Problémy so srdcovým rytmom (srdcové arytmie) sa vyskytujú, keď elektrické impulzy kontrolujúce tlkot srdca nefungujú správne. Arytmie sa prejavujú zrýchlením či spomalením srdcového rytmu alebo nepravidelným rytmom. Srdcové arytmie môžu byť neškodné, no môžu i spôsobiť príznaky, ktoré sú obťažujúce a niekedy dokonca ohrozujú život.
Ľudské srdce tvoria dve predsiene a dve komory. Rytmus srdca je normálne kontrolovaný „prirodzeným kardiostimulátorom“, prevodovým mechanizmom srdca, konkrétne sínusovým uzlom. Ten sa nachádza v pravej predsieni. Sínusový uzol produkuje elektrické impulzy, ktoré podmieňujú vznik srdcového tepu. Zo sínusového uzla sa elektrický impulz pohybuje cez predsieň, spôsobuje zmrštenie svalov predsiení a tie pumpujú krv do komôr. Elektrické impulzy potom dorazia do skupiny buniek, ktoré tvoria atrioventrikulárny uzol – z predsiene do komôr. Keď sa elektrické impulzy dostanú do svalov komôr, spôsobia ich zmrštenie a krv je vystreknutá buď do pľúc, alebo do organizmu. V zdravom srdci normálna pokojová tepová frekvencia je 60-100 úderov za minútu.
Lekári klasifikujú arytmie podľa srdcovej frekvencie na dve skupiny. Prvá je tachykardia – zrýchlenie srdcového tepu z pokojovej tepovej frekvencie na viac ako 100 úderov za minútu. Bradykardia je spomalenie srdcového tepu z pokojovej srdcovej frekvencie na menej ako 60 úderov za minútu. Nie všetky tachykardie alebo bradykardie znamenajú srdcovú chorobu.
Komorová fibrilácia je jeden typ arytmie. Môže byť smrteľná. Rytmus srdca je pri nej rýchly (tachykardia) a zároveň nepravidelný. Jeho nepravidelnosť je dôsledkom nepravidelných elektrických impulzov. Komory srdca sa pri tom nadmerne namáhajú a vinou zrýchleného a nepravidelného tepu klesá krvný tlak. Tak sa preruší prívod krvi k životne dôležitým orgánom, v priebehu niekoľkých sekúnd nastane kolaps organizmu a hrozí smrť. V prípade komorovej fibrilácie je dôležité zavolať na linku 112 a po zlyhaní dýchania a zastavení srdca začať kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR).
Arytmiu môže spôsobiť mnoho faktorov vrátane práve sa rozvíjajúceho infarktu a stavu, ktorý infarktu predchádza (angina pectoris, ischemická choroba srdca). Ďalšie príčiny sú niektoré zmeny štruktúry srdca (kardiomyopatie), ochorenia koronárnych artérií, vysoký krvný tlak, nadmerne aktívna štítna žľaza (hypertyroidizmus) aj nedostatočná funkcia tejto žľazy (hypotyreóza), fajčenie, konzumácia väčšieho množstva alkoholu alebo kofeínu, drogová závislosť, stres, niektoré lieky a doplnky výživy, cukrovka, spánkové apnoe a genetická predispozícia.
Arytmia sa niekedy neprejavuje žiadnymi konkrétnymi príznakmi a lekár ju často diagnostikuje náhodne v rámci iného vyšetrenia či preventívnej prehliadky. V závažnejších prípadoch sú častými symptómami pocit chvenia v hrudníku, nepríjemný pocit zrýchleného počtu úderov (tachykardia) alebo jeho spomalenia (bradykardia), bolesť v hrudi, dýchavičnosť, závrat, mdloby, potenie. Objavujú sa i pocity nepravidelného rytmu, pacienti udávajú pocit náhleho zastavenia srdca a opätovného rozbehnutia.
Po preskúmaní anamnézy lekár pristúpi k fyzickému vyšetreniu. Jeho súčasťou môže byť využitie elektrokardiogramu (EKG), pri ktorom sa pomocou senzorov (elektród) zmeria elektrická aktivita srdca. EKG meria časovanie a trvanie každej elektrickej fázy v srdcovom svale. Holter monitor je prenosné zariadenie EKG, ktorým lekár monitoruje aktivitu srdca v priebehu 24 hodín v domácom prostredí. Pri tomto vyšetrení si pacient značí, kedy akú aktivitu vykonal. Echokardiografia je forma neinvazívneho testu, využíva zvukové vlny na vytváranie snímok monitorujúcich veľkosť, štruktúru a pohyby srdca. Záťažový test sa najčastejšie realizuje na stacionárnom bicykli alebo na bežeckom páse, organizmus je napojený na EKG. Lekár tiež môže odporučiť test, ktorým sa sleduje zmena srdcovej aktivity v závislosti od polohy tela. Pri vyšetrení pacient leží na stole, ktorý lekár otočí a sleduje reakcie srdca na túto zmenu.
V prípade arytmie je liečba potrebná len vtedy, ak spôsobuje závažné príznaky alebo hrozí riziko závažnejších komplikácií. V prípade bradykardie/tachykardie lekári často využívajú kardiostimulátor. Toto zariadenie sa zvyčajne implantuje v blízkosti kľúčnej kosti a prostredníctvom pripojenia elektród na srdcový sval vysiela elektrické impulzy, ktoré stimulujú srdce k zvýšenej/zníženej aktivite.
Pri tachykardii sa využívajú vagálne manévre, zahŕňajúce zadržanie dychu, prikladanie ľadu na tvár, kašeľ a podobne. Tieto manévre ovplyvňujú nervový systém, ktorý riadi srdcový tep (nervus vagus). Spôsobí to spomalenie srdcovej frekvencie, avšak nefungujú pri všetkých typoch arytmie.
Pri mnohých typoch tachykardie súindikované lieky na kontrolu srdcovej frekvencie alebo obnovenie normálneho srdcového rytmu. Pri fibrilácii predsiení lekár okrem liekov využíva kardioverziu, teda využitie elektrického šoku indikovaného cez lopatky alebo hrudnú kosť. Šokom ovplyvní elektrické impulzy v srdci a obnoví jeho normálny rytmus. Katétrová ablácia využíva zavedenie katétrov cez krvné cievy do srdca, kde sa pomocou elektród s využitím tepla, prípadne rádiofrekvenciou, úmyselne poškodí časť srdcového tkaniva pozdĺž elektrickej dráhy, ktorá spôsobuje arytmiu. Implantovanie kardioverter-defibrilátora sa odporúča, ak existuje vysoké riziko vzniku nebezpečne rýchleho alebo nepravidelného srdcového tepu v dolnej polovici srdca (ventrikulárna tachykardia alebo ventrikulárna fibrilácia). Ak zariadenie zistí abnormálny srdcový rytmus, vysiela elektrické šoky s nízkou alebo vysokou intenzitou, aby opätovne navodili normálny rytmus srdca. Existujú aj chirurgické prístupy pri liečbe arytmií, najznámejší z nich je koronárny bajpas.
Prvá pomoc
Pri komorovej fibrilácii môže dôjsť k zlyhaniu životných funkcií. Lekár alebo zdravotník po zavolaní na číslo záchrannej služby 112 podávajú volajúcemu v prípade nutnosti kardiopulmonárnej resustitácie inštrukcie, ako treba postupovať. Ide o súbor postupov s cieľom obnoviť zlyhávajúce alebo zlyhané vitálne funkcie. V prípade dospelej osoby sa stláča hrudník v strede hrudnej kosti približne 30-krát za minútu. Hĺbka stlačení je 5 centimetrov, prípadne do tretiny hrúbky hrudného koša. Po spriechodnení dýchacích ciest (záklon hlavy, predsunutie sánky) sa aplikuje 2-krát umelý vdych. V prípade KPR u dieťaťa túto vykonávame po kontrole a spriechodnení dýchacích ciest bruškami prstov, stláčaním hrudníka v úrovni spojnice bradaviek do tretiny hrúbky hrudnej steny.
V záujme zabránenia vzniku srdcových arytmií odborníci odporúčajú dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu, ktoré vedú k zníženiu rizika vzniku srdcových ochorení. Zdravý život zahŕňa konzumáciu zdravej stravy (predovšetkým rastlinného pôvodu, rýb a morských plodov), zvýšenie fyzickej aktivity, udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti, obmedzenie alebo vylúčenie kofeínu, alkoholu a nikotínu, znižovanie stresu a dodržiavanie systematickej liečby diagnostikovaných ochorení (cukrovka, poruchy štítnej žľazy, vysoký krvný tlak).
Arytmie patria k poruchám tvorby a vedenia vzruchov v srdci. Ich hlavným príznakom je príliš rýchla, pomalá alebo nepravidelná srdcová…
Wolffov-Parkinsonov-Whitov syndróm (WPW) je ochorenie, ktorého podstata spočíva v existencii dodatočnéhoelektrického prepojenia medzi predsieňami a komorami srdca. Prejavuje sa zrýchlením…
