O tom, že beh má priaznivé účinky na zdravie, už asi naozaj nikto nepochybuje. Potvrdili sa dokonca jeho priaznivé účinky aj pri takej závažnej diagnóze, ako je cukrovka. Pri pravidelnom športovaní klesá riziko jej rozvoja až o polovicu.
Ako však behať s týmto ochorením a neublížiť si? A dá sa vôbec pomýšľať na vrcholové výkony? Príbehy úspešných športovcov – diabetikov dokazujú, že to možné je.
Dvakrát sa kvalifikovala na olympijské hry v maratónskom behu, ako vôbec prvá diabetička na svete. Vyhrala striebornú medailu na Majstrovstvách Ameriky v behu na 50 km a trikrát sa umiestnila v prvej desiatke svetového rebríčka maratónskych bežcov.
Táto americká bežkyňa o sebe hovorí, že nie je rýchly bežec, pritom najlepší čas na 5 km má 17 minút, na 10 km 36 minút, polmaratón zabehla za 80 minút a maratón za 2:47 hodín. Celkovo sa jej doposiaľ podarilo získať 70 zlatých medailí z rôznych pretekov.
V čase svojej aktívnej športovej kariéry dokázala dvojfázovo trénovať takmer po celý rok. Jej telo si na tento režim zvyklo až do takej miery, že tréning považovalo za bežný stav a úpravy životosprávy a dávok inzulínu potrebovalo paradoxne v čase, keď si dala od trénovania chvíľu pokoj.
Missy mala na pretekoch vždy vyššie ciele, ako iba dobehnúť do cieľa. Jej motiváciou bolo porážať súperky a vyhrávať. „Počas pretekov nie je čas sa zastaviť a kontrolovať si glykémiu, nemôžem behať s prístrojom a testovacími pomôckami. Musím byť jednoducho pripravená na preteky. Robím testovacie behy, skúšam uhľohydrátové výrobky, potrebu inzulínu a mnoho ďalších prípravných testov. Potom v deň pretekov už iba postupujem podľa natrénovaného plánu,“ vysvetlila.
Obvykle plán fungoval, ale aj jej sa občas stalo, že mala zlý odhad. Raz si pred pretekmi nechcela dávať dole tepláky a inzulín si pichla cez ne. Ihla sa však nedostala dostatočne hlboko a počas pretekov sa jej cukor prudko zvýšil. „Boli to najhoršie preteky počas mojej kariéry,“ priznáva Missy.
Pravidelné športovanie sa odporúča diabetikom prvého aj druhého typu. „Je však nutné postupné zaťažovanie fyzickou aktivitou u predtým neaktívnych ľudí s individuálnym prihliadnutím na vek, prípadné chronické komplikácie, celkovú kondíciu organizmu a zohľadnenie možných kontraindikácií,“ zdôrazňuje diabetologička Alena Záhoráková.
Aj podľa nej je nevyhnutný pravidelný monitoring hladiny cukru v krvi pred tréningom a po ňom, aby sa vylúčili prípadné hypo alebo hyperglykémie a prispôsobili sa dávky inzulínu a príjmu sacharidov podľa intenzity záťaže. „Pri vrcholových športovcoch je nevyhnutná veľmi dobrá spolupráca pacienta s lekárom,“ dodáva.
Ešte pred dvoma rokmi Missy Foy aktívne pretekala a potom prišiel náhly zlom. Naplno u nej prepuklo vážne autoimunitné ochorenie, ktorého následkom sa Missy začali lámať kosti. Len panvu mala zlomenú štyri razy. Navyše, chybou lekára, ktorý jej naordinoval nesprávnu liečbu, u nej došlo k zlyhaniu nadobličiek.
Trpí neznesiteľnými bolesťami a ku všetkému jej manželovi diagnostikovali rakovinu prostaty. Napriek všetkému sa táto bojovníčka nevzdáva a ak jej to čo len trošku zdravotný stav dovolí, ide si zašportovať.
Aj keď to už nie je tréning, na aký bola zvyknutá. Ak chce „bežať“ musí sa opierať o špeciálnu konštrukciu z detského kočíka alebo sa uspokojiť so stacionárnym eliptickým trenažérom. Ale vždy sa po takomto tréningu cíti oveľa lepšie, než po akejkoľvek inej liečbe. So svojím životným príbehom sa delí s fanúšikmi na svojom blogu. Statočnej Missy aj my držíme palce.