Epilepsia patrí medzi pomerne časté ochorenia, dokonca je najčastejšou neurologickou diagnózou vôbec. Hlavným príznakom ochorenia sú opakované záchvaty, ktoré sa môžu v prípade nenastavenia liečby postupne zhoršovať. V terapii ochorenia okrem liekov pomáha aj zmena životného štýlu pacienta a terapeutický efekt má dokonca aj hudba. Po prečítaní nášho článku budete vedieť:
Podľa súčasnej, novšej definície, je epilepsia chronické ochorenie mozgu, ktoré je charakterizované aspoň jedným epileptickým záchvatom a trvalou predispozíciou mozgu na to, aby tieto epileptické záchvaty opakovane vytváral. Epilepsia sa vyskytuje celosvetovo približne u 50 miliónov ľudí, u mužov aj u žien. Na základe analýzy z roku 2021 sa u mužov vyskytuje častejšie. Objaviť sa môže v každom veku, no najčastejšie je to detský vek alebo seniorský po 60 roku života.
Ochorenie je komplexné a rozvíja sa na základe kombinácie genetickej predispozície a tzv. inzultov, teda vonkajších vplyvov, ktoré vedú k poškodeniu štruktúr mozgu. Vonkajšie vplyvy môžu na človeka pôsobiť v rôznych fázach života, od prenatálneho vývoja až po život po narodení. Typickými inzultmi môžu byť napríklad infekčné ochorenia (meningitída, AIDS, vírusová encefalitída), tumory, traumy či konzumácia alkoholu.
Väčšina ľudí si epilepsiu spája najmä so základným a hlavným príznakom tohto ochorenia, s opakovanými epileptickými záchvatmi. Počas nich dochádza k náhlej (no prechodnej) poruche mozgových funkcií. Medzi najčastejšie príznaky patrí:
Symptómy sa môžu líšiť od človeka k človeku a súvisia s typom epileptického záchvatu.
Existujú dva základné typy záchvatov:
Zatiaľ čo generalizované záchvaty majú vplyv na celý mozog pacienta, lokalizované záchvaty postihujú len jeho určitú časť. Pri generalizovaných záchvatoch môže dôjsť ku krátkej strate vedomia, pacient sa môže pozerať do neznáma, môžu mu náhle tuhnúť končatiny, alebo naopak, môže pocítiť úplnú stratu svalového napätia. Generalizované záchvaty sa môžu prejavovať ako:
Nie každý epileptický záchvat sa musí prejavovať bezvedomím s kŕčmi. Pri lokalizovaných záchvatoch mnohokrát nedochádza k strate vedomia. Pacienti, ktorí o svojom ochorení nevedia, ich nemusia ich rozpoznať či identifikovať, ako záchvaty. Klinický obraz záchvatov je značne variabilný. Môže ísť aj o niekoľkosekundové „zapozeranie sa“, ktoré môže byť napr. u detí v škole interpretované ako nepozornosť a nesústredenosť.
Typické príznaky lokalizovaných záchvatov zahŕňajú:
Záchvaty sú zapríčinené náhlym vzplanutím elektrickej aktivity v mozgových bunkách, v neurónoch. Táto elektrická aktivita dočasne ovplyvní spôsob, akým mozog funguje, a tak spôsobí aj ostatné symptómy spojené s touto chorobou (napr. porucha vnímania, porucha chovania).
Najzávažnejším prejavom epilepsie je status epilepticus, teda záchvat trvajúci viac ako 30 minút, alebo opakované záchvaty, počas ktorých sa pacient nepreberie z bezvedomia. Je to život ohrozujúci stav vyžadujúci intenzívnu starostlivosť.
O tom, ako podať prvú pomoc pri epileptickom záchvate sa dočítate v našom článku.
Aj napriek typickým príznakom, diagnostikovať epilepsiu nie je jednoduché. V prípade epileptického záchvatu (najmä prvého v živote), sú potrebné kompletné vyšetrenia – od laboratórneho skríningu až po kompletné odporné neurologické, interné a psychiatrické vyšetrenie.
Najdôležitejším prvkom je anamnéza. Úlohou lekára je zistiť o pacientovi s možnou epilepsiou informácie o jeho vývoji počas detského veku, o psychomotorickom vývoji, zisťuje či pacient prekonal úrazy hlavy či ochorenia centrálneho nervového systému. Dôležité sú tiež údaje o výskyte ochorenie v blízkej rodine a charakteristika záchvatov (kedy sa objavil prvý, ako dlho trval, aký mal charakter a podobne) na základe čoho sa odlíši epileptický záchvat od neepileptického. Lekár pacienta po rozhovore vyšetrí a odoberie mu vzorku krvi na laboratórne vyšetrenia.
Pacient by mal ďalej podstúpiť internistické vyšetrenie vrátanie EKG a zobrazovacie vyšetrenia ako je CT mozgu či MRI. Diagnostika sa tiež opiera o EEG vyšetrenie.
Nie každý epileptický záchvat musí byť príznakom epilepsie ako choroby, môže sa jednať o prejav iného ochorenia. Medzi mnohé potenciálne dôvody vzniku záchvatov patria:
Životný štýl – neoddeliteľnou súčasťou liečby je úprava životosprávy pacienta. Je veľmi dôležité, aby mali pacienti s epilepsiou pravidelný režim spánku a bdenia. Mali by sa vyhnúť provokačným faktorom, ktoré by mohli vyvolať vznik záchvatov (blikajúce svetlá na diskotéke, alebo napr. pri počítačových hrách). Platí tiež úplný zákaz konzumácie alkoholu.
Farmakologická liečba – k voľbe farmakologickej liečby môže lekár pristúpiť po 2. nevyprovokovanom epileptickom záchvate. V súčasnosti lekári disponujú veľkým počtom liekov, ktoré sa úspešne používajú v terapii epileptických záchvatov – buď v monoterapii (terapia jedným liekom) alebo v liekovej kombinácii.
Snahou lekárov je podávať pacientom čo najmenšie množstvo druhov liekov (antiepileptík) v čo najnižšej dávke. Je veľmi dôležité užívať ich pravidelne, a v predpísanom množstve, nakoľko vynechanie dávky by mohlo viesť k záchvatu.
Chirurgická liečba – v prípade, že farmakologická liečba zlyhá alebo je neúčinná, existujú aj chirurgické postupy na liečbu tohto ochorenia.
Bohužiaľ, toto ochorenie nie je možné úplne vyliečiť. Niektorí pacienti potrebujú celoživotnú liečbu na kontrolu záchvatov, u iných postupne ustúpia až vymiznú. V niektorých prípadoch je možné liečbu pomocou liekov pomaly a postupne (počas niekoľkých mesiacov) ukončiť. Jednou z podmienok je, že pacient je 2 roky bez záchvatov a výsledky jeho vyšetrení sú v poriadku. Keďže epilepsia je nevyliečiteľná, u pacientov stále hrozí riziko recidívy a preto o začiatku, ukončení, ale aj o liečbe samotnej vždy rozhoduje ošetrujúci lekár! Pacienti by nikdy nemali ukončiť liečbu svojvoľne, inak im hrozí riziko vzniku závažných záchvatov.
Pacienti s epilepsiou kvôli vlastnej bezpečnosti, ako aj kvôli bezpečnosti okolia, nesmú viesť motorové vozidlo, nesmú pracovať vo výškach, s otvorenými strojmi a taktiež pre nich nie sú vhodné zamestnania s prácou na nočné smeny.
Táto kombinácia je možná a bezpečná, pokiaľ je žena pod pravidelným lekárskym dohľadom. Ak sa žena s epilepsiou rozhodne otehotnieť, mala by to vopred konzultovať so svojim lekárom a spolu s partnerom prebrať všetky možné hľadiská, vrátane rizík pôrodu aj následnej starostlivosti o dieťatko. U väčšiny žien však prebieha tehotenstvo bez komplikácií a rovnako tak aj ďalší život po narodení dieťatka.
Ešte pred otehotnením je potrebné upraviť farmakologickú liečbu tak, aby neovplyvnila vývoj dieťatka. Niektoré antiepileptiká totiž predstavujú zvýšené riziko. Tento problém lekár väčšinou vyrieši znížením dávky liekov. Nikdy však nemeňte dávkovanie ani neprestaňte užívať lieky svojvoľne!
Ľudia snáď odjakživa pripisujú hudbe rôzne liečivé účinky. V prípade epilepsie tento efekt dokonca potvrdila aj vedecká štúdia publikovaná v časopise Epilepsia Open. Štúdia odhalila, že každodenné počúvanie Mozartovej hudby dokáže upokojiť mozog pacienta s epilepsiou. Ako upokojujúca pôsobí konkrétne jedna kompozícia známa ako sonáta pre dva klavíry v D dur K448, vďaka ktorej sa u sledovaných pacientov znížila frekvencia vznikajúcich záchvatov.
Vedci sa pokúšali odhaliť tajomstvo efektu spomínanej skladby už počas desiatok rokov. Skúmali štruktúru skladby a zistili, že obsahuje kontrastné melodické témy, z ktorých každá má svoju vlastnú základnú harmóniu. Výskum odhalil, že v mozgu prebieha pozitívna emočná odozva, ktorá pravdepodobne tlmí epileptickú aktivitu.
Na základe skúmania účinkov Mozartovej skladby, by podľa vedcov bolo možné vytvoriť aj ďalšie skladby, ktoré by mohli mať na pacientov s epilepsiou upokojujúci efekt. Mohlo by sa dokonca jednať o celý žáner s týmto efektom, ktorý by dokázal pomôcť v liečbe epilepsie.