Bruxizmus, ľudovo povedané škrípanie zubami, sa prejavuje stereotypnými rytmickými pohybmi žuvacích svalov počas spánku, čo je sprevádzané škrípaním alebo skusovaním zubov. Z času na čas každý človek zaškrípe zubami. Ak sa to však stane zvykom, ide o špecifickú diagnózu – bruxizmus. Zvyčajne je vyvolaná stresom alebo úzkosťou a môže spôsobiť trvalé poškodenie zubov. Primárny bruxizmus je taký, ktorý sa vyskytuje samostatne a nie je spôsobený iným zdravotným stavom. Sekundárny bruxizmus nastáva v dôsledku iného zdravotného problému alebo užívania liekov.
V tomto článku sa dozviete:
Bruxizmus nie vždy spôsobuje príznaky, ale u niektorých ľudí sa vyskytujú bolesti tváre, hlavy a časom sa Vám môžu opotrebovať zuby. Väčšina ľudí, ktorí škrípu zubami a zatínajú čeľusť o tom ani nevie. Často sa to deje práve počas spánku, pri sústredení sa alebo v strese.
Medzi príznaky škrípania zubov patria:
V extrémnych prípadoch sa môžu tiež vyskytnúť problémy so žuvaním, hovorením a prehĺtaním.
Fakt, že škrípete zubami si možno ani neuvedomíte, kým sa neobjavia príznaky.
Riziko komplikácií pri škrípaní zubov sa môže zvýšiť, ak máte dlhodobo neliečený bruxizmus. Medzi dlhodobé komplikácie patria:
Keď prestanete škrípať zubami, bolesti tváre a bolesti hlavy často zmiznú. Poškodenie zubov sa zvyčajne vyskytuje iba v závažných prípadoch a môže byť potrebné ošetrenie.
Príčina škrípania zubov nie je vždy jasná, ale zvyčajne súvisí s viacerými faktormi ako je stres, úzkosť alebo problémy so spánkom. Ďalej uvádzame najčastejšie spúšťače bruxizmu:
Škrípanie a zatínanie zubov je najčastejšie spôsobené stresom alebo úzkosťou – až vyše 70% prípadov. Zvyčajne sa to deje počas spánku a väčšina ľudí si to neuvedomuje.
Zatínanie zubov alebo škrípanie môže byť niekedy vedľajším účinkom užívania určitých druhov liekov.
V niektorých prípadoch je zatínanie zubov spájané s užívaním antidepresíva známym ako selektívny inhibítor spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Príklady SSRI zahŕňajú paroxetín , fluoxetín a sertralín .
Ak chrápete alebo máte poruchu spánku, ako je napríklad obštrukčná spánková apnoe (OSA) , je pravdepodobnejšie, že budete počas spánku škrípať zubami. OSA prerušuje dýchanie, keď spíte.
Je tiež pravdepodobnejšie, že si budete škrípať zubami, ak:
Medzi ďalšie faktory, ktoré môžu výskyt bruxizmu zvýšiť alebo zhoršiť, patria:
Škrípanie zubami sa môže vyskytnúť a mať vplyv aj na deti. Zvyčajne k tomu dôjde v dôsledku prerezávania ich mliečnych zubov alebo zubov trvalých, no väčšinou sa toto škrípanie zastaví, keď sa mliečny chrup úplne nahradí trvalým.
Ak však stále máte obavy zo škrípania zubami svojho dieťaťa, najmä ak to ovplyvňuje jeho spánok, navštívte jeho všeobecného lekára.
Navštívte zubára, ak:
Zubný lekár skontroluje, či sa na Vašich zuboch alebo čeľusti nachádzajú stopy po škrípaní/zatínaní zubov.
Je možné, že budete potrebovať zubné ošetrenie, ak sú Vaše zuby opotrebované brúsením, aby ste sa vyhli ďalším problémom, ako je napríklad infekcia alebo zubný absces.
Svojho všeobecného lekára navštívte, ak škrípanie zubov súvisí so stresom. Bude schopný odporučiť spôsoby, ktoré Vám pomôžu zvládnuť stres, prípadne môže navrhnúť vyšetrenie u odborníka – psychológa.
Ak má človek akékoľvek príznaky, zubár počas vyšetrenia kontroluje zmeny na zuboch a v ústach a počas viacerých prehliadok sa u pacienta sleduje, či dochádza k progresii patologického procesu a či je potrebná liečba.
Pri podozrení na bruxizmus lekár skontroluje silu svalov čeľuste, zubné abnormality, poškodenie zubov, spodnej kosti a vnútra tváre (zvyčajne pomocou röntgenu). Dôležité sú tiež informácie o zvykoch pacienta, jeho spánkové návyky a rodinná anamnéza (či sa bruxizmus vyskytuje u príbuzných).
Pri podozrení, že bruxizmus súvisí s vážnymi problémami so spánkom, súčasťou diagnostiky môže byť vyšetrenie u špecialistu na spánkovú medicínu, u ktorého pacient podstúpi viacero testov, napríklad štúdiu spánku na posúdenie epizódy škrípania zubami a prípadného zistenia, či je u pacienta prítomné spánkové apnoe, alebo iné poruchy spánku.
V prípade, že problém vyplýva z úzkosti alebo iného psychického problému, pacient by sa mal obrátiť na terapeuta.
Ak škrípete zubami, sú rôzne spôsoby ako tento „zlozvyk“ zastaviť. Niektoré liečebné postupy či lieky môžu fungovať lepšie ako iné, v závislosti od základnej príčiny škrípania zubov a príznakov.
Ďalej v článku uvádzame môžné liečebné metódy, ktoré Vám pomôžu v boji s bruxizmom.
Chrániče zubov sú druhom okluznej dlahy. Sú dobrou voľbou pri boji so spánkovým bruxizmom. Fungujú ako tlmiaci materiál pre Vaše zuby a zabraňujú tomu, aby sa o seba brúsili, keď spíte.
Chrániče zubov je možné vyrobiť na mieru v ordinácii zubného lekára alebo zakúpiť v obchode.
Ak máte chronický spánkový bruxizmus, chrániče na zuby vyrobené na mieru Vám môžu pomôcť chrániť zuby pred poškodením. Môžu tiež znížiť zaťaženie Vašej čeľuste. Avšak chrániče vyrobené na mieru sú nákladnejšie ako tie ktoré sa dajú zakúpiť v obchode, no pre niektorých ľudí môžu byť lepšou voľbou kvôli mnohým výhodám ako napríklad:
Nočné chrániče zubov dostupné v obchodoch sú zvyčajne vyrobené z plastu. Pre niektorých ľudí nie sú také pohodlné ako výrobky na mieru. Ak však zvažujete kúpu práve takéhoto chrániča (napr. z finančných dôvodov) hľadajte taký, ktorý je vyrobený z mäkkého plastu, alebo ktorý je možné pred použitím uvariť, aby ste ho zmäkčili a zjemnili. Treba mať na pamäti, že chrániče na zuby dostupné v obchodoch nemusia byť také účinné pri silnom bruxizme ako tie vyrábané na mieru, ale ich nízka cena ich robí atraktívnym riešením pre ľudí s nie tak závažným škrípaním zubov.
Redukčná koronoplastika je zubný zákrok, ktorý sa môže použiť na zmenu tvaru alebo vyrovnanie hryzacieho povrchu Vašich zubov. Môže byť účinné, ak sú vaše zuby obrúsené kvôli preplneným, nesprávne zarovnaným alebo krivým zubom.
V metaanalýze dôveryhodného zdroja štyroch štúdií (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK97606/) vedci našli dôkaz, že injekcie botulotoxínu môžu znížiť bolesť a frekvenciu škrípania zubov u inak zdravých účastníkov.
Vedci, ktorí vykonali neskoršiu štúdiu, však určili, že je potrebný ďalší výskum, ktorý by potvrdil bezpečnosť a účinnosť používania botoxu na ošetrenie škrípania zubov.
Pred začatím injekcií s botoxom na liečbu bruxizmu sa poraďte s lekárom o výhodách a rizikách.
Pri tomto zákroku zdravotnícky pracovník vpichne malé množstvo botoxu priamo do žuvacieho svalu. Botox bruxizmus nevylieči, ale môže pomôcť tento sval uvoľniť. Táto relaxácia môže zmierniť škrípanie zubov a s tým súvisiace bolesti hlavy.
Takýto zákrok však nie je trvalo účinný a možno bude potrebné injekcie opakovať. Výhody z neho vyplývajúce zvyčajne trvajú tri až štyri mesiace.
Tzv. „biofeedback“ je technika navrhnutá na pomoc ľuďom uvedomiť si a odstrániť nejaké správanie. Môže sa použiť na zmiernenie bruxizmu pri spánku, ale aj počas bdelého stavu.
Počas biofeedbacku Vás terapeut naučí, ako ovládať pohyby svalov čeľuste prostredníctvom vizuálnej, vibračnej alebo sluchovej spätnej väzby generovanej z elektromyografie .
Výskum účinnosti biofeedbacku pri liečbe bruxizmu je obmedzený. V jednej štúdii (https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/joor.12628) sa našli dôkazy o tom, že pri náhodnej elektrickej stimulácii môžu existovať krátkodobé výhody. Je potrebný však ďalší výskum, aby sa pochopili dlhodobé výhody a efektívnosť.
U väčšiny ľudí môže byť škrípanie zubov spôsobené problémami s duševným zdravím, ako je stres, depresia a úzkosť.
Ak škrípete zubami, môžu v niektorých prípadoch pomôcť techniky znižovania stresu. Zníženie stresu je prospešné aj pre Vaše celkové zdravie, takže ide o liečbu s nízkym až takmer žiadnym rizikom.
Ďalej Vám uvádzame niekoľko spôsobov, ktorými sa môžete pokúsiť znížiť stres:
Meditácia môže pomôcť zmierniť stres, úzkosť, bolesť či depresiu. Skúste si stiahnuť meditačnú aplikáciu alebo sa pridajte do meditačnej skupiny. Správna meditácia vyžaduje prax. Najlepšie sa môže použiť aj v kombinácii s inými spôsobmi liečby.
Malá štúdia zložená z 20 účastníkov preukázala významné zníženie miernej až stredne ťažkej depresie po cvičení jogy. Účastníci každý týždeň po dobu ôsmich týždňov absolvovali dve 90-minútové stretnutia jógy „Hatha“. Na pochopenie účinkov jógy na depresiu, či iné mentálne problémy sú však potrebné ďalšie rozsiahle štúdie.
Rozhovor s terapeutom, poradcom alebo dôveryhodným priateľom môže pomôcť znížiť úzkosť, depresiu a stres. Ak Váš stres ovplyvňuje Váš každodenný život, psychiater Vám môže v prípade potreby predpísať aj lieky, ktoré Vám pomôžu tento stres či úzkosť znížiť.
Fyzické cvičenie tiež znižuje hladinu stresu, a to produkciou endorfínov, po vyplavení ktorých sa cítite dobre.
Ak ste v cvičení nováčikom, začnite pomaly. Najskôr skúste do svojho života začleniť nenáročnú každodennú aktivitu. Možno budete musieť preskúmať rôzne aktivity, aby ste našli tú „pravú“, ktorá Vám pomôže relaxovať.
Cvičenie jazyka a čeľuste Vám môže pomôcť uvoľniť čeľustné a tvárové svaly a udržať správne zarovnanie Vašej čeľuste. Môžete ich vyskúšať doma alebo pracovať s fyzioterapeutom.
Vyskúšajte nasledujúce cvičenia:
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
6+ Remedies for Teeth Grinding (Bruxism)
Efficacy of botulinum toxins on bruxism: an evidence-based review
Bruxizmus, čiže ľudovo povedané škrípanie zubami, sa prejavuje stereotypnými rytmickými pohybmi žuvacích svalov počas spánku, čo je sprevádzané škrípaním alebo…
Koniec roka sa pomaly blíži a za bežných okolností by ste mali posledný mesiac na dobehnutie ročnej zubnej prehliadky. V tomto roku…
Vylepšovať si chrup s pomocou pilníka na nechty nie je dobrý nápad. Aj pri bielení zubov dostupným prostriedkami treba byť…
