Ochorenia srdcových chlopní zahŕňajú viacero stavov, ktoré sa vyskytujú, keď niektorá zo štyroch chlopní srdca nefunguje správne. Ak sú srdcové chlopne poškodené, srdce musí pracovať intenzívnejšie a nemusí byť schopné pumpovať dostatok krvi do zvyšku tela. Vďaka tomu môžu ľudia pociťovať dýchavičnosť, neobvyklú únavu, závraty alebo opuchy nôh. V prípade, že sa chlopňové chyby neliečia, môžu sa časom zhoršovať a viesť k zlyhaniu srdca, alebo dokonca smrti.
Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
Aby ste dobre porozumeli chlopňovým chybám, ich príznakom a komplikáciám, je dobré vedieť z akých častí sa skladá srdce, aké má chlopne a ako v ňom prúdi krv.
Odkysličená krv z celého tela prichádza do pravej predsiene, z ktorej prúdi ďalej do pravej komory. Medzi pravou predsieňou a pravou komorou sa nachádza trikuspidálna chlopňa. Z pravej komory ide krv cez pľúcnu tepnu do pľúc, kde sa okysličí. Odtok krvi z pravej komory do pľúc reguluje polmesiačikovitá pľúcna chlopňa.
Z pľúc prichádza okysličená krv do ľavej predsiene, z ktorej ďalej prúdi do ľavej komory. Medzi ľavou predsieňou a komorou sa nachádza tzv. mitrálna chlopňa. Okysličená krv je z ľavej komory nakoniec vypudená aortou do celého tela. Prietok krvi medzi ľavou komorou a aortou reguluje posledná, aortálna chlopňa.
Mitrálna chlopňa má iba dva cípy, pričom pľúcna, trikuspidálna a aortálna chlopňa majú cípy tri. Chlopňové cípy sú pripevnené na väzivový prstenec, ktorý pomáha udržiavať správny tvar chlopne.
Cípy srdcových chlopní, sa otvárajú a zatvárajú s každým úderom srdca. Ich úlohou je zabezpečiť, aby krv v srdci prúdila jedným smerom, aby sa nevracala späť z miesta odkiaľ pritiekla a aby sa nehromadila v jednotlivých oddieloch srdca. Ak je chlopňa porušená, nie je schopná vykonávať túto prácu správne.
Rozoznávame dva typy poškodenia chlopní:
Stenóza je označenie pre stav, kedy je chlopňa zúžená a neotvára sa dostatočne. Cípy chlopne môžu v tomto prípade zhrubnúť, stuhnúť, alebo sa zlepiť. Vďaka tomu sa otvor chlopne zmenší, čo znamená, že cezeň bude prúdiť menej krvi. Srdce to kompenzuje tým, že začne pumpovať krv rýchlejšie a pod vyšším tlakom aby sa zabezpečili potreby organizmu na prísun kyslíka.
Nedomykavosť chlopní znamená, že cípy chlopne nevedia vytvoriť tesný uzáver. V dôsledku toho, hneď ako srdce vypudí krv či už z predsiene do komory, alebo z komory do pľúc, či tela ( podľa toho či ide o pravú, alebo ľavú stranu srdca), sa bude časť vypudenej krvi vracať späť cez „netesniacu“ chlopňu. Tento stav, keď krv kyvadlovite kolíše tam a späť sa nazýva regurgitácia.
Jednotlivé príznaky poškodených chlopní sa líšia v závislosti od toho, ktorá chlopňa je poškodená a od závažnosti poruchy. Prítomnosť príznakov zvyčajne naznačuje, že porušená chlopňa ovplyvňuje prietok krvi. Mnoho osôb s miernymi alebo stredne závažnými poruchami chlopní nemusí mať žiadne príznaky, pretože organizmus naštartuje kompenzačné mechanizmy, ktoré vzniknutú chybu kompenzujú tak, aby telo ochránili. Tieto kompenzačné mechanizmy však nemôžu ísť donekonečna a po nejakom čase sa symptómy objavia. Môže to byť však aj o niekoľko rokov.
Príznaky poškodených chlopní zahŕňajú:
V prípade, že porucha srdcovej chlopne nebude liečená, sa v konečnom dôsledku môžu objaviť aj ťažkosti ako sú krvné zrazeniny, ktoré môžu putovať v krvnom riečisku a spôsobiť cievnu mozgovú príhodu, pľúcnu embóliu alebo infarkt myokardu.
Príčiny chlopňových problémov môžu často súvisieť s vrodenými chybami, s vekom, alebo s iným ochorením.
Ochorenia chlopní súvisiace s vekom zahŕňajú:
Najčastejšie časovo degenerovaná býva mitrálna chlopňa, nachádzajúca sa medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou. V priebehu času sa úpony cípov chlopne stenčia, alebo prasknú, čo spôsobí nedostatočné uzatváranie chlopní a tým pádom neefektívny tok krvi.
Vápenatenie, alebo kalcifikácia je proces, ktorý opisuje ukladanie vápnika v srdcových chlopniach. Vápenatením býva najčastejšie postihnutá aortálna chlopňa. Nahromadenie vápnika v chlopni ju spevňuje a zahusťuje čo obyčajne vedie k jej zúženiu, stenóze. V dôsledku toho sa nevie otvoriť do takej miery, ako za normálnych okolností, čím sa cez ňu zmenšuje prietok krvi.
Medzi vrodené chlopňové chyby patria rôzne chlopňové zúženia, rozšírenia, nedomykajúce chlopne, prepadnuté chlopne, alebo dokonca úplne absentujúce chlopne. Spomenuté stavy následne vedú k nesprávnemu smeru prúdenia krvi, alebo dokonca k čiastočnému hromadeniu krvi na jednom mieste.
Reumatická horúčka je ojedinelá komplikácia, ktorá sa môže rozvinúť po infekcii v krku spôsobenou baktériami Streptococcus skupiny A. Môže nepriaznivo pôsobiť na srdce a kardiovaskulárny systém, najmä na chlopňové tkanivo. Reumatická horúčka je najbežnejšia u detí vo veku od 5 do 15 rokov, ale môže sa vyvinúť aj u dospelých.
Infekčná, alebo bakteriálna endokarditída je zápal vnútornej vrstvy srdca spôsobená baktériami, ktoré preniknú do krvi a usadia sa v srdcovej výstelke, alebo chlopniach. Je to zriedkavé ochorenie, avšak ľudia u ktorých sa vyskytne majú väčšie riziko vzniku chlopňových chýb.
Štúdie preukázali, že u detí, ktoré prežili rakovinu a ktoré podstúpili radiačnú terapiu, je zvýšená pravdepodobnosť ochorenia chlopní v neskoršom živote. Medzi vystavením žiareniu a rozvojom klinicky významného ochorenia srdcovej chlopne je interval 10 až 20 rokov.
Liečba srdcových chlopní závisí od závažnosti vášho stavu a od vyskytujúcich sa príznakov. V súčasnosti nie sú žiadne lieky, ktoré by dokázali poškodené chlopne vyliečiť. Spolu so zmenami životného štýlu však často dokážu úspešne mierniť príznaky a oddialiť vážnejšie zdravotné komplikácie po mnoho rokov. Nakoniec však je možné, že bude potrebný chirurgický zákrok na reparáciu alebo výmenu chybnej srdcovej chlopne. Je nevyhnutné aby ste svoj zdravotný stav pravidelne komunikovali so svojim kardiológom.
Ovocia, zeleniny, mliečne výrobky s nízkym obsahom tuku, ryby a celozrnné výrobky. Vyvarujte sa nasýteným a trans tukom, ktoré sa nachádzajú hlavne v stužených tukoch, margarínoch, sušených a mrazených polotovaroch, fast foodoch, alebo čipsoch.
Snažte sa do svojho denného plánu zahrnúť aspoň 30 minú fyzickej aktivity, aj keď len miernej ako sú napríklad rýchle prechádzky.
Nájdite si spôsoby, ktoré vám pomôžu zvládnuť stres, napríklad prostredníctvom relaxačných aktivít, meditácií, fyzickej aktivity, alebo trávenia času s rodinou a priateľmi.
V prípade, že fajčíte pokúste sa fajčenie obmedziť na minimum až úplne prestať. Môže to byť náročné, ale v prípade, že sa vám nedarí neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.
V pokročilom štádiu, keď poruchy chlopne spôsobujú závažné, život ohrozujúce komplikácie je potrebná operácia srdcovej chlopne či už na jej reparáciu alebo úplnú výmenu. Ak je chlopňa príliš zúžená, stenotická, častým zákrokom na jej korekciu býva balóniková valvuloplastika. Pri valvuloplastike lekár vloží dlhú tenkú hadičku, s balónikom na konci, do tepny v ruke, alebo slabinách a za pomoci röntgenu ju vedie k poškodenej chlopni v srdci. Nafúknutím balónika sa následne rozšíri zúžený otvor. Valvuloplastika môže zlepšiť prietok krvi srdcom a zmierniť vaše príznaky no nie však natrvalo. Chlopňa sa časom môže opäť vrátiť do chybného stavu.
Pri výmene poškodenej chlopne, sa používajú náhrady, ktoré majú prstenec vyrobený z karbónového materiálu a cípy chlopne môžu byť buď :
Lekári môžu odporučiť operáciu srdcovej chlopne, aj keď sa u vás príznaky ešte neprejavujú, pretože to môže zabrániť komplikáciám a progresii ochorenia. V závislosti od rozsahu poškodenia chlopne môže byť operácia minimálne invazívna, alebo si aj môže vyžadovať rozsiahly chirurgický zákrok s otvorením hrudníka.
U žien s ochorením srdcových chlopní je dôležité konzultovať svoj stav s lekárom ešte skôr, ako otehotniete. Váš lekár s vami prediskutuje, ktoré lieky môžete bezpečne užívať, a či nebudete pred tehotenstvom potrebovať zákrok na liečbu chlopne. Počas tehotenstva budete potrebovať dôkladné sledovanie lekárom. Ak je vaše ochorenie chlopne veľmi závažné, lekár vám môže odporučiť aj aby ste sa tehotenstvu vyhli, aby sa znížilo riziko komplikácií.
Diagnostika sa začína v ordinácii kardiológa, ktorý ako prvé počúva srdce, či nie sú prítomné šelesty. Šelesty sú zvuky, ktoré sa dajú počuť iba pri chorobnom stave. Vytvára ich vírivé prúdenie krvi vznikajúce pri prechode krvi cez poškodenú chlopňu. Počúva aj pľúca, aby zistil, či sa v nich nehromadí tekutina, ktorá môže byť komplikáciou poškodených chlopní.
Medzi ďalšie vyšetrenia, realizované na diagnostiku porúch chlopne, patrí:
Elektrokardiogram je test, ktorý ukazuje elektrickú aktivitu srdca. Tento test sa používa na kontrolu abnormálnych srdcových rytmov.
Echokardiogram pomocou zvukových vĺn vytvára obraz srdcových chlopní a siení.
Je to invazívna diagnostická metóda využívajúca tenkú cievku, katéter, ktorá sa zavedie do tepny v hornej alebo dolnej končatine a pomocou röntgenu sa dostane až do srdca. Tam sa vstrekne kontrastná látka, vďaka ktorej sú dobre viditeľné všetky štruktúry.
Röntgenovým vyšetrením hrudníka, sa urobí fotografia srdca. Toto môže lekára informovať, či srdce nie je zväčšené.
Poskytuje oveľa detailnejší obraz o srdci, ktorý pomôže ľahšie určiť diagnózu.
Používa sa na zistenie skrytých príznakov, ktoré sa v pokoji neprejavujú, alebo tiež ako námaha ovplyvňuje vaše príznaky. Informácie zo záťažového testu môžu informovať lekára o tom, aký závažný je váš stav.