Pri akútnej končatinovej ischémii dochádza k náhlemu zníženiu prekrvenia končatiny s nástupom prudkých bolestí. Stav si vyžaduje okamžité riešenie. Cieľom je čo najrýchlejšie obnoviť zásobenie postihnutého tkaniva krvou.
Poškodením ciev končatín dochádza k nedostatočnému prívodu kyslíka a živín do tkanív, tzv. končatinovej ischémii. Rozdeľujeme ju na akútnu koncˇatinovú ische´miu a chronicku´.
Akútna končatinová ischémia (AKI) patrí medzi stavy, ktoré si vyžadujú okamžité riešenie. Je charakterizovaná náhlym znížením prekrvenia postihnutej končatiny, ktoré sa prejavuje charakteristickými príznakmi. Zhoršovaním ochorenia dochádza k ohrozeniu jej životaschopnosti, čo pri nedostatočne včasnej revaskularizácii (obnovení zásobenia krvou) môže viesť k jej neodkladnej amputácii.
Náhly uzáver alebo zníženie prívodu arteriálnej krvi vedie k nedokrveniu tkanív a spôsobuje vznik zmien, ktoré vedú k rozvoju klinických príznakov v závislosti od stupňa nedokrvenia tkaniva. Typicky sa prejavuje náhlym nástupom prudkých bolestí, s postupnou poruchou citlivosti a pohyblivosti postihnutej končatiny, pričom dochádza k výraznej svalovej stuhnutosti. Končatina je chladná, bledšia ako druhá.
Príčiny, ktoré sa kombinovane podieľajú na vzniku ochorenia:
Neliečená permanentná fibrilácia predsiení predstavuje približne 70 – 80 % podiel na vzniku AKI, a to na embolizačnom podklade upchatia tepny uvoľnenou krvnou zrazeninou zo srdca, kedy dochádza k odtrhnutiu kúska v predsieni srdca, ktorý následne putuje po tele. V závislosti od orgánu, v ktorom sa nachádza, dochádza k mechanickému upchatiu prívodnej tepny, čo vedie k vzniku ischémie.
Výskyt fibrilácie narastá s vekom a u pacientov nad 70 rokov dosahuje okolo 10 %. Jej neliečenie pre pacienta predstavuje horšiu prognózu, zvýšený výskyt AKI a náhlych ischemických cievnych mozgových príhod. Kvalita života je výrazne zhoršená. Fibrilácia je pozorovateľná pomocou EKG (elektrokardiogramu). U neliečeného pacienta sa srdcová frekvencia pohybuje okolo 130 – 200 úderov za minútu a je výrazne nepravidelná.
Fibrilácia predsiení sa najčastejšie vyskytuje u pacientov s organickým srdcovým postihnutím, a to najmä vtedy, ak je sprevádzané vznikom rozšírenia predsiení, napr. pri ischemickej chorobe srdca či arteriálnej hypertenzii. U pacientov bez organického ochorenia srdca sa vyskytuje tzv. paroxyzmálna (náhodná) forma fibrilácie, ktorá nie je tak závažná, pokiaľ je správne liečená.
Liečba fibrilácie je závislá od doby jej trvania. V akútnych prípadoch je namieste sa pokúsiť o liekovú terapiu pri súčasnom monitorovaní EKG. Pri neúspechu medikamentóznej terapie je metódou voľby elektrická kardioverzia elektrickým výbojom. Pred jej zahájením je nutné do liečby zaradiť tzv. lieky na riedenie krvi. V prípade jej úspechu je takáto liečba vysadená v priebehu štyroch až šiestich týždňov.
Traumou navodené nedokrvenie tkaniva patrí medzi závažnú príčinu vzniku AKI. Ide zväčša o izolované postihnutie (postihnutie daného úseku), napr. pri bodnom poranení.
V dôsledku traumy dochádza k vzniku AKI, aj keď dôsledky takéhoto poranenia môžu mať charakter chronickej ischémie. Vzniká najmä v dôsledku tupých poranení, devastujúcich tkanivá v okolí tepny alebo samotnej hlavnej tepny. Dochádza k poškodeniu štruktúry tepny, na čo organizmus reaguje jej reflexným stiahnutím. V mieste úrazu vznikne porušenie protizrážanlivej ochrany vnútornej výstelky, čo má za následok vznik krvnej zrazeniny s náhlym upchatím tepny.
Ďalší typ poranení sú ostré, bodno-rezné poranenia, priamo zasahujúce hlavnú tepnu. Pri ostrom poranení dochádza k masívnemu krvácaniu a ohrozeniu života pacienta v dôsledku náhleho vykrvácania.
Hlavným cieľom je odhaliť príčinu a lokalizáciu vzniknutých ťažkostí. Za základné vyšetrenie sa považuje jednoduché pohmatanie končatiny a vyhmatanie pulzácií. Ak je pulzácia nehmatná, znamená to, že nad miestom je vytvorený tepnový uzáver – buď chronický alebo akútny. Ďalšie možnosti základnej diagnostiky končatinovej ischémie sú jednoduché a zakladajú sa na subjektívnych pocitoch bolestí pacienta.
V prípade AKI ide o čas. V závislosti od pacienta, veku a celkového stavu sa odvíjajú aj prejavy ochorenia. V prípade starších pacientov, už liečených na kritickú končatinovú ischémiu, dochádza k rozvoju tzv. kolaterálneho (vedľajšieho) riečiska, ktorého funkcia sa dostatočne naplní pri akútnom uzávere hlavnej tepny. Vtedy kolaterálny systém preberá naplno funkciu postihnutej tepny. Platí pravidlo – čím je pacient mladší, tým je stupeň rozvoja kolaterálneho riečiska nižší. Príznaky sú intenzívnejšie a riziko straty končatiny vyššie, úmerné narastajúcemu času, keďže hlavná tepna nemá dostatočne vyvinuté kolaterálne tepny na to, aby za ňu prevzali funkciu. Preto je potrebné neodkladne navštíviť lekára – cievneho chirurga alebo angiológa za účelom prvotnej diagnostiky.
Štandardom je utrazvukové vyšetrenie (USG), pri ktorom sa odhalí presná príčina ťažkostí pacienta. K moderným metódam patrí CT angiografické vyšetrenie (Počítačovaná tomografia, ktorá funguje na princípe spájania priečnych RTG snímkov. Pri použití kontrastnej látky sa dá zistiť krvácanie do okolitých tkanív, resp. uzáver tepny, ktorý sa dá spresniť pri 3D rekonštrukcii obrazu), angiografické vyšetrenie (zobrazenie ciev pomocou podanej kontrastnej látky do tepny pod RTG žiarením) alebo MR angiografické vyšetrenie (pomocou magnetickej rezonancie – pacient je vložený do magnetického poľa, pričom do tepny je aplikovaná kontrastná látka). Vzhľadom k prítomnosti falošných výsledkov je ultrazvuk zlatým štandardom.
Cieľom terapie je čo najrýchlejšie spriechodnenie uzavretého úseku tepny postihnutej končatiny. Za ideálnych podmienok je nutné výkon (rekanalizáciu) vykonať do 6 hodín od vzniku príznakov, jedná sa o okamžitý výkon.
Konzervatívna terapia – pacientovi sú v prvom rade podávané lieky na tíšenie bolesti a zároveň vazodilatanciá, ktoré zabezpečia uvoľnenie napätia cievnej steny, v dôsledku čoho sa zlepší samotný prítok krvi do končatiny. Aplikuje sa preventívne heparín, látka, po aplikácii ktorej dochádza k zastaveniu prirodzeného zrážania krvi, ako sekundárna prevencia vzniku ďalších krvných zrazenín.
Endovaskulárna terapia – využíva sa tzv. trombolytická terapia, kedy sa po zavedení katétra do postihnutej tepny aplikuje látka rozpúšťajúca krvnú zrazeninu spolu s heparínom. Účinok terapie sa opakovane kontroluje angiograficky (opakovaným aplikovaním kontrastnej látky priamo do tepny pod RTG kontrolou). Kombináciou týchto dvoch metód dochádza k zobrazeniu kontrastnej látky v cieve. Kontrola trvá po dobu niekoľkých dní, pokiaľ nedôjde k rozpusteniu uzáveru.
V prípade pretrvávajúceho uzáveru sa využíva tzv. mechanická trombektómia. Do tepny sa zavedie katéter s malou frézou na konci, ktorá prevŕta krvnú zrazeninu, eventuálne uzáver.
Chirurgická terapia – je indikovaná pre pacientov s najťažším postihnutím, kedy je priamo ohrozená postihnutá končatina a nie je čas vyčkávať na účinok trombolytickej terapie. Vykonáva sa trombektómia postihnutej končatiny – do postihnutej tepny sa zavedie tzv. Fogartyho katéter, ktorý má na konci balónik. Samotný katéter mäkkým trombom prenikne hladko, následne sa balónik nafúkne a zrazenina sa jednoducho vytiahne. V prípade neúspechu prieniku katétra je namieste zvážiť vytvorenie by-passu s cieľom zabezpečiť optimálny tok krvi do končatiny.
Pri neriešiteľných stavoch, keď možnosti na záchranu končatiny sú vyčerpané, je metódou liečby amputácia končatiny. Indikovaní sú pacienti, u ktorých došlo k nezvratnému poškodeniu tkaniva, tok do daného miesta nie je obnovený, dochádza k odumretiu postihnutej časti, ktorú pacient absolútne necíti, nevie ňou pohnúť a v hlbokom venóznom systéme je ultrazvukovo nedetekovateľný tok. Pacient je v závislosti od rozsahu postihnutia ohrozený na živote. Amputácia u veľkého počtu pacientov patrí k životu zachraňujúcim výkonom. Výška amputácie sa určuje podľa rozsahu poškodenia, väčšinou ide o amputáciu prstov, oblasti nohy, oblasti pod kolenom a nad kolenom.
Chronická končatinová ischémia patrí k ochoreniam vyvíjajúcim sa postupne. Je konečným štádiom periférneho artériového ochorenia dolných končatín, najčastejšie vyvolaného aterosklerózou.…
Akútne poranenie obličky (AKI) je náhle poškodenie,pri ktoromobličky prestanú správne fungovať, v rozsahu od menšej straty funkcie až po celkové…
Karotidová endarterektómia je chirurgický zákrok na odblokovanie karotickej artérie. Karotické artérie sú hlavné krvné cievy, ktoré obhospodarujú hlavu a krk.…
