Darovanie krvi je nezištný skutok, ktorý môže rozhodnúť o prežití človeka v núdzi. Málokto si však uvedomuje, čo sa s touto krvou deje od momentu darovania až po jej použitie v nemocnici. Pozrime sa bližšie na túto cestu – od odberu, cez spracovanie až po transfúziu.
Ľudská krv sa delí na štyri hlavné krvné skupiny: A, B, AB a 0 (nula). Pri určovaní krvných skupín je mimoriadne dôležitý aj antigén, ktorý určuje Rh faktor.
Keď je prítomný na povrchu červených krviniek, označuje sa Rh+. Keď na povrchu chýba, ide o Rh-. Pri transfúzii je absolútne kľúčová správna zhoda medzi krvou darcu a príjemcu.
Najvzácnejšou krvnou skupinou je AB-, ktorú má menej ako 1 % populácie. Naopak, najčastejšou skupinou je 0+. Keďže krv nie je možné umelo vyrobiť, jediný spôsob, ako ju zabezpečiť pacientom, je prostredníctvom darcov.
Darovanie krvi je jeden z najjednoduchších, no zároveň najcennejších spôsobov, ako môžeme pomôcť iným ľuďom. Aj napriek jeho významu panuje okolo neho množstvo otázok a nejasností.
Zaujíma vás, či môžete darovať krv, keď vám bola raz darovaná, či môžete zjesť pred odberom kiwi a ako funguje autotransfúzia? Všetko o darovaní krvi nájdete aj na Moja Krvná skupina.
Jeden až dva dni pred darovaním pite dostatok tekutín, ideálne čistú vodu alebo nesladené čaje. Naopak, vyhýbajte sa alkoholu, pretože alkohol dehydruje a môže ovplyvniť parametre krvi.
Jedzte ľahké, výživné jedlá s nízkym obsahom tuku – mastná strava môže ovplyvniť kvalitu plazmy. Zaraďte potraviny bohaté na železo, ako sú chudé mäso, špenát, strukoviny, ovsené vločky, orechy.
V deň darovania si dajte ľahké raňajky. Nikdy nechoďte darovať nalačno – hrozí pokles krvného cukru a strata vedomia. Vypite 2 až 4 poháre vody asi 1 až 2 hodiny pred odberom. Vyhnite sa káve a sladeným nápojom, ktoré dehydratujú.
Pri klasickom darovaní krvi sa odoberá približne 450 ml krvi, čo je množstvo, ktoré zdravý človek ľahko doplní do niekoľkých dní. Darcom sa môže stať zdravý človek vo veku 18 až 60 rokov, s hmotnosťou nad 50 kg. Medzi dvoma odbermi musí byť odstup aspoň 8 týždňov pre mužov a 12 týždňov pre ženy.
Každý odber sa dôkladne testuje na infekčné ochorenia (napr. HIV, hepatitída B a C, syfilis) a kontroluje sa krvná skupina. V prípade pozitívnych výsledkov je krv vyradená a zlikvidovaná v súlade s predpismi o biologickom odpade.
Do 6 – 24 hodín po odbere sa krv spracúva procesom komponentovej separácie (centrifugácie). Jej cieľom je maximálne využitie každej jednotky krvi. Tento proces prebieha v transfúznych staniciach a je kľúčovým krokom medzi odberom a samotným podaním krvi pacientovi.
Centrifugácia využíva rozdielnu hustotu jednotlivých krvných zložiek a krv tak rozdelí na tri hlavné zložky:
a) Červené krvinky (erytrocyty)
Červené krvinky sú základnou súčasťou našej krvi. Ich hlavnou úlohou je prenášať kyslík z pľúc do celého tela a späť odvádzať oxid uhličitý. Sú malé, pružné a plné hemoglobínu – červeného farbiva, vďaka ktorému má krv svoju typickú farbu.
Keď ich máme málo (anémia), cítime sa unavení, slabí a zadýchame sa aj pri bežnej námahe. Ak ich je, naopak, priveľa, môže sa krv zahusťovať a zvyšuje sa riziko krvných zrazenín.
b) Plazma
Krvná plazma je nažltlá tekutina, ktorá tvorí viac než polovicu objemu našej krvi. Slúži ako „dopravná diaľnica“ pre živiny, hormóny, protilátky aj odpadové látky, ktoré putujú telom. Okrem toho pomáha udržiavať telesnú teplotu, správne pH a rovnováhu tekutín. Plazma je z väčšej časti tvorená vodou, no obsahuje aj dôležité bielkoviny ako albumín či fibrinogén, ktoré sú nevyhnutné napríklad pri zrážaní krvi.
Plazmu možno darovať aj samostatne. Darcovi sa odoberie približne 600 ml plazmy a celý proces trvá okolo 45 minút. Naopak, darovanie celej krvi je rýchlejšie – trvá len asi 15 minút a odoberie sa pri ňom 450 ml krvi.
Rozdiel je aj v samotnom postupe: pri odbere plazmy krv preteká zo žily darcu do prístroja s centrifúgou, ktorý oddelí plazmu od ostatných zložiek krvi. Zvyšné bunky, ako červené krvinky či krvné doštičky, sa následne vracajú späť do tela tou istou sterilnou ihlou. Celý proces je riadený počítačovo a pre darcu je veľmi šetrný a bezpečný.
c) Krvné doštičky (trombocyty)
Krvné doštičky sú drobné bunkové fragmenty v krvi, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri zrážaní. Keď sa poraníme, práve ony ako prvé prichádzajú na miesto poškodenia a pomáhajú zaceliť ranu vytvorením zrazeniny.
Bez krvných doštičiek by aj malé poranenie mohlo viesť k nebezpečnému krvácaniu. Okrem toho udržiavajú cievy v dobrom stave a chránia telo pred nadmerným stratou krvi.
Keďže čas skladovania krvi je limitovaný, sú pravidelní darcovia potrební, aby bol zásobovací reťazec neustále doplňovaný.
Vďaka jednému odberu možno zachrániť až troch pacientov, keďže každý z nich môže dostať inú zložku krvi.
Aj keď je krv každého človeka zložená z rovnakých základných častí, predsa len sa odlišuje krvnými skupinami. Pýtate sa, čo…
Projektová manažérka Mgr. Martina Frigová z Národnej transfúznej služby (NTS) v rozhovore vysvetľuje, ako pandémia ovplyvnila darovanie krvi, ale aj…
Medzi poruchy krvných doštičiek patria stavy, ktoré sa vyskytujú , keď je počet doštičiek v krvi príliš vysoký, príliš nízky alebo…
