10 tipov, ako oslabiť ideál krásy

V tomto článku sa dozviete

• Ideál krásy? Nie je to len mýtus?
• Ako funguje mýtus krásy?
• 10 tipov pre oslabenie ideálu krásy

Ideál krásy? Nie je to len mýtus?

Snaha plniť kritériá pre dokonalý zovňajšok a predsudky vplývajú na naše duševné zdravie. Ženy sú predsudkom v súvislosti s telesným vzhľadom vystavované viac ako muži, hoci ani oni nie sú týmto tlakom ušetrení.

Diktát, podľa ktorého je „krásny“ len určitý typ telesného vzhľadu, nepochybne prispieva k narastajúcemu počtu dievčat a žien, ktoré musia pri hľadaní duševnej rovnováhy vyhľadať odbornú pomoc [SD1] .

Dáta zdravotnej poisťovne Dôvera napríklad ukázali, že u mladých žien vo veku 15 až 19 rokov stúpla vlani spotreba antidepresív [SD2] v porovnaní s rokom 2019 o alarmujúcich 180 %.

Ako funguje mýtus krásy?

Ideál krásy pôsobí v tichej akceptácii určitých parametrov telesnej krásy, o ktorých sa nediskutuje. Sme ovládaní strachom z tzv. anonymnej autority konformity, ktorá je rovnako neviditeľná ako zákony trhu.

Z nej vyplýva aj podstata mýtu krásy: Očakáva sa odo mňa, že budem robiť to isté, čo ostatní v snahe dosiahnuť ideálnu váhu, udržať si stále mladé telo a mať hladkú pleť.

Aby sme sa nechápali zle: starostlivosť o zovňajšok a túžba „dobre vyzerať“ sú prirodzené. Nie je nič zlé na kráse. Alarmujúci je len spôsob, akým sa krása zneužíva k manipulácii s ľuďmi a akým sa pretláča určitý ideál krásy.

Príkladom tejto manipulácie sú niektoré zaužívané výroky:

• Každý/á môže mať štíhle telo, treba len chcieť.
• Štíhlosť je prejavom vnútornej sily a sebadisciplíny.
• Všetci tuční/é veľa jedia.
• Nesmieš sa len tak uspokojiť so svojím telom, vždy je čo vylepšovať.

Ženy pod vplyvom ideálu krásy podliehajú tlaku, že musia byť pripravené a ochotné meniť sa podľa toho, čo im ponúka mediálny svet, kozmetický, módny a chirurgický priemysel.

Musím postupovať konformne, nesmiem sa odlišovať a vybočovať z radu: mať kilogramy navyše, celulitídu, ochabnuté telo po pôrode, riedke vlasy a mastnú pleť.

Nesmiem sa pýtať, či je to správne alebo nesprávne, lebo ak cítim nespokojnosť, pochádza vraj z mojej vnútornej nestability. Môžem sa len pýtať, či som prispôsobený/á alebo nie, či nie som „divný/á“ a nevypadám z rámca.

Mýtus alebo ideál krásy je napríklad dokázateľne významným socio-kultúrnym rizikovým faktorom pre vznik porúch príjmu potravy.[SD3] 

10 tipov pre oslabenie ideálu krásy

1. Samotné uvedomenie si tejto manipulácie prináša užitočné otázky 

Kde sú tzv. „normálni“ – počítačom, chirurgicky alebo inak neupravení ľudia, ktorí reprezentujú ideál krásy? Dokedy sa bude človek pozerať do výkladov s figurínami žien, mužov a detí s jedným typom postavy? 

Je v poriadku oslavovať návrat bábiky Barbie s jej absolútne nerealistickými telesnými proporciami pre deti v citlivom vývine ich telesnej identity? Komu tento návrat vyhovuje?

2. Výzor v komunikácii by nemal byť preceňovaný – hlavne s deťmi a dospievajúcimi

Problémom dnešnej doby je, že málo „odmeňujeme“ pozitívne prejavy detí a dospievajúcich v správaní a, naopak, neprimerane často ich chválime za výzor. Dieťa si tak osvojuje nebezpečný vzorec do dospelosti: „Ako človek nestojím za nič. Musím sa snažiť dobre vyzerať, aby som si udržal priazeň okolia.“ 

3. Pozor na zdanlivo neškodné komentáre v rodinách a školách

Je vhodné šetriť s hodnotením fyzického vzhľadu. Skúsme viac opisovať, ako hodnotiť. Namiesto: „Si krásna“, je lepšie povedať: „Máš pekné vlasy“.

Pozor na komentáre ako napríklad:  

• Zakry to veľké brucho, lebo ťa nikto nebude chcieť.
• Klárka sa nám krásne zaguľatila.
• Pribrala si, konečne vyzeráš ako žena.
• Z našej Janky bude iste modelka. 

4. Žiadny komentár o vzhľade, ktorý môže raniť adresáta, nie je vtipný 

Ak sa jeho autor začne obhajovať slovami „Povedal som to zo srandy, nebuď taký citlivý“, hovoríme o gaslightingu. Ide o spochybňovanie duševného stavu druhých v snahe zbaviť sa zodpovednosti za vlastné neprimerané slová. 

Aká by mohla byť adekvátna asertívna reakcia? „Nemáš právo posudzovať niekoho vzhľad, tvoj komentár bol nevhodný.“ Nikdy nevieme, či náhodou človek nemá zdravotné problémy, a preto vyzerá inak, ako sme zvyknutí – odlišuje sa od nepísaného „ideálu krásy“. Nie je preto vhodné komentovať výzor.

5. Hľadajme rovnováhu medzi vnútornými a vonkajšími hodnotami

Najmä v rodinách s príliš veľkým dôrazom na zdravý životný štýl sa niekedy život zúži na dve témy: šport a zdravá strava. Rovnako ako opačný extrém, keď sa prílišné pohodlie v rodinách obhajuje neprimeraným dôrazom na „dobré srdce.“ Zdravie a krása sú hodnoty, ktoré si zaslúžia rovnováhu. Práve rovnováha oslabuje prehlbovanie a šírenie ideálu krásy.

6. Dodržujme zásady citlivej komunikácie 

Citlivá komunikácia s ľuďmi s nadváhou a obezitou vychádza z týchto zásad:

• Obezita nie je voľba. Nikto sa dobrovoľne nerozhodol pre nadváhu.
• Často je za obezitou traumatická skúsenosť alebo veľké starosti. Nikoho nesúďme.
• Je dokázané, že tvrdý expertný prístup v zmysle „Zomrieš na infarkt“ funguje len krátkodobo.
• Každý človek robí v danej chvíli to najlepšie, čo môže a vie.
• „Neber si to tak“ nefunguje. Človek dokáže ovplyvniť len svoje konanie, nie pocity. 

7. Reakcia na ľudí, ktorí majú sklon k obhajobe obezity

„Aj keď s tebou nesúhlasím, lebo sa bojím o tvoje zdravie a mám ťa rád/rada, nikdy ťa nebudem súdiť a vždy som tu pre teba.“ 

8. Pri rozhovore sa partnerovi pozerajme do očí, neskenujme jeho postavu 

9. Podporujme rovnocennosť estetických rolí, mier a dôveru medzi mužmi a ženami

Na obede po pohovoroch sa chlapcov pýtali: „Ako by si zachránil svet pred ním samým?“ a dievčat: „Ako si udržiavate takúto peknú postavu?“

10. V mediálnych obsahoch asertívne rozlišujme podsúvanie nerealistických proporcií

Sledujme zmysluplné kampane a podporme firmy, ktoré oslavujú rozmanitosť, nie vymyslený ideál krásy. Zamerajme sa na influencerov a influencerky, ktorí stavili na prirodzenosť, na chyby, na reálny život. Na každom človeku s kritickým myslením záleží.