Ak vás pri krvácaní z nosa uložili na podložku s hlavou v záklone, nebol to správny postup.
Telo sa snaží zachrániť, čo môže
Naše telo je natoľko múdre, že si dokáže v mnohých situáciách pomôcť samé. Rovnako je to aj v prípade krvácania. Ak sa kdekoľvek na tele (alebo v jeho vnútri) objaví krvácanie, organizmus okamžite zareaguje kaskádou záchranných opatrení.
Stiahnutie ciev – ide o prvú reakciu, ktorá nastane, ak sa stena cievny poškodí. V stene ciev sa totiž nachádzajú hladké svaly, ktoré sa v prípade poškodenia cievy stiahnu. Zabezpečia tak menší prietok krvi cez postihnuté miesto, čo zabraňuje krvácaniu.
Vytvorenie zátky – k stiahnutiu cievy sa pridá „upchatie“ vzniknutého otvoru pomocou zrazeniny, tzv. trombu. Vytvoria ho krvné doštičky, ktoré sa začnú zhlukovať a formujú tak zátku proti krvácaniu.
Aktivácia koagulačných faktorov – celý proces zastavenia krvácania je podporený špeciálnymi látkami v tele (koagulačnými faktormi), ktoré pomáhajú vytvorenú zátku stabilizovať.
Po zastavení krvácania telo následne štartujemechanizmy opravy napáchaných škôd. To znamená, že pracuje na obnovovaní poškodených miest, prípade na tvorbe nových ciev. Takáto schopnosť „samoopravy“ je v procese hojenia veľmi dôležitá. Telo si samé vystačí na zastavenie krvácania a hojenie drobných poranení. Pri väčších mu však musíme pomôcť. Poradíme vám, ako na to.
Ako zastaviť krvácanie z nosa
Krvácanie z nosa (epistaxa) je bežné napríklad počas nádchy alebo pri čistení či poranení nosa. Vo väčšine prípadov nie je nebezpečné a je pomerne ľahké zvládnuť ho v domácom prostredí aj bez odbornej pomoci. Čo treba robiť:
1. Posaďte sa a držte hlavu v miernom predklone – takto krv najľahšie odtečie von z nosa. Vyhnite sa zakláňaniu hlavy dozadu a ležaniu, kvôli ktorému by krv mohla zatekať do hrdla. Ak vám nejaká predsa len stečie, neprehĺtajte ju, ale vypľujte.
2. Zatlačte nosové krídla – pomocou prstov vytvorte tlak na nosové krídla. Tlačte ich oproti sebe o nosovú priehradku 10 až 15 minút. Počas nich dýchajte ústami a snažte sa tlak neprerušovať, nekašľať a nesmrkať.
3. Studené obklady – do kuchynskej utierky alebo do uteráku zabaľte kúsky ľadu, prípadne mrazenú zeleninu. Obklad priložte na čelo (koreň nosa) alebo na zátylok (zadnú časť krku). Obklad nepoužívajte dlho, ale len na pár minút, potom ho na chvíľu odstráňte. Dlhodobé pôsobenie chladu by mohlo spôsobiť poškodenie tkanív.
4. Nejedzte a nepite teplé potraviny – do 2 hodín po zastavení krvácania sa neodporúča konzumovať teplé jedlá ani nápoje.
Kedy je potrebné vyhľadať pri krvácaní z nosa lekára
Krvácanie sa väčšinou podarí zastaviť do pár minút. Na lekársku pomoc sa obráťte, ak:
užívate lieky na „riedenie krvi“ (napr. Warfarin, Anopyrin)
máte poruchu zrážanlivosti krvi
je príčinou krvácania väčší úraz (silný úder do hlavy, pád, autonehoda a pod.)
je krvácanie silné
sa vám nepodarí zastaviť ho ani po 20 minútach
máte ťažkosti s dýchaním
ste prehltli väčšie množstvo krvi (môže byť spojené s vracaním)
sa u vás krvácanie z nosa opakuje pravidelne
Krvácanie z malých poranení
Malé krvácavé poranenia najčastejšie vzniknú pri manipulácii s ostrými predmetmi (porezaním) či pri nezávažných úrazoch. Ako pri nich postupovať:
Vydezinfikujte si ruky – pri ošetrovaní rany dbajte na dôkladnú čistotu rúk aj pomôcok, ktoré budete používať. Pri krvácavej rane totiž hrozí riziko vzniku infekcie.
Vytvorte mierny tlak – zatlačte čistý (najlepšie sterilný) obväz či gázu na miesto rany. Ak ich nemáte pri sebe, použite čistý kus látky a držte ho pritlačený oproti kosti, kým krvácanie neprestane.
Zdvihnite miesto poranenia – ak je to možné, zdvihnite krvácavú časť tela nad úroveň srdca. Krv bude cez túto oblasť tiecť pomalšie, čo môže pomôcť zastaviť krvácanie.
Vydezinfikujte ranu – keď sa vám podarí krvácanie zastaviť alebo aspoň zmierniť, opláchnite ranu pomocou vlažnej čistej vody. Miesto poranenia môžete osušiť pomocou sterilnej gázy či čistej suchej látky. Keď je rana suchá, vydezinfikujte ju pomocou na to určenej dezinfekcie (napr. antiseptický sprej určený na rany, pozor, nie dezinfekčný gél na ruky).
Prekryte ranu – aby sa do rany nedostali ďalšie nečistoty, prekryte ju sterilným obväzom, gázou alebo aspoň čistým kúskom látky.
Kedy je potrebné vyhľadať lekára
Krvácanie z drobných poranení sa väčšinou podarí zastaviť do pár minút. Na lekársku pomoc sa obráťte, ak:
užívate lieky na „riedenie krvi“ (napr. Warfarin, Anopyrin)
máte poruchu zrážanlivosti krvi
je krvácanie silné a nedarí sa vám ho zastaviť ani po 10 minútach využitia tlaku
je krvácavá rana na bruchu alebo na hrudníku
je v rane prítomný cudzí predmet (nepokúšajte sa o jeho odstránenie)
bola rana spôsobená uhryznutím (zvieraťom, ale aj človekom)
je rana hlbšia ako pol centimetra a ak sú jej okraje ďaleko od seba (je potrebné šitie)
máte ťažkosti s dýchaním
sa rana nehojí
spozorujete známky infekcie – bolesť, opuch, teplo, prítomnosť hnisu
Krvácanie z veľkých rán
Krvácanie z väčších rán – napr. rezných, bodných, tržných, strelných, ale aj pri zlomeninách, autonehodách, závažných poraneniach a pod., si vyžaduje urýchlené ošetrenie a poskytnutie prvej pomoci s okamžitým kontaktovaním lekára. Počas ošetrovania sa snažte udržať zraneného v pokoji a pri vedomí.
Použite rukavice – myslite na čistotu rúk. Pri manipulácii s krvácajúcou ranou totiž hrozí riziko vzniku infekcie. Ochráňte seba aj človeka, ktorého ošetrujete.
Neodstraňujte cudzie predmety z rany – neodstraňujte sklo či iné úlomky, ich odstránenie môže spôsobiť zhoršenie krvácania. Dezinfekcia rany v tomto prípade nie je najvyššou prioritou.
Okraje rany pritlačte k sebe – pri veľkej rane ich tlačíme k sebe.
Snažte sa zastaviť krv pomocou tlaku – pritlačte obväz alebo sterilnú gázu (prípadne čistú látku) oproti rane. Ak krvácanie neprestáva a krytie presakuje krvou, neodstraňujte ho. Namiesto toho pridajte ďalší kus látky či obväzu a stiahnite ho silnejšie.
Zdvihnite miesto poranenia – ak je to možné, zdvihnite krvácavú časť tela nad úroveň srdca. Krv bude cez túto oblasť tiecť pomalšie, čo môže pomôcť zastaviť krvácanie.
Kedy je potrebné vyhľadať lekára
Pri silnom krvácaní, krvácaní z väčších rán a pri podozrení na vnútorné krvácanie volajte rýchlu okamžite na tiesňovú linku 112 alebo 155.
Kedy je krvácanie nebezpečné
Krvácanie môže predstavovať veľké riziko ohrozenia života. To, ako veľmi vážne je, závisí od viacerých faktorov:
lokalita krvácania
intenzita krvácania
dĺžka trvania krvácania
celkový zdravotný stav človeka
schopnosť zastaviť krvácanie
Čo sa s naším telom deje pri krvácaní
Ak je krvácanie závažné a dôjde k väčším stratám krvi, ide o akútny stav, ktorý vyžaduje odbornú lekársku pomoc. Následky straty krvi totiž vedú k rozvoju šokového stavu, ktorý sa môže prejaviť nasledovne:
pocit slabosti
dezorientovanosť
bledá, studená a lepkavá pokožka
sťažené dýchanie
zrýchlený pulz
U koho je väčšie riziko krvácania
V ohrození sú ľudia, ktorí sú nastavení na antikoagulačnú či antiagregačnú liečbu, ľudovo sa jej hovorí aj „riedenie krvi“ (napr. Warfarín, Anopyrín). Táto liečba je nevyhnutná pri niektorých ochoreniach. Zabraňuje nežiadúcej tvorbe krvných zrazenín u rizikových pacientov. Ak sa však takýto pacient poraní, môže to u neho spôsobiť ťažšie zvládnutie zastavenia krvácania.
Väčšie riziko hrozí aj u pacientov s vrodenými poruchami zrážania krvi. Jednou z nich je pomerne vzácne ochorenie hemofília. Nadmerná krvácavosť sa u nich vyskytuje nielen pri úrazoch, ale napr. aj pri vytrhnutí zuba či operáciách. V prípade krvácania je potrebné, aby mali špeciálny prístup a odbornú lekársku pomoc.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje: