Problémy so srdcovým rytmom (srdcové arytmie) sa vyskytujú, keď elektrické impulzy kontrolujúce tlkot srdca nefungujú správne. Arytmie sa prejavujú zrýchlením či spomalením srdcového rytmu alebo nepravidelným rytmom. Srdcové arytmie môžu byť neškodné, no môžu i spôsobiť príznaky, ktoré sú obťažujúce a niekedy dokonca ohrozujú život.
Ľudské srdce sa skladá z dvoch predsiení a dvoch komôr. Jeho rytmus je normálne kontrolovaný tzv. prirodzeným kardiostimulátorom, konkrétne sínusovým uzlom, ktorý sa nachádza v pravej predsieni.
Sínusový uzol produkuje elektrické impulzy, ktoré vyvolávajú srdcový tep. Elektrický impulz sa šíri cez predsiene, spôsobuje ich zmrštenie a tým pumpovanie krvi do komôr. Následne impulzy dorazia do atrioventrikulárneho (AV) uzla, ktorý zabezpečuje prenos signálu z predsiení do komôr. Keď sa impulzy dostanú do svalov komôr, tie sa zmrštia a krv je vystreknutá buď do pľúc, alebo do celého tela.
V zdravom srdci je normálna pokojová tepová frekvencia 60 – 100 úderov za minútu.
Arytmie sa delia podľa srdcovej frekvencie na dve hlavné skupiny:
Nie všetky tachykardie alebo bradykardie znamenajú chorobu srdca.
Jedným z najnebezpečnejších typov arytmie je komorová fibrilácia, ktorá môže byť smrteľná. Pri nej je rytmus srdca rýchly a nepravidelný kvôli nepravidelným elektrickým impulzom.
Komory sa nadmerne namáhajú a v dôsledku zrýchleného a nepravidelného tepu klesá krvný tlak, čo prerušuje prívod krvi k životne dôležitým orgánom. V priebehu niekoľkých sekúnd môže dôjsť ku kolapsu a ohrozeniu života.
V prípade komorovej fibrilácie je nezbytné okamžite zavolať na linku 112. Ak dojde k zlyhaniu dýchania alebo zastaveniu srdca, treba začať kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR).
Arytmiu môže spôsobiť množstvo faktorov, medzi ktoré patria:
Arytmia sa niekedy neprejavuje žiadnymi konkrétnymi príznakmi a lekár ju môže diagnostikovať náhodne pri inom vyšetrení alebo preventívnej prehliadke.
V závažnejších prípadoch sa môžu objaviť tieto príznaky:
Pocity nepravidelného rytmu – pacienti často opisujú náhle zastavenie srdca a jeho opätovné rozbehnutie
Po preskúmaní anamnézy lekár pristúpi k fyzickému vyšetreniu, ktoré môže zahŕňať niekoľko metód na sledovanie srdcovej aktivity:
Test závislý od polohy tela – pacient leží na špeciálnom stole, ktorý lekár otočí, a sleduje sa zmena srdcovej aktivity pri zmene polohy tela.
Elektrokardiogram (EKG) – pomocou senzorov (elektród) sa meria elektrická aktivita srdca. EKG poskytuje informácie o časovaní a trvaní jednotlivých elektrických fáz v srdcovom svale.
Holter monitor – prenosné zariadenie EKG, ktoré umožňuje monitorovať aktivitu srdca počas 24 hodín v domácom prostredí. Pacient si počas tohto obdobia značí svoju činnosť, aby lekár vedel vyhodnotiť srdcovú aktivitu v rôznych situáciách.
Echokardiografia – neinvazívny test využívajúci zvukové vlny na tvorbu snímok srdca. Sleduje sa veľkosť, štruktúra a pohyby srdca.
Záťažový test – najčastejšie sa vykonáva na stacionárnom bicykli alebo bežeckom páse. Pacient je napojený na EKG, čo umožňuje sledovať reakciu srdca na fyzickú záťaž.
V prípade arytmie je liečba potrebná len vtedy, ak arytmia spôsobuje závažné príznaky alebo hrozí riziko vážnych komplikácií.
Prvá pomoc
Pri komorovej fibrilácii môže dôjsť k zlyhaniu životných funkcií.
Po zavolaní na číslo 112 lekár alebo zdravotník poskytuje volajúcemu inštrukcie na kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR), ktorá je súborom postupov zameraných na obnovenie zlyhávajúcich alebo zlyhaných vitálnych funkcií.
Postup KPR u dospelej osoby:
Postup KPR u dieťaťa:
V záujme zabránenia vzniku srdcových arytmií odborníci odporúčajú dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu, ktoré zároveň znižujú riziko srdcových ochorení.
Medzi hlavné odporúčania patrí: