Znížená činnosť štítnej žľazy – hypotyreóza

Ochorenia štítnej žľazy patria medzi najčastejšie endokrinopatie a metabolické poruchy. Postihujú 10-15 percent dospelej populácie (vrátane asymptomatické for my ). V spektre ochorení štítnej žľazy dominujú autoimunitné tyreopatie, ktoré sú hlavnou príčinou hypotyreózy. Prevrat v morfologickej diagnostike ochorení štítnej žľazy spôsobilo zavedenie ultrasonografie a vyšetrenie autoprotilátok proti antigénom štítnej žľazy. Bežné príznaky nedostatočnej aktivity štítnej žľazy sú: únava, prírastok hmotnosti a depresie. Nedostatočne aktívna štítna žľaza sa často úspešne lieči každodenným užívaním hormonálnych tabliet na korekciu chýbajúcich hormónov. Neexistuje žiadny spôsob, ako zabrániť vzniku neaktívnej štítnej žľazy. Väčšina prípadov je spôsobená buď imunitným systémom, ktorý napáda štítnu žľazu a poškodzuje ju, alebo poškodením štítnej žľazy, ku ktorému dochádza počas niektorých foriem liečby hyperaktívnej štítnej žľazy alebo rakoviny štítnej žľazy.

Vznik a príčina

Štítna žľaza je relatívne malá žľaza v tvare motýľa v oblasti krku, tesne pred priedušnicou. Jednou z jej hlavných funkcií je produkcia hormónov, ktoré pomáhajú regulovať metabolizmus tela (proces premeny potravín na energiu). Tieto hormóny sú trijódtyronín (T3) a tyroxín (T4). Ak štítna žľaza neprodukuje dostatok týchto hormónov, vyvíja sa hypotyreóza, ktorá sa prejaví spomalením funkcií tejto žľazy.

Nedostatočná aktivita štítnej žľazy sa často vyskytuje vtedy, keď imunitný systém, ktorý zvyčajne bojuje s infekciou, napadne ju samotnú. Hašimotova choroba je najčastejší typ autoimunitnej reakcie, ktorá vyvoláva jej zníženú činnosť. Nie je jasné, čo spôsobuje tútochorobu, ale bol zaznamenaný jej rodinný výskyt. Vedci teda predpokladajú, že na toto ochorenie sčasti vplýva genetika. Častejšie sa však vyskytuje u ľudí s inou poruchou imunitného systému, ako je diabetes typu 1 a vitiligo. Nedostatočná aktivita štítnej žľazy sa môže objaviť aj ako vedľajší účinok alebo komplikácia jej predchádzajúcej liečby (chirurgia alebo rádioaktívna jódová terapia). Tieto prístupy sa, paradoxne, často používajú na liečbu hyperaktívnej štítnej žľazy (produkuje príliš veľa hormónov). K menej častým príčinám vzniku hypotyreózy patrí nedostatočný prísun jódu, ktorý je esenciálny pre správne fungovanie tohto orgánu, konkrétne pre syntézu hormónu tyroxín. Profylaxia jódom, zavedená na Slovensku (prostredníctvom obohacovania kuchynskej soli a iných potravín), však vo väčšine prípadov túto príčinu vyvracia.

Niekedy hovoríme o kongenitálnych príčinách hypotyreózy. Ide o stav, keď sa s nedostatočne aktívnou štítnou žľazou dieťa narodí v dôsledku poruchy vývinu tohto orgánu počas vnútromaternicového vývoja. Tieto prípady zachytávajú neonatológovia počas bežného skríningu krátko po narodení. Ďalšou príčinou, ktorá môže viesť k nedostatočnej aktivite žľazy, sú problémy s hypofýzou. Hypofýza ako nadradená žľaza reguluje štítnu žľazu, preto poškodenie hypofýzy môže viesť k poruchám v aktivite štítnej žľazy. Hypotyreóza môže súvisieť s niektorými vírusovými infekciami alebo s liekmi používanými na liečbu iných stavov, ako je lítium (na liečbu duševných chorôb vrátane depresie a bipolárnej poruchy), amiodarón (na liečbu nepravidelného srdcového rytmu – arytmie) a interferóny (trieda liekov, ktoré sa používajú na liečbu niektorých typov rakoviny a hepatitídy C).

Nízke hladiny hormónov produkovaných štítnou žľazou, ako je trijódtyronín (T3) a tyroxín (T4), môžu zmeniť spôsob, akým telo spracováva tuk. To zapríčiňuje vysoký cholesterol a aterosklerózu (upchatie tepien). Tieto stavy môžu viesť k vážnym problémom súvisiacim so srdcom, ako je angina pectoris a srdcový záchvat.