19.10.2026 • 5 minút na prečítanie

Samovyšetrenie prsníkov

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Rakovina prsníka je najčastejším typom onkologického ochorenia u žien. Na Slovensku predstavuje 18 % zo všetkých karcinómov v ženskej populácii. Štatistiky nám ukazujú, že tomuto ochoreniu čelí počas svojho života každá ôsma žena.

Čo si zapamätať? 

  • Samovyšetrujte si prsníky približne raz mesačne. Ak menštruujete, ideálny čas je niekoľko dní po jej skončení.
  • Spoznajte svoje prsníky a všímajte si zmeny. Dôležité sú najmä nové hrčky, zmeny tvaru či veľkosti prsníkov, vťahovanie kože alebo bradavky a nezvyčajný výtok.
  • Nie každá zmena znamená rakovinu. Prsníky sa prirodzene menia vplyvom hormónov, menštruačného cyklu, tehotenstva či dojčenia.
  • Novú alebo pretrvávajúcu zmenu konzultujte s lekárom. Nečakajte na preventívnu prehliadku a hrčku opakovane nestláčajte ani neprehmatajte.
  • Samovyšetrenie nenahrádza odborné vyšetrenia. Súčasťou prevencie sú aj pravidelné gynekologické prehliadky a mamografický skríning podľa veku a individuálneho rizika.

Kedy robiť samovyšetrenie prsníkov?

Samovyšetrenie prsníkov je dôležité zaradiť do pravidelnej starostlivosti o svoje zdravie. Nemusíte ho však vykonávať každý deň – dôležité je, aby ste poznali svoje prsníky a všímali si nové alebo nezvyčajné zmeny.

Samovyšetrenie prsníkov by ste mali robiť:

  • Približne raz mesačne – ak menštruujete, ideálne niekoľko dní po skončení menštruácie, keď sú prsníky menej citlivé a napäté.
  • Pri náhodnom nahmataní hrčky – prsník si môžete skontrolovať aj mimo pravidelného termínu. Ak zmena pretrváva, je vhodné obrátiť sa na vášho obvodného gynekológa.
  • Pri zmene vzhľadu prsníka – napríklad pri zmene veľkosti či tvaru, vťahovaní kože alebo bradavky či vzniku priehlbiny na prsníku.
  • Pri zmenách na koži – napríklad pri začervenaní, zhrubnutí kože alebo vzhľade pripomínajúcom pomarančovú kôru.
  • Pri výtoku z bradavky, najmä ak sa objaví samovoľne.
  • Pri novej hrčke v podpazuší, ktorá môže súvisieť so zväčšenou lymfatickou uzlinou. Nie je potrebné hneď panikáriť, uzlina môže reagovať napríklad opuchom a bolestivosťou aj po holení. 
  • Počas tehotenstva a dojčenia – prsníky sa prirodzene menia, no aj v tomto období je dôležité všímať si nové a pretrvávajúce zmeny.

‚‚Pri rakovine prsníka zohráva dôležitú úlohu genetika,‘‘ vysvetľuje medička a autorka článku Adriana Čeľovská. ‚‚V rámci základnej prevencie sa môžete spoľahnúť na samovyšetrovanie prsníkov, zo zobrazovacích metód sa používa ultrasonografia a mamografia. Na Slovensku majú ženy od určitého veku bezplatný nárok na obe vyšetrenia raz za dva roky.‘‘

Ako si správne vyšetriť prsníky? Podrobný návod

Samovyšetrenie prsníkov pozostáva z pozorovania aj pohmatového vyšetrenia. Najlepšie je postupovať vždy rovnakým spôsobom, aby ste nevynechali žiadnu časť prsníka. Vyšetrenie môžete vykonať pred zrkadlom, v sprche aj v ľahu. Nižšie vám prinášame podrobný návod, ako na to.

Vizualizácia návodu jednotlivých piatich krokov pre samovyšetrenie prsníkov
Vygenerované AI

Čo si pri samovyšetrovaní prsníkov všímať

  • asymetriu prsníkov – žiadna žena nemá oba prsníky rovnaké, podozrivá je však zmena, ktorá nebola predtým prítomná (bezdôvodne zväčšovanie, zmenšovanie)
  • výtok z bradavky – tlakom na dvorec bradavky pozorujeme rôzny výtok, ktorý môže aj samovoľne odchádzať
  • vťahovanie kože prsníka – rastom nádoru dochádza často k vťahovaniu okolitej kože, čím vzniká na povrchu jamka, priehlbina
  • zhrubnutie kože na prsníku, prítomné začervenanie s bolesťou či bez nej
  • nahmatanú hrčku v prsníku, ktorá pretrváva aj po menštruácii

Čo je normálne a netreba sa znepokojovať?

‚‚Dôležité je uvedomiť, že každý z prsníkov, môže byť trochu odlišný a predsa to nemusí nič znamenať. Tkanivo prsníka reaguje na hormonálne zmeny, ktoré nás niekedy pri samovyšetrení vedia vystrašiť a vyšetrenie sťažiť,‘‘ hovorí medička Adriana Čeľovská.  

Pri samovyšetrení prsníkov môže byť úplne normálnu zaregistrovať: 

  • miernu asymetriu – jeden prsník môže byť prirodzene väčší alebo mať trochu iný tvar ako druhý.
  • rôzne tvary prsníkov – prsníky môžu byť okrúhle, oválne, kužeľovité alebo menej pravidelné.
  • rôznu farbu kože a dvorcov – farba kože prsníkov a bradaviek sa prirodzene líši medzi ženami a môže sa meniť aj v priebehu života.
  • citlivosť a napätie prsníkov – najmä pred menštruáciou môžu byť prsníky zväčšené, citlivé, bolestivé alebo na pohmat iné ako zvyčajne.
  • drobné žilky na koži – viditeľnosť žíl môže byť prirodzená a výraznejšia napríklad pri svetlej pokožke, tehotenstve alebo zväčšení prsníkov.
  • bradavky rôzneho tvaru – môžu byť vystúpené, ploché alebo mierne vpáčené. Ak sú vpáčené dlhodobo a je to pre vás bežné, nemusí ísť o problém.
  • drobné hrbolčeky na dvorci – Montgomeryho žliazky sú prirodzenou súčasťou prsníka a môžu byť viditeľnejšie v niektorých obdobiach.

Ak si nie ste istá, či je nález normálny, neznamená to automaticky, že ide o rakovinu. Každú novú alebo pretrvávajúcu zmenu si však nechajte skontrolovať gynekológom.

Žena v bielom tielku si robí samovyšetrenie prsníkov pred zrkadlom
Zdroj: magnific.com

Čo robiť pri zmene alebo nahmataní niečoho podozrivého?

Ak si počas samovyšetrenia nahmatáte novú hrčku, zatvrdnutie alebo inú nezvyčajnú zmenu, neprepadajte panike. ‚‚Väčšina zmien v prsníkoch nie je zhubná – môže ísť napríklad o cystu, fibroadenóm alebo inú nezhubnú zmenu. Napriek tomu je každú novú a pretrvávajúcu zmenu vhodné nechať skontrolovať lekárom,‘‘ približuje medička Adriana Čeľovská.

Čo urobiť?

  1. Objednajte sa ku gynekológovi alebo všeobecnému lekárovi. Lekár prsník vyšetrí a podľa veku a charakteru nálezu vás môže odoslať na ultrazvuk, mamografiu alebo ďalšie vyšetrenia.
  2. Nevytláčajte ani opakovane neprehmatajte hrčku. Nadmerným manipulovaním môžete tkanivo podráždiť a zároveň budete mať problém posúdiť, či sa nález skutočne mení.
  3. Všímajte si, či zmena pretrváva. Ak sa napríklad objaví hrčka tesne pred menštruáciou, môže súvisieť s hormonálnymi zmenami. Ak však po menštruácii nezmizne alebo sa zväčšuje, je potrebné lekárske vyšetrenie.
  4. Nečakajte na preventívnu prehliadku, ak ste si všimli novú podozrivú zmenu. Preventívny skríning je určený pre ženy bez príznakov.

Samovyšetrenie prsníkov v špecifických situáciách

Samovyšetrenie počas tehotenstva alebo dojčenia

Počas tehotenstva a dojčenia sa prsníky prirodzene menia – zväčšujú sa, sú citlivejšie a žľazové tkanivo môže byť na pohmat hrboľatejšie. Samovyšetrenie však môžete vykonávať aj v tomto období.

Počas dojčenia je najvhodnejšie prsník prehmatať po dojčení alebo po odsatí mlieka, keď je prsník vyprázdnený a mäkší. Ak hrčka alebo iná zmena pretrváva aj po vyprázdnení prsníka, je vhodné poradiť sa s lekárom.

Žena v bielej podprsenke a šedých teplákoch si robí samovyšetrenie prsníkov pred zrkadlom
Zdroj: magnific.com

Samovyšetrenie po prsných implantátoch alebo operácii prsníka

Samovyšetrenie môžete vykonávať aj s prsnými implantátmi. Postup však závisí od ich uloženia:

  • Implantát pod prsnou žľazou: pri pohmate môžete ľahšie cítiť jeho okraj, preto je dôležité sústrediť sa na prsné tkanivo nad ním a v jeho okolí.
  • Implantát pod prsným svalom: väčšia časť prsného tkaniva leží pred implantátom, preto sa môže prsník pri pohmate správať trochu inak.

Po operácii môžu byť hmatné jazvy alebo pooperačné zmeny, ktoré nemusia znamenať problém.

Nová hrčka, zmena tvaru prsníka, opuch, začervenanie, bolesť alebo iná nezvyčajná zmena → kontaktujte lekára.

Samovyšetrenie po menopauze

Po menopauze už hormonálne zmeny spojené s menštruačným cyklom neurčujú vhodný termín vyšetrenia. Ak si robíte pravidelné samovyšetrenie, môžete si zvoliť jeden konkrétny deň v mesiaci, napríklad prvý deň v mesiaci, a vyšetrenie vykonávať vždy približne v rovnakom čase.

Ultrasonografické vyšetrenie prsníkov

Ultrasonografické vyšetrenie prsníkov (USG) predstavuje významnú diagnostickú metódu na odhalenie podozrivých ložísk prsníka. Využíva sa na diagnostiku najmä v období do 40. roku života.

USG vyšetrenie predstavuje jednoduché a nebolestivé vyšetrenie. Používa sa pri ňom ultrazvuk, ktorý umožňuje podať informáciu o vzhľade vyšetrovaného tkaniva, pričom samotné tkanivo nijako nepoškodzuje. Výhodou ultrasonografického vyšetrenia je, že je ho možné opakovať viackrát, a to aj u tehotných či dojčiacich žien.

Mamografické vyšetrenie prsníkov

Mamografické vyšetrenie prsníkov sa ako skríningová metóda využíva u žien nad 40 rokov. U žien, ktoré majú vyššie riziko (výskyt rakoviny prsníka u priameho príbuzného), sa môže robiť aj skôr.

‚‚Preventívna mamografia sa odporúča vtedy, ak žena potrebuje užívať hormonálnu substitučnú liečbu. Samotné vyšetrenie je podobné klasickému RTG vyšetreniu a je pomerne rýchle a nebolestivé. Vzhľadom na to, že sa použije röntgenové žiarenie, nie je možné mamografické vyšetrenie robiť kedykoľvek či príliš často,‘‘ dodáva Adriana Čeľovská, medička a autorka článku. 

Genetické vyšetrenie

Genetické vyšetrenie má na Slovensku, a to nielen vzhľadom na finančnú náročnosť, prísne indikácie. Vyšetrenie sa využíva u chorých žien s rodinným výskytom karcinómu prsníka a u ich zdravých príbuzných za týchto podmienok:

  • zdravá žena má dvoch priamych príbuzných s rakovinou prsníka či vaječníkov
  • zdravá žena má jedného priameho príbuzného s jednostrannou rakovinou prsníka so vznikom do 30 rokov
  • zdravá žena má jedného priameho príbuzného s obojstrannou rakovinou prsníka so vznikom do 40 rokov
  • zdravá žena má jedného priameho príbuzného s rakovinou vaječníkov so vznikom do 40 rokov
  • zdravá žena má jedného priameho mužského príbuzného v rodine s rakovinou prsníkov

Rizikové faktory karcinómu prsníka

Rizikové faktory vzniku karcinómu prsníka môžeme rozdeliť na genetické a negenetické.

Negenetické rizikové faktory

Najvýznamnejším negenetickým rizikovým faktorom je pôsobenie estrogénov. Ich hladina je zvýšená najmä počas reprodukčného obdobia ženy. Hladina ochranných hormónov, tzv. gestagénov (progesterón), sa zvyšuje počas tehotenstva. Vyššie riziko na vznik nádorového ochorenia prsníka majú teda ženy, ktoré ešte nerodili.

Medzi rizikovejšie skupiny však patria aj ženy s včasným nástupom menštruačného cyklu či neskoro nastupujúcou menopauzou (obdobie bez menštruačného cyklu). Vyšší výskyt rakoviny prsníka je pozorovaný aj u žien s nezhubnými ochoreniami mliečnej žľazy (nezhubné ochorenia, hmatateľné ako tuhé hrčky v prsníku)

Genetické rizikové faktory

Vplyv genetických faktorov je pri tejto diagnóze zrejmý – až u 25 % žien s rakovinou prsníka sa diagnóza vyskytla aj u ich priamych príbuzných.

Zvýšené riziko vzniku rakoviny prsníka majú:

  • ženy, ktorých príbuzná (sestra, matka alebo babka) mala či má rakovinu prsníka
  • ženy, ktoré nerodili a nedojčili – dojčenie je ochranným mechanizmom – platí, že čím dlhšie dojčíte, tým lepší ochranný účinok máte
  • ženy s prvým tehotenstvom po 30. roku
  • ženy, ktorým už raz bol karcinóm prsníka diagnostikovaný
  • fajčiarky, alkoholičky
  • ženy trpiace obezitou
  • ženy so zvýšenou stresovou záťažou

Dôležitá zmena v prevencii karcinómu prsníka

Od 1. júla 2025 sa zmenili pravidlá preventívnych gynekologických prehliadok – ultrazvukové vyšetrenie prsníkov už nie je ich automatickou súčasťou. Zmena vychádza z odporúčaní slovenských a európskych odborných spoločností a jej cieľom je využívať zobrazovacie vyšetrenia cielene podľa veku, rizikových faktorov a konkrétneho nálezu.

To znamená, že mladá žena bez ťažkostí nemusí automaticky absolvovať USG prsníkov každý rok. Ak však lekár pri vyšetrení zistí podozrivú zmenu alebo má žena zvýšené riziko, ultrazvuk môže byť indikovaný.

Prehľad odporúčaných vyšetrení prsníkov podľa skupiny žien

Skupina žienOdporúčané vyšetrenie a interval
Mladé ženy bez ťažkostí a bez zvýšeného rizikaPravidelná preventívna gynekologická prehliadka. Rutinné USG prsníkov ako plošný skríning sa neodporúča.
Ženy s novou hrčkou alebo inou zmenou prsníkaBezodkladné diagnostické vyšetrenie. USG, diagnostická mamografia alebo iná metóda podľa veku a klinického nálezu.
Ženy do 40 rokov s podozrivým nálezomUSG býva prvou zobrazovacou metódou. Podľa výsledku môže nasledovať biopsia alebo ďalšie zobrazovacie vyšetrenie.
Ženy vo veku 40–44 rokov bez príznakovPreventívna mamografia môže byť indikovaná na žiadanku gynekológa; NOÚ uvádza dvojročný interval. Nejde o štandardnú vekovú skupinu populačného skríningu.
Ženy vo veku 45–74 rokov bez príznakovSkríningová mamografia každé 2 roky na príslušnom skríningovom pracovisku. USG sa používa ako doplnok, ak je medicínsky indikované.
Ženy nad 74 rokovĎalší skríning sa posudzuje individuálne podľa zdravotného stavu, rizika a predchádzajúcich nálezov. Nemožno všeobecne stanoviť interval každé 3 roky.
Tehotné a dojčiace ženy s podozrivou zmenouUSG je vhodnou prvou zobrazovacou metódou. Potrebné vyšetrenie sa nemá odkladať do ukončenia dojčenia.
Ženy s pozitívnou rodinnou anamnézouIndividuálne zhodnotenie rizika. Podľa rodinnej anamnézy môže byť potrebné genetické poradenstvo a osobitný plán sledovania.
Ženy s potvrdenou mutáciou BRCA1/BRCA2 alebo inou vysokorizikovou mutáciouIndividuálny vysokorizikový skríning, spravidla s MRI prsníkov a mamografiou v intervaloch určených odborníkom. USG tieto metódy nenahrádza.
Ženy po operácii prsníkov alebo s implantátmiIndividuálny výber vyšetrenia podľa typu operácie, príznakov a účelu kontroly. USG môže byť vhodným doplnkom; pri podozrení na komplikáciu implantátu sa volí cielená zobrazovacia metóda.

Často kladené otázky

Od koľkých rokov si mám robiť samovyšetrenie prsníkov?

Nie je potrebné uvádzať pevné pravidlo typu „od 18 alebo 20 rokov“. Dôležitejšie je, aby ženy poznali bežný vzhľad a pohmat svojich prsníkov a vedeli rozpoznať novú zmenu. 

Môžem si prsníky vyšetriť počas menštruácie?

Áno. Vyšetrenie počas menštruácie nie je zakázané. Prsníky však môžu byť v tomto období citlivejšie, napätejšie a hrboľatejšie. 

Nahradí samovyšetrenie mamografiu alebo ultrazvuk?

Nie. Samovyšetrenie slúži predovšetkým na poznanie vlastných prsníkov a zachytenie novej zmeny. Nedokáže odhaliť všetky nádory a nenahrádza mamografiu, ultrazvuk ani lekárske vyšetrenie.

Ako často má žena chodiť na preventívne vyšetrenie prsníkov?

Preventívne gynekologické prehliadky a organizovaný mamografický skríning sú samostatnou súčasťou prevencie. 

Autor článku

Zdenka Slatinská

Medička

Študentka 3. ročníka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá stále objavuje svoj budúci medicínsky smer - najviac ju však láka interna a traumatológia.
Profil autora
Ochorenia
prsiarakovina prsníka

Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje