„Určite ma povýšili len preto, že ma v práci majú radi. A že na realizáciu vybrali môj projekt? To bolo len šťastie. Tí druhí to určite museli mať lepšie.“ Vidíte sa v podobných tvrdeniach? Ak áno, zrejme sa u vás prejavil impostor syndróm. Zistite, čo to je a ako sa s ním popasovať.
Impostor syndróm alebo syndróm podvodníka je pomerne mladý psychologický fenomén. Vyskytuje sa u ľudí, ktorí svoje kariérne úspechy podceňujú a sú presvedčení, že si ich nezaslúžia, aj keď všetko hovorí o opaku.
Ak trpíte impostor syndrómom, pochybujete o sebe a máte neustály pocit, že nie ste dosť dobrý. Takisto sa obávate, že ľudia odhalia, že „nič neviete“ a prestane sa vám dariť. Ak vám niečo predsa len vyjde, zásluhy prisudzujete šťastiu, dobrému načasovaniu či náhode, nie svojim schopnostiam. Ak si neuvedomujete svoje kvality a talenty, ľahko sa zapletiete do „pavučiny“ sebaspochybňovania. Z tejto „pavučiny“ býva nesmierne ťažké vymaniť sa.
Následkom je, že hoci vo svojom živote dosiahnete dôležitý míľnik, neoceníte ho, nebudete ho vedieť rozpoznať alebo si stále nebudete pripadať dosť dobrý či dobrá.
Výskumná štúdia niekoľkých odborníkov z roku 2014 prišla s výsledkami, že ľudia s impostor syndrómom majú tendenciu vyhýbať sa náročným úlohám, ktoré by preukázali ich kvality a schopnosti. Namiesto toho sa venujú tým všedným, pri ktorých nehrozí neúspech. Aj keby mali prísť o skvelú príležitosť, radšej zostanú vo svojej komfortnej zóne.3
Impostor syndróm prvýkrát popísali v roku 1978 americké psychologičky Pauline Rose Clancová a Suzanne Imesová. Vo svojej práci teoretizovali, že najviac o sebe pochybujú úspešné ženy.3 Dlhé roky sa tak impostor syndróm spájal práve s nežnejším pohlavím. Časom však výskumy ukázali, že sa nevyhýba ani mužom. V súčasnosti sa tento fenomén vzťahuje na každého, kto pochybuje o svojich úspechov a nedokáže ich pripísať svojej usilovnosti.2
Predpokladá sa, že až u 70 % bežných ľudí sa počas ich kariérnej cesty prejaví impostor syndróm.1 Týkať sa môže každého z nás vo všetkých etapách života. Nezáleží na tom, či ste lekár, právnik, akademik, marketingový manažér alebo študent. Výnimkou nie sú ani známe osobnosti. K impostor syndrómu sa priznala aj Michelle Obamová, manželka Baracka Obamu, či bývalá premiérka Nového Zélandu Jacinda Ardernová.1, 2
Aj čerství rodičia môžu pociťovať impostor syndróm. Najmä ak sa cítia stratení, neschopní či nepripravení na výchovu dieťaťa. Často sa boja zlyhania a že spravia niečo, čím negatívne ovplyvnia budúcnosť ich dieťaťa.4
Na impostor syndróm sú viac náchylní aj ľudia z rôznych rasových či etnických menšín, ktorí často čelia diskriminácii. Napríklad ak ako Róm alebo černoch pracujete vo firme, kde je drvivá väčšina belochov, môžete viac podceňovať svoje schopnosti a už dopredu sa „odsudzovať“ na neúspech.
Podobné to môže byť aj v prípade, že sa uchádzate o pracovnú pozíciu, ktorá je mimo vášho vyštudovaného odboru. Hoci na ňu máte dostatočné skúsenosti, ak vás neprijmú, ľahko sa dostanete do bludného kruhu spochybňovania svojich schopností.5
Sklon k impostor syndrómu majú často aj perfekcionisti. Chcú byť najlepší, vyhovieť všetkým, a preto vždy idú na 100 %. Ak sa im nepodarí spraviť nejakú úlohu včas alebo dostatočne dokonale, môžu sa cítiť úzkostlivo a začať o sebe pochybovať.
K vzniku impostor syndrómu môže prispieť aj konkurenčné prostredie v práci.1 Ak od vás kolegovia a nadriadení priveľa očakávajú, môže sa vám zdať, že ten tlak nedokážete ustáť. Ešte viac tak vo vás začne rásť strach z neúspechu.
Ten môže spôsobiť, že prídete o možnosť ešte väčšieho úspechu. Ako? Ak si nie sme vedomí vlastných kvalít alebo o nich pochybujeme, môžeme prísť nielen o kariérny postup, ale aj o lepšie pracovné príležitosti. Ľudia, ktorí trpia impostor syndrómom, často zostávajú na rovnakých pracovných pozíciách dlhé roky, i keď nie sú spokojní. Neveria totiž, že by sa vedeli uplatniť v inej práci.
Impostor syndróm nie je oficiálne považovaný za psychiatrickú diagnózu. Duševné zdravie však môže výrazne ovplyvniť aj tak.1 V spojitosti s ním ľudí často trápi úzkosť, strach, depresia, nedostatok sebavedomia, frustrácia či poníženie.3
Aby ste sa popasovali s impostor syndrómom, je dôležité naučiť sa reflektovať a priznať si svoje úspechy. Aj tie najmenšie si môžete raz za čas vypísať na papier alebo povedať nahlas. Skúste ich však nehodnotiť, neanalyzovať, neprisudzovať ich šťastiu či inému človeku – berte ich ako fakt.5
Ak si svoje úspechy a posun v osobnom či pracovnom živote neviete priznať, podeľte sa o svoje pocity s ľuďmi, ktorým dôverujete. Vyrozprávanie sa blízkemu človeku, mimo vašu prácu, vám môže poskytnúť lepší nadhľad a podporu.5
Každý váš úspech, malý aj veľký, si zaslúži odmenu. Tým, že sa odmeníte po dobre vykonanej práci, urobíte z úspechu príjemnú a pozitívnu skúsenosť. Okrem toho, že tak posilníte motiváciu, pomôže vám to aj oceniť a uznať svoje úsilie.
Keď si uvedomíte, že si zaslúžite odmenu za svoju snahu a dosiahnuté výsledky, môžete posilniť aj vieru v seba a vo svoje schopnosti. Ak vám niekto gratuluje, vychutnajte si ten pocit. Premýšľajte o svojom úspechu a úsilí, ktoré ste naň vynaložili.5
Ak sa snažíte byť dokonalý vo všetkých aspektoch života, pri zlyhaní skôr podľahnete frustrácii, úzkosti a sebaspochybňovaniu. Snažte sa naučiť brať chyby ako prirodzenú súčasť života a netrestať za ne. Akceptujte, že vaša práca nikdy nebude na 100 % dokonalá a nikdy nevyhoviete všetkým.5 Je dôležité uvedomiť si, že vaša hodnota nezávisí od pochvaly niekoho iného alebo od vášho výkonu.
V dnešnej dobe sa ľudia na sociálnych sieťach radi prezentujú svojimi úspechmi a radosťami. Sledovanie týchto zdanlivo dokonalých životov v nás však môže vyvolať pocit nedostatočnosti a ešte viac prehĺbiť impostor syndróm.
Snažte sa preto obmedziť čas za obrazovkou a neporovnávať sa s inými. Naučte sa prijímať svoje zlyhania a neúspechy. Pamätajte si, že každý robí chyby. Aj ten najúspešnejší človek, len sa nimi nechváli na internete.5
Ak viete, že aj vás sa týkajú prejavy impostor syndrómu, snažte sa pozorovať, kedy sa u vás prejavuje najviac. V akých situáciách ste voči sebe najviac kritický? Keď o tom budete vedieť, môžete sa posunúť sa ďalej.
Svoje nedostatky a chyby však nezveličujte. Zamerajte sa na zvýšenie sebaúcty a nahraďte negatívne frázy kladnejšími presvedčeniami. Ak vás bude impostor syndróm ovplyvňovať v každodennom fungovaní alebo sa kvalita vášho života zhorší, obráťte sa na psychológa či terapeuta.5, 6
My sami si totiž vieme byť najlepšími priateľmi, ale aj nepriateľmi. Podstata tkvie v tom, ako silný je náš vnútorný kritik. Ide o hodnotiaci „hlas“ v našej mysli, ktorý sa vyjadruje k nám, k našim myšlienkam a nášmu konaniu. Môže k nám „prehovárať“ pozitívne vo forme podpory, napríklad „to zvládneš, na to máš“. Väčšinou je však negatívny, náročný a tvrdý. Všíma si naše chyby a nedostatky. To potom vedie k pocitom nedostatočnosti a znižovaniu sebaúcty.
Impostor syndróm sa môže prejaviť vo všetkých etapách života a pri akýchkoľvek zmenách. Pamätajte si, že prijatie svojich nedokonalostí nie je o ospravedlnení neúspechov alebo nezaujímaní sa o svoj osobnostný či pracovný rast. Ide o realistický a súcitný pohľad na samých seba.5, 6