Malý slovník empatie: Ako hovoriť o duševnom zdraví, aby sme neubližovali

V tomto článku sa dozviete

• Dôležitý je správny výber slov
• Samovraždy vo svete
• Mýty o duševných ochoreniach

Mnohé duševné problémy priniesla pandémia ochorenia covid-19 a s ňou spojená izolácia či obavy z blízkej budúcnosti. Prieskum, ktorý realizovala Liga za duševné zdravie v júli 2021 na Slovensku, ukázal, že počas pandémie malo 19 % respondentov na Slovensku príznaky úzkostných porúch a 25 % respondentov príznaky depresívnych porúch.

Mierne stúpol aj počet ľudí, ktorí vyhľadali ambulanciu psychiatra. Veľa napovie aj fakt, že takmer tretina ľudí, ktorí boli v roku 2021 hospitalizovaní s duševným ochorením, bola pre duševné problémy v nemocnici vôbec prvýkrát v živote.

Mierny nárast duševných ochorení potvrdzujú aj dáta zdravotnej poisťovne Dôvera. Vyplýva z nich napríklad aj to, že na depresiu sa na Slovensku v rokoch 2021 až 2023 liečilo viac ako raz toľko žien ako mužov. Kým žien s diagnostikovanou depresiou bolo v roku 2023 medzi poistencami tejto zdravotnej poisťovne zhruba 38-tisíc, mužov s depresiou zaznamenali viac ako 16-tisíc.

Duševné zdravie je rovnako dôležité ako fyzické zdravie. Napriek tomu je stále tabuizované a často spojené s negatívnymi stereotypmi. Ako o mentálnom zdraví hovoriť tak, aby sme ľuďom, ktorí sa vyrovnávajú s duševným ochorením ešte viac nepriťažili?

Dôležitý je správny výber slov

Až 73 % opýtaných v spomínanom prieskume Ligy za duševnú zdravie vníma pretrvávanie pocitov hanby spojených s duševnými poruchami, z toho cca polovica intenzívne. Je viac ako isté, že každý z nás má vo svojom okolí človeka, ktorého emocionálna rovnováha je veľmi krehká. 

Predtým, než niečo povieme, mali by sme si dobre rozmyslieť, aký dosah to môže mať na druhých. Slová majú silu, dokážu liečiť, ale aj zraňovať. Ako sa teda správne vyjadrovať?

Liga za duševné zdravie odporúča pri komunikácii s ľuďmi, ktorých trápia duševné problémy,  nasledovné postupy:

X Marta je schizofrenička

✓ Marta sa vyrovnáva so schizofréniou

✓ Marte bola diagnostikovaná schizofrénia

✓ Marta má diagnostikovanú schizofréniu

X On je duševne chorý

✓ Bola mu diagnostikovaná depresia

X Narkoman, feťák, alkoholik

✓ Užívateľ drog, človek so závislosťou od drog/alkoholu

X Blázon, pomätenec, narušený

✓ Človek s duševným ochorením

X Blázinec

✓ Psychiatrická nemocnica/zariadenie/liečebňa

X Psychopat

✓ Človek s poruchou osobnosti

Samovraždy vo svete

Necitlivá komunikácia s ľuďmi, ktorí sa vyrovnávajú s duševným ochorením, ignorovanie signálov častokrát vedie k tomu najhoršiemu. Vedeli ste, že každý rok si na celom svete vezme život 800 000 osôb? 

Pre lepšiu predstavu je to 2 190 ľudí denne, tzn. 1 človek každých 40 sekúnd. Len počas čítania tohto článku si vezme život do 10 ľudí.

Podľa údajov Eurostatu bola v  roku 2015 najvyššia miera samovrážd v Litve, kde pripadalo na 100 000 obyvateľov viac ako 30 samovrážd, a najnižšia na Cypre (4,45 na 100 000 obyvateľov). Za Litvou nasleduje Slovinsko, Lotyšsko, Maďarsko, Chorvátsko, Belgicko, Estónsko a Rakúsko.

Stovky štúdií osudov ľudí, ktorí si siahli na život ukazujú, že 90 % z nich má alebo niekedy malo nejaké duševné ochorenie, poruchu osobnosti alebo závislosť. 

Približne 60 % ľudí, ktorí si siahli na život, sa vyrovnáva s depresívnou poruchou alebo bipolárnou afektívnou poruchou a z nich iba približne jedna tretina podstupuje nejakú formu liečby.

Ako je to u nás?

Na Slovensku bolo podľa údajov NCZI v roku 2023 vykonaných 501 samovrážd a 678 pokusov o samovraždu. Oproti roku 2022 klesol počet samovrážd o 62 prípadov.

Kým samovraždu vykonali prevažne muži, v prípade pokusov to boli skôr ženy. O samovraždu sa pokúsili predovšetkým mladí ľudia do 19 rokov v domácom prostredí. Marec bol mesiacom, kedy sa ľudia najčastejšie rozhodli ukončiť život dobrovoľne alebo sa o to pokúsili.

S ohľadom na vek a pohlavie, pri zohľadnení počtu obyvateľov v danej vekovej skupine, bol najvyšší počet samovrážd u mužov vo veku 70 a viac rokov (30,0 prípadov na 100 000 mužov danej vekovej skupiny) a 40 – 49 rokov (23,3/100 000).  V prípade žien to bolo vo veku 50 – 59 rokov (5,0/100 000 žien), 20 – 29 rokov (4,3/100 000) a 40 – 49 rokov (4,2/100 000).

Mýty o duševných ochoreniach

Duševné choroby postihujú približne každého štvrtého človeka počas života. Napriek tomu sú stále spojené s mnohými mýtmi a predsudkami. Liga za duševné zdravie zozbierala tieto najčastejšie mýty.

Mýtus: Z duševného ochorenia sa nemožno uzdraviť.

Pravda: Dlhoročný výskum jednoznačne potvrdzuje, že väčšina ľudí s duševnými poruchami sa dokáže vďaka účinnej liečbe výrazne zlepšiť a viesť plnohodnotný život. Sú schopní vykonávať všetky bežné životné aktivity, vrátane vzdelávania, zamestnania a budovania rodinných vzťahov.

Mýtus: Ľudia s duševným ochorením majú sklony k násilnému správaniu.

Pravda: Na rozdiel od rozšírených predsudkov, ľudia s duševnými chorobami nie sú viac násilní ako ostatní. Práve naopak. Kvôli svojej krehkosti a zraniteľnosti sa jedinci s duševným ochorením častejšie stávajú obeťami násilných činov, prípadne môžu ublížiť sami sebe.

Mýtus: Ľudia s duševným ochorením sú menej inteligentní.

Pravda: Duševné ochorenia sa nevyhýbajú ani vysoko inteligentným ľuďom. Psychické ťažkosti môžu ovplyvniť spôsob, akým človek využíva svoje schopnosti, ale nie samotnú inteligenciu.

Mýtus: Duševné ochorenie je len výhovorka, aby človek získal výhody alebo úľavy z práce.

Pravda: Stigmatizácia osôb s duševným ochorením v spoločnosti stále pretrváva. Podľa výsledkov výskumu realizovaného NÚDZ v roku 2017 v Čechách sa s nejakou formou diskriminácie stretlo takmer 85 % respondentov. Ukázalo sa tiež, že iba 20 % ľudí by bolo ochotných prijať za spolupracovníka človeka s duševným ochorením. Na porovnanie, vo Veľkej Británii je to až 68 %.

Mýtus: Ľudia s duševným ochorením sú „mimo seba”.

Pravda: Narušenie kontaktu s realitou je typické pre niektoré závažné duševné poruchy, ako je napríklad akútny stav psychózy. Avšak väčšina ľudí s duševnými chorobami dokáže jasne vnímať a interpretovať realitu.