Pojem alopécia znamená preriedené alebo úplne chýbajúce vlasy. Ochorenie patrí do skupiny autoimunitných. Príčinou môžu byť hormonálne vplyvy, chronické choroby alebo závažné infekcie. U detí je najčastejšou formou tzv. alopecia areata, ohraničená strata vlasov. Diagnostika patrí do rúk kožného lekára, ktorý na základe vyšetrení navrhne najvhodnejší spôsob liečby.
Na ovlasenej koži hlavy človeka rastie priemerne okolo 100 000 vlasov. Denne z nich vypadne 50 až 100 vlasov, ktoré sú súčasne nahradené novými. Ako plešatosť (alopécia) sa označuje preriedenie alebo úplné chýbanie vlasov, ktoré môže byť:
Prečítajte si tiež: Vypadávanie vlasov: Je to sezónne alebo je najvyšší čas zakročiť?
Alopécie môžu mať rozličné príčiny. Môžu sa vyskytnúť v ktoromkoľvek veku, u mužov aj žien. Plešatosť môže byť prítomná už od narodenia, vznikajúca ako súčasť niektorých dedičných chorôb alebo vývojových porúch. K vypadávaniu pôvodne prítomných vlasov neskôr v detstve alebo dospelosti môže dôjsť v dôsledku:
Osobitnú skupinu tvoria alopécie, ktorých príčinou sú niektoré zápalové choroby ovlasenej kože vedúce k vzniku jazvovitého tkaniva s chýbajúcimi vlasovými korienkami.
V dospelosti je najčastejšou formou plešatosti androgenetická alopécia. Kým u mužov sa toto geneticky podmienené vypadávanie vlasov nepokladá za chorobu, u žien je androgenetická alopécia vážnym zdravotným i psychickým problémom. Ochorenie je u žien vyvolané zvýšenou koncentráciou pohlavného hormónu testosterónu alebo zvýšenou vnímavosťou vlasových korienkov na jeho účinok.
U detí sa najčastejšie stretávame s ložiskovitou plešatosťou (areátnou alopéciou). Presná príčina tohto zápalového, nejazviaceho ložiskového vypadávania vlasov nie je známa. Predpokladá sa úloha imunitných mechanizmov a väčšina odborníkov sa zhoduje v názore, že sa jedná o autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém poškodzuje vlastné vlasové korienky.
Význam sa pripisuje aj genetickým vplyvom, endokrinným poruchám, ložiskovej infekcii, psychickému stresu, nízkej koncentrácii zinku v krvi a nekorigovaným zrakovým chybám (krátkozrakosti alebo ďalekozrakosti).
Choroba postihuje rovnako deti oboch pohlaví. Alopetické ložiská môžu vzniknúť kdekoľvek na ovlasených častiach tela, najčastejšie však v spánkovej oblasti alebo na záhlaví, zriedkavejšie v obočí alebo na očných riasach.
V postihnutých miestach nastáva rýchle a úplné vypadanie vlasov, pričom sa vytvorí jedno alebo viac okrúhlych či oválnych, ostro ohraničených ložísk, ktoré majú tendenciu splývať. Koža na lysých ložiskách nebýva farebne zmenená, prípadne len mierne začervenalá, je bez ošupovania (obrázok č. 1).
Obrázok č. 1 Alopecia areata (ohraničená strata vlasov)
Asi u tretiny chorých sa pozorujú súčasne zmeny na nechtoch, najčastejšie v podobe bodkovitých priehlbiniek na nechtovej platničke, zriedkavejšie vo forme belavých škvrniek na nechtoch, pozdĺžneho ryhovania a iných. Vypadávanie vlasov zvyčajne nie je sprevádzané žiadnymi subjektívnymi ťažkosťami, zriedka môže byť v akútnej fáze prítomné mierne svrbenie v mieste vypadávania.
Z prognostického hľadiska je dôležité vyšetrenie vlasov z okrajových častí ložiska. V aktívnom, progresívnom štádiu ochorenia sa tu vlasy dajú ľahko a bezbolestne vytiahnuť; v prognosticky nepriaznivých prípadoch je možné ich takto vytiahnuť v celom rozsahu ovlasenej kože hlavy. Alopécia má nepriaznivú prognózu pri náleze vlasov so zmeneným tvarom, odlišným od tvaru zdravého vlasu. Toto vyšetrenie však patrí do rúk odborníka – kožného lekára.
V nepriaznivých prípadoch ložisková alopécia progreduje a vlasy vypadajú na celej hlave, prípadne vypadáva aj ochlpenie na iných častiach tela. Osobitnou a prognosticky nepriaznivou formou ložiskovej alopécie je ofiáza, pri ktorej vlasy vypadávajú pásovito v okrajových častiach ovlasenej kože hlavy, predovšetkým na záhlaví, kým vlasy na vrchole hlavy sú zachované.
Po mesiacoch až rokoch môžu vlasy v alopetických ložiskách opäť spontánne narásť, ale takmer u polovice chorých alopecia areata po mesiacoch až rokoch recidivuje. Len asi u tretiny postihnutých osôb nedochádza k novému vypadávaniu vlasov.
Diagnóza sa určuje na základe výsledkov rozhovoru s rodičom chorého dieťaťa, klinického vzhľadu, mikroskopického vyšetrenia zachovaných vlasov a prípadne aj histologického vyšetrenia. Odlíšiť je potrebné iné formy alopécií.
V liečbe je nutné v prvom rade vylúčiť všetky činitele uplatňujúce sa v procese vzniku choroby – odporúča sa odstránenie ložísk chronickej infekcie (u detí najčastejšie vybratie krčných mandlí pri chronickej angíne) a úprava zrakových chýb nosením predpísaných okuliarov.
Často je vhodná aj psychologická starostlivosť. Miestne sa aplikujú kortikosteroidné masti, používa sa liečba chladom pomocou tekutého dusíka. Liečebný úspech sa zaznamenáva aj po opakovanej miestnej fototerapii ultrafialovým žiarením po predchádzajúcom ošetrení látkou zvyšujúcou vnímavosť na toto žiarenie (terapia sa označuje ako PUVA liečba).
Celková liečba steroidmi sa využíva len zriedkavo, najmä pri opakovaných rozsiahlych výpadoch vlasov nereagujúcich na vyššie uvedené liečebné postupy.
Hoci vlasy nemajú u človeka významnejšie funkčné uplatnenie a poruchy ich rastu nie sú pre naše zdravie a život nebezpečné, kozmetické a s nimi spojené psychologické dôsledky rôznych foriem plešatosti sú častým zdrojom problémov postihnutých detí a ich rodičov a je nutné venovať im zodpovedajúcu pozornosť.
Vypadávanie vlasov vyvoláva obavy v každom z nás. Možno práve pred chvíľkou ste hľadeli so zúfalstvom na svoju kefu a…
Príčiny vypadávania vlasov sú spojené s viacerými faktormi. Možno vám len chýbajú vitamíny alebo je na vine stres. No ako mať…
Strata ochlpenia najčastejšie postihuje pokožku hlavy, ale zmena v hustote ochlpenia môže nastať v akejkoľvekčastiľudského tela. Môže byť dôsledkom dedičnosti,…
