Pod pojmom amputácia rozumieme chirurgické odňatiekosti v zdravom tkanive alebo inej časti organizmu, alebo oddelenie časti tela v kĺbe (exartikulácia). Štatisticky najčastejšie vykonávanou je amputácia dolnej končatiny, či už jej celej dĺžky alebo pod kolenom. Dôvodom odstránenia je prebiehajúci chorobný proces v postihnutej končatine, alebo trauma. Jednou z najbežnejších príčin vykonania amputácie sú problémy vaskulárneho systému napríklad pri diabete ale aj nehody pri manipulácii s kosačkou na trávu, automobilové či motocyklové úrazy.
Rizikom pre vykonanie amputácie môžu byť zranenia spôsobené ostrými predmetmi, ako sú nože alebo čepele, ale aj ťažkými predmetmi alebo mechanizmami. Väčšina amputácií sa vykonáva kvôli komplikáciám vaskulárneho systému, najmä diabetu. Medzi ďalšie príčiny patria vážne poranenia napríklad pri autonehode, vážne popáleniny, zhubný nádor vo svale alebo v kosti končatiny, vážna a na liečbu nereagujúca infekcia, omrzliny, gangréna, trombóza.
Vo väčšine prípadov sa objavuje znecitlivenie končatiny, opuch, chronické bolesti, nástup infekcií. Pri amputácii z dôvodu nehody môže byť strata krvi masívna alebo minimálna v závislosti od povahy poranenia a miesta amputácie. Pacienti, ktorí stratia menej krvi a majú menej závažné zranenia, niekedy pociťujú viac bolesti ako tí pacienti, u ktorých došlo k masívnejšej strate krvi a ich zranenia sú život ohrozujúce.
Diagnóza
Rozhodnutiu o cielenej amputácii pre komplikácie vaskulárneho systému predchádza zložitý systém vyšetrení krvi, rtg snímok, kontrola stavu kostí a v neposlednom rade aj psychologický pohovor s pacientom a jeho príprava na život s protézou.
Amputácia sa vykonáva v celkovej alebo lokálnej anestéze. Ide o náročný zákrok, ktorý vyžaduje hospitalizáciu pacienta až do 14 dní. Končatina alebo jej časť sa odstráni rezom cez kožu, svaly a napokon až kosť. Ostré časti kosti sa zabrúsia a vyhladia, uzavrú sa krvné cievy a nervy. Ponechávajú sa väčšie kúsky kože, ktoré prekryjú rany a sú následne zošité.
V niektorých prípadoch sa rana necháva pár dní otvorená, aby bolo v prípade potreby možné odstrániť ešte viac tkaniva. Do rany sa vkladá drén na odvádzanie tekutiny. Následne sa prekryje sterilnými obväzmi. Ak ide o amputáciu dolnej končatiny, kýpeť sa upraví tak, aby bolo možné neskôr použiť protézu.
Po amputácii pociťuje pacient občas bolesti v chýbajúcej končatine, takzvané fantómové bolesti. V takýchto prípadoch je dôležitá terapia u psychológa. Po zákroku sa odporúča rehabilitácia, ktorá môže začať už niekoľko dní po vykonaní zákroku. Ide o šetrné cviky, ktoré môže pacient vykonávať ešte počas pobytu v nemocnici.
Zotavenie
S cvičeniami, ktoré bude pacient počas následnej rehabilitácie potrebovať, sa odporúča začínať už už pred operáciou. Umožnia mu posilniť svalstvo už v predstihu. Čím väčší zásah, tým dlhšia a náročnejšia býva rekonvalescencia. Rýchlejšie sa spravidla zhojí amputovaný prst, než amputovaná celá dolná končatina.
Zvyčajne treba rátať s časom od 4 do 8 týždňov. Všetko závisí od zdravotného stavu pacienta, jeho veku, dodržiavania pooperačných zásad a podobne. Veľmi dôležité je udržiavať kýpeť v čistote, aby sa predišlo infekcii. Ťažšie sa zotavujú pacienti vo vyššom veku alebo s rôznymi pridruženými ochoreniami.
Komplikácie
Po amputácii sa môžu objaviť komplikácie, najčastejšie infekcia. Prejavuje sa začervenaním a citlivosťou pokožky, prítomnosťou hnisu alebo mokvaním rany a zväčšujúcim sa opuchom. V prípade takýchto komplikácii je potrebné konzultovať ďalší postup s lekárom. Pri nedostatočnom alebo komplikovanom hojení je na základe rozsahu a rozhodnutia lekára nutné vykonať ďalšiu amputáciu vyššie. Medzi iné vážne komplikácie patrí srdcový infarkt, trombóza, zápal pľúc či kostný zápal.
Ak sa jednalo o amputáciu celej končatiny, na začiatku rekonvalescencie sa pacient pohybuje zväčša pomocou invalidného vozíka. V individuálnych prípadoch sa používa aj protéza, s ktorou sa pacient postupne učí pohybovať a vykonávať bežné činnosti. K nasadeniu protézy sa obvykle pristupuje až po úplnom zahojení rany.
Protéza vyžaduje každodenné čistenie a kontrolu, aby sa zabránilo prípadnej infekcii a aby sa umožnilo jej maximálne využitie. Rovnako tak aj pätkové ponožky musia byť udržiavané v čistote. Dôležitá je tiež preventívna starostlivosť o nohy (často so zapojením špecialistu – podiatra).