Nadmerne aktívna štítna žľaza, hypertyreóza, je pomerne časté ochorenie, vyskytujúce sa viac u žien. Pri tejto chorobe štítna žľaza produkuje väčšie množstvo hormónov, ktoré ovplyvňujú rôzne tkanivá a orgány v tele a vedú k rozvoju príznakov typických pre hypertyreózu. Najčastejšia je autoimunitne podmienená hypertyreóza. Pri nej sú prítomné protilátky stimulujúce štítnu žľazu k nadprodukcii hormónov. Typický pacient s hypertyreózou je chudý, často spotený, dýchavičný, s trasúcimi sa rukami alebo s prítomnými hnačkami. Pre auotoimunitnú hypertyreózu sú typické vypuklé oči. Základnou diagnostickou metódou je určenie hladiny hormónov v krvi a ultrazvukové vyšetrenie.
Nadmerná funkcia štítnej žľazy je najčastejšie vyvolaná stimulačnými protilátkami (Gravesova-Basedowova choroba). Príčina rozvoja autoimunitne podmieneného ochorenia nie je presne známa. Pravdepodobným podkladom je dysregulácia imunitného systému. Hypertyreóza môže byť prvým príznakom karcinómu alebo adenómu štítnej žľazy. Nadmerná produkcia hormónov štítnej žľazy môže nastať po aplikácii kontrastnej látky obsahujúcej jód alebo po podaní amiodaronu, ktorý je jedným z antiarytmík. Prechodne môže dôjsť k hypertyreóze pri zápale štítnej žľazy. Nesprávne podávanie liečiv pri terapii zníženej funkcie štítnej žľazy môže vyústiť do nadprodukcie jej hormónov.
Pacienti s nadprodukciou hormónov štítnej žľazy sú chudí, nadmerne sa potia, ich koža je teplá a jemná. Časté je vypadávanie vlasov a prítomnosť krehkých nechtov. Vo výnimočných prípadoch môže stav prejsť až do anorexie. U žien sa môžu vyskytovať poruchy menštruačného cyklu. Medzi ďalšie príznaky patrí rýchla tepová frekvencia, dýchavičnosť, znížený počet červených krviniek, trasenie rúk a viečok. Výrazná nadprodukcia hormónov štítnej žľazy môže vyústiť do nepokoja a nespavosti pacienta. V prípade autoimunitne podmienenej hypertyreózy sú častým príznakom vypuklé oči a myxedém v oblasti lýtka.
Lekár na základe anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia posúdi pacientov stav. Súčasťou vyšetrenia je odber krvi na zistenie hladiny hormónov štítnej žľazy, prípadne na zistenie možných protilátok, ktoré viedli k nadprodukcii hormónov. Zo zobrazovacích metód sa využíva najmä ultrazvukové, prípadne scintigrafické vyšetrenie, pri ktorom sa do tela pacienta podá rádiofarmakum a sledujú sa jeho akumulácie v tkanive štítnej žľazy.
Dôležité je dodržiavanie pokojového režimu a liečba tyreostatikami. Sú to liečivá spomaľujúce syntézu hormónov štítnej žľazy. Po poklese klinických príznakov hypertyreózy je nutné znižovanie dávok tyreostatík. V prípade autoimunitnej hypertyreózy alebo prítomnosti mnohopočetných uzlov je možné úplné alebo čiastočné odstránenie štítnej žľazy. U pacientov s vysokým rizikom operácie alebo pri neodstránení všetkých častí štítnej žľazy možno použiť rádioabláciu jódom.
Jednou z možností, ako predísť rozvoju hypertyreózy, je ochrana pred hnisavými a vírusovými infekciami, ktoré môžu spôsobiť zápalové ochorenie štítnej žľazy s nadprodukciou hormónov. Medzi rizikové faktory nádorového ochorenia štítnej žľazy, ktorých sa treba vyvarovať, patrí ionizačné žiarenie a neliečená hypotyreóza. Genetika ovplyvňuje vývoj niektorých nádorov aj vývoj autoimunitne podmienených ochorení, ktorým sa nedá účinne predchádzať.