tým spôsobia dilatáciu (rozšírenie) krvných ciev a únik tekutiny do okolitého tkaniva.
Akútnu žihľavku zväčša vyvolávajú viaceré faktory, hoci príčinu sa nie vždy podarí identifikovať.
Najčastejšie ide o:
Mnohí ľudia si spájajú výsev pupencov automaticky s alergiou, no ako vidieť vyššie, príčin je oveľa viac. Skutočná alergická žihľavka je špecifická tým, že pri nej imunitný systém reaguje na konkrétny spúšťač (alergén) tvorbou špecifických protilátok (IgE).
Rozdiel oproti iným formám spočíva práve v mechanizme vzniku. Zatiaľ čo pri vírusoch alebo pseudoalergii sa histamín uvoľňuje priamym dráždením buniek alebo vplyvom toxínov, pri alergickej žihľavke ide o cielenú a búrlivú imunitnú odpoveď organizmu.
Táto reakcia býva veľmi rýchla a nastupuje často už do niekoľkých minút po kontakte s alergénom.
Medzi najčastejšie príčiny tohto typu patria:
Ťažká alergická žihľavka môže viesť až k anafylaktickému šoku, ktorý sa prejavuje spazmom (kŕčom) priedušiek a obehovým kolapsom.
Spúšťače chronickej žihľavky
Chronická žihľavka sa objavuje takmer každý deň viac ako 6 týždňov a zvyčajne svrbí. Každý pupeň pretrváva menej ako 24 hodín. Nespôsobuje modriny ani nezanecháva jazvy a štandardne nemá jasný spúšťač.
Chronická vyvolateľná žihľavka je častejšia, spája sa s genetickým aj autoimunitným podkladom.
Tento typ vzniká ako reakcia na určitý fyzikálny podnet. Pupence sa objavia približne 5 minút po podnete a sú badateľné niekoľko minút až približne jednu hodinu.
Môže ísť o:
Napriek tomu, že žihľavka môže prepuknúť u každého, viac ohrození ste vtedy, ak ste ju už prekonali, prípadne trpíte alergiami alebo sa ochorenie vyskytuje vo vašej rodine.
Príčina chronickej spontánnej žihľavky vo väčšine prípadov nie je známa, predpokladá sa však jej autoimunitný pôvod. Približne polovica vyšetrených pacientov má funkčné IgG autoprotilátky namierené proti imunoglobulínu IgE.
Chronická spontánna žihľavka zvykne byť prepojená aj so stavmi ako:
Pupence pri chronickej spontánnej žihľavke majú dlhšie trvanie, no každý jednotlivý prejav bežne ustúpi do 24 hodín. Môžu sa vyskytovať aj v konkrétnych časoch počas dňa. Táto forma postihuje 0,5 – 2 % populácie, pričom ženy tvoria až dve tretiny pacientov.
V niektorých prípadoch je spúšťač žihľavky jasný – zjete arašidy alebo morské plody a krátko nato sa vám na koži objavia pupence. Inokedy si však diagnóza vyžaduje doslova detektívnu prácu ako zo strany pacienta, tak aj lekára, keďže možných príčin je veľa.
Jednorazová epizóda alergickej žihľavky obyčajne nepotrebuje rozsiahle vyšetrenia. Ak predpokladáte potravinovú alergiu, zaveďte si záznam o konzumovaných potravinách. Takýto denník môže odhaliť súvis medzi tým, čo jete, a vznikom žihľavky.
Chronická žihľavka by mala byť vyšetrená alergológom. Ten sa vás bude pýtať na látky, s ktorými prichádzate do kontaktu doma i v práci, na vystavenie zvieratám, používanú kozmetiku, lieky, ktoré ste v poslednom čase užívali, a na nedávne či chronické ochorenia. Ak si vediete potravinový denník, prineste ho na vyšetrenie.
Vyvolateľná žihľavka sa často potvrdzuje navodením reakcie priamo v ambulancii – napríklad poškrabaním kože alebo priložením ľadovej kocky pri podozrení na chladom podmienený typ.
Alergológ vám ďalej môže odporučiť kožné, krvné alebo močové testy na identifikáciu príčiny. Môže tiež vykonať perorálny expozičný test – prísne kontrolované podanie odmeraného množstva podozrivej látky s cieľom zistiť, či vyvolá žihľavku.
Vyhľadajte zdravotnú pomoc, pokiaľ máte výraznú žihľavku alebo ak trvá dlhšie ako mesiac a opakovane sa vracia.
Ak sa objaví ako súčasť ťažkej alergickej reakcie – anafylaxie, je nevyhnutné okamžite vyhľadať urgentnú starostlivosť! Medzi príznaky anafylaxie patria závraty, sťažené dýchanie a opuch jazyka, pier, úst alebo hrdla. Jedinou liečbou je adrenalín.
Pri vyvolateľnej žihľavke minimalizujte fyzikálne spúšťače. Príznaky však môžu pretrvávať aj po ich obmedzení.
U niektorých pacientov s indukovateľnou žihľavkou zvykne pomôcť každodenné vyvolávanie miernych symptómov, ktoré môže viesť k rozvoju tolerancie.
U pacientov s chronickou žihľavkou nereagujúcich na maximálnu dávku antihistaminík sú imunosupresíva, ako omalizumab či cyklosporín, účinné približne v 65 % prípadov.
