10.06.2019 • 5 minút na prečítanie

Bruxizmus – škrípanie zubami

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Bruxizmus, čiže ľudovo povedané škrípanie zubami, sa prejavuje stereotypnými rytmickými pohybmi žuvacích svalov počas spánku, čo je sprevádzané škrípaním alebo skusovaním zubov.Z času na čas každý človek zaškrípe zubami. Ak sa to stane zvykom, ide o špecifickú diagnózu, bruxizmus. Zvyčajne je vyvolaná stresom alebo úzkosťou a môže spôsobiť trvalé poškodenie zubov. Bruxizmus, ktorý sa vyskytuje samostatne a nie je spôsobený iným zdravotným stavom, je primárny. Sekundárny bruxizmus nastáva v dôsledku iného zdravotného stavu alebo užívania liekov.

Príznaky

Symptómy bruxizmu:

  • škrípanie a „cvakanie“ zubami, ktoré môže byť natoľko hlasné, aby sa prebudil človek spiaci v tej istej miestnosti
  • zbrúsené, zlomené, odštiepené alebo uvoľnené zuby
  • opotrebovaná zubná sklovina, odhaľujúca hlbšie vrstvy zuba
  • zvýšená bolesť alebo citlivosť zubov
  • unavené svaly čeľuste, prípadne stiahnutá čeľusť, ktorá sa neotvorí ani nezatvorí úplne
  • bolesť čeľuste, krku alebo tváre
  • bolesť ucha
  • tupá bolesť hlavy, začínajúca sa v spánkovej oblasti
  • poruchy spánku

Vznik a príčiny

Viac ako 70 percent prípadov bruxizmu je dôsledkom pretrvávajúceho stresu a úzkosti. Zvyčajne sa vyskytuje podvedome, v čase spánku. Ku škrípaniu zubami však môžu viesť aj iné faktory.

Lieky: Bruxizmus sa môže vyskytnúť ako vedľajší účinok mnohých liekov, najčastejšie antidepresív, antipsychotík a psychotropných liekov. Najbežnejší typ liekov spôsobujúcich bruxizmus sú selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), ide o typ antidepresíva.

Problémy čeľuste: Ak človek trpí oklúznym rozporom, čiže horné a dolné zuby sa nedopĺňajú správne, môže v jeho prípade existovať väčšia pravdepodobnosť výskytu bruxizmu. Ten sa môže vyskytnúť aj ako dôsledok chýbajúcich alebo krivých zubov. Bruxizmus spôsobený problémami čeľuste môže zmiznúť, keď sa problém s čeľusťou opraví.

Životný štýl: Riziko vzniku bruxizmu môžu zvýšiť niektoré zvyky v rámci životného štýlu vrátane vysokého príjmu alkoholu, užívania drog a fajčenia veľkého množstva tabaku.

Vek: Škrípanie je najčastejšie u malých detí, no bežné je i v dospelosti. V tom prípade zväčša závisí od osobnosti človeka, pretože hnevlivejší alebo nervóznejší ľudia mávajú problémy s bruxizmom častejšie.

Diagnostika

Ak má človek akékoľvek príznaky, zubár počas vyšetrenia kontroluje zmeny na zuboch a v ústach a počas viacerých prehliadok sa u pacienta sleduje, či dochádza k progresii procesu a či je potrebná liečba.

Pri podozrení na bruxizmus lekár skontroluje silu svalov čeľuste, zubné abnormality, poškodenie zubov, spodnej kosti a vnútra tváre (zvyčajne pomocou röntgenu). Dôležité sú tiež informácie o zvykoch pacienta, jeho spánkové návyky a rodinná anamnéza (či sa bruxizmus vyskytuje v rodine).

Pri podozrení, že bruxizmus súvisí s vážnymi problémami so spánkom, súčasťou diagnostiky môže byť vyšetrenie u špecialistu na spánkovú medicínu, u ktorého pacient podstúpi viacero testov, napríklad štúdiu spánku na posúdenie epizódy škrípania zubami a prípadného zistenia, či je u pacienta prítomné spánkové apnoe, alebo iné poruchy spánku.

V prípade, že problém vyplýva z úzkosti alebo iného psychického problému, pacient by sa mal obrátiť na terapeuta.

Liečba

Cieľom liečby bruxizmu je znížiť akúkoľvek bolesť, ktorú človek pociťuje, predchádzať poškodeniu zubov a čo najviac redukovať „cvakanie“ a škrípanie zubami.

Zdravotná starostlivosť: Zubár predpíše chránič zubov alebo dlahu, teda ochrannú pomôcku, ktorá chráni zuby pred ďalším poškodením. Nosenie chrániča by nemalo byť bolestivé. Ak prvotný typ chrániča nefunguje, pacient by mal skúsiť iný chránič, ktorý bude pohodlný a prospešný pri liečbe bruxizmu.

Ak dlaha alebo chránič nefungujú, riešením môžu byť ortodontické úpravy, napríklad strojček alebo operácia, ktoré by eliminovali a zároveň odstránili nesprávne postavenie zarovnaných zubov. Tieto postupy sú veľmi zriedkavé.

Samoliečba: Existuje mnoho spôsobov liečenia vedľajších účinkov bruxizmu podomácky: cvičenie svalov čeľuste na zmiernenie bolesti, vyhýbanie sa tvrdým potravinám a pravidelné uvoľňovanie svalov tváre počas dňa. Prospešné sú i techniky zvládania stresu ako relaxačné terapie a dychové cvičenia.

Zbaviť sa zlozvyku: Niekedy sa bruxizmus môže úplne eliminovať, ak sa človek zbaví zlozvyku, napríklad prostredníctvom držania čeľuste v uvoľnenejšej polohe. Keďdenný bruxizmus ustúpi, spánkový bruxizmus sa pravdepodobne zlepší.

Možné komplikácie

Bruxizmus môže viesť k silnej bolesti zubov. Ak sa nelieči, môže vyvolať poruchy príjmu potravy. Zuby a čeľusť sa stanú citlivejšími a človek bude cítiť väčšiu bolesť. To môže viesť k nespavosti až depresii. Bruxizmus môže tiež zapríčiniť bolesť uší, hlavy, čeľuste, abnormálne opotrebenie zubov, zlomené zuby, pohyblivosť zubov a zapálené a ustupujúce ďasná.

Prevencia

Bruxizmus sa často dá vyriešiť vhodnými stratégiami učenia sa, ako sa vyrovnať so stresom a s úzkosťou. Aj po liečbe bruxizmu je dôležité pravidelne navštevovať zubného lekára, nakoľko sa môžu objaviť známky toho, že dochádza u pacienta k opätovnej recidíve bruxizmu. Dôležité je, aby človek vedel definovať svoj problém a chcel ho vyriešiť. Ak sa škrípanie zubami zhorší a nelieči, následky pre zuby môžu byť veľmi nepríjemné.

Redakcia portálu Lekar.sk
Ochorenia
bolesť čeľustebolesť hlavybolesť uchabruxizmusporucha spánkuzubná sklovinazuby