Priedušky (bronchy) sú trubicovité útvary, ktorými prechádza vzduch do pľúc a z pľúc.
Pri bronchiektáziách sa poškodzujú ich steny a priedušky sa rozširujú, ak sú zasiahnuté zápalom alebo infekciou. Bronchiektázie teda znamenajú nevratné rozšírenie priedušiek. Prejavujú sa najčastejšie u detí.Ide o nevyliečiteľnú chorobu.
Väčšina chorých trpí na získanú formu bronchiektázie. Ich stav je spojený s chronickým zápalom dýchacích ciest, opakujúcimi sa infekciami, zápalmi pľúc alebo vývojovými chybami, napríklad cystickou fibrózou.
Menej častá je vrodená forma bronchiektázie, založená na dedičnom faktore – na chybnom vývoji chrupaviek priedušiek. Pacienti s bronchiektáziami by sa mali vyhýbať fajčeniu, dráždivým látkam, používaniu sedatív a liekov utlmujúcich kašeľ.
Primárnym príznakom bronchiektázie je chronický kašeľ, ktorý je sprevádzaný najmä ranným vykašliavaním hlienu. Súvisí to so stagnáciou hlienu v rozšírených prieduškách. Ten sa hromadí a je ideálnou pôdou pre baktérie. Častým dôsledkom sú preto ťažké infekcie dýchacích ciest, až zápal pľúc. Pacienti neraz vykašliavajú krv alebo krvavý hlien. Pod vplyvom nedostatočnej výmeny vzduchu v pľúcach sa zvyšuje dýchavičnosť, chronická hypoxia (znížená hladina kyslíka v krvi), hrozí kolaps dýchacích ciest alebo cor pulmonale (pľúcne srdce – ochorenie srdca zapríčinené veľmi vysokým odporom pri prietoku krvi pľúcami), čo môže viesť až k srdcovému zlyhaniu.
Diagnóza
Bronchiektáziu je možné diagnostikovať buď auskultáciou pľúc fonendoskopom, vyšetrením vykašľaného sekrétu, röntgenom hrudníka, CT vyšetrením alebo bronchoskopiou – vyšetrením priedušiek pomocou špeciálneho prístroja zavedeného do dýchacích ciest.V súčasnosti sa uplatňuje počítačová tomografia s vysokým rozlíšením.
Terapia sa zameriava najmä na prevenciu komplikácií a skoré podchytenie vznikajúceho zápalu pľúc či iných dýchacích ciest. Dôležité je zvládanie infekcií a vylučovania sekrétu, uvoľňovanie upchatých dýchacích ciest. Uplatňujú sú antibiotiká a mukolytiká (uľahčia rozpúšťanie hlienu a jeho ľahšie vykašliavanie).
Používajú sa i bronchodilátory, ktoré sa inhalujú ako jemný aerosól – uvoľňujú svaly a otvárajú dýchacie cesty. Dôležitý je aj pitný režim a konzumácia dostatočného množstva vody. Pomáha aj polohová drenáž, keď pacient leží sklonený dolu hlavou, pričom gravitácia a poklepávanie rukou na hrudník uľahčujú odchod hlienov. Nemali by sa používať lieky, ktoré potláčajú kašeľ, často vedú k zhoršeniu stavu. Význam má i imunomodulačná liečba. Postihnuté časti pľúc s rozšírenými prieduškami sa chirurgicky odstraňujú iba v prípade, ak je postihnutá len jedna polovica pľúc, najlepšie jeden pľúcny lalok alebo jeho časť. V súčasnosti to býva výnimočné riešenie.