Darovať krv môže každý zdravý človek do 60 rokov. Po darovaní sa krv rozdelí na jednotlivé zložky a spracuje. Červené krvinky zachraňujú životy pacientov po úrazoch a počas operácií, krvné doštičky sú určené pre masívne krvácania a pre onkohematologických pacientov. Plazma pomáha pacientom trpiacim poruchami zrážania krvi. Je veľa dôvodov, prečo sa rozhodnúť darovať vlastnú krv.
Darovaním krvi môžete pomôcť, možno aj zachrániť život. Veľmi ju potrebujú onkologickí pacienti a tiež počas transplantácie. Množstvo odobratej krvi je pre darcu neškodné. Objem krvnej straty sa doplní do 24 hodín, strata červených krviniek za 2 týždne, strata železa za 2 mesiace. Čo sa po odbere udeje s krvou?
Vďaka darcom krvi sa môže pripraviť a následným podaním transfúziou pacientovi doplniť to, čoho má nedostatok. Darca daruje 450 ml krvi. Keďže pacient väčšinou nepotrebuje všetky súčasti krvi a zároveň každý druh krviniek má inú životnosť a potrebuje iné podmienky na skladovanie, krv po odbere musí byť spracovaná, t. j. rozdelená na zložky:
Umožňujú to špeciálne vyrobené krvné vaky, ktoré sú jednorazové a po použití sa vyhadzujú.
Keď sa krv vo vaku nechá stáť, po chvíli krv sedimentuje a vidíme tri vrstvy. Spodná vrstva je červená – tvoria ju červené krvinky. V strede sa nachádza vrstva biela – sú to biele krvinky a krvné doštičky. Hore je tekutina žltkastej farby – krvná plazma. Každá z týchto zložiek má svoju nezastupiteľnú a dôležitú funkciu.
Červené krvinky
Zatiaľ nie sú nahraditeľné a nedajú sa umelo vyrobiť. Sú zaujímavé tým, že zrelé (ako jediné v ľudskom organizme) nemajú bunkové jadro. Ich základom je červené krvné farbivo – hemoglobín obsahujúce železo, ktoré je zodpovedné za červenú farbu krvi.
Hemoglobín je schopný viazať kyslík v pľúcach a transportovať ho ku tkanivám. Zachraňujú životy pacientov po úrazoch a počas operácií, sú používané na liečbu strát krvi pri krvácaniach a ťažkej chudokrvnosti. Skladujú sa pri teplote 2 až 6 °C do 42 dní.
Biele krvinky
Zabezpečujú ochranu proti bakteriálnym, vírusovým, plesňovým, parazitárnym infekciám a cudzorodým látkam. Poznáme niekoľko druhov bielych krviniek. Každé z nich má svoju špecifickú úlohu. Používajú sa iba vo veľmi výnimočných prípadoch. Ich životnosť je len niekoľko hodín a ich prítomnosť v iných krvných prípravkoch nie je žiaduca.
Krvné doštičky
Spolu so zrážacími faktormi (tie sú súčasťou krvnej plazmy) sa starajú o správnu zrážanlivosť krvi. Zachraňujú pacientov s nízkym počtom doštičiek, aby nevykrvácali. Jedná sa hlavne o pacientov po transplantácii, po masívnych krvácaniach, onkohematologických pacientov. Uchovávajú sa pri teplote 21 až 25 °C počas 5 dní.
Krvná plazma
Je tekutina žltej farby, tvorí asi polovicu objemu celej krvi. Okrem toho v nej prúdia látky potrebné k zrážaniu krvi – faktory zrážania, plazmatické bielkoviny (albumíny a globulíny), cukry, minerály, tuky, vitamíny, hormóny. Plazma zabezpečuje ich transport do orgánov, ku každej bunke. Použitie plazmy je predovšetkým pre pacientov trpiacich poruchami zrážania krvi a pacientov s vážnymi popáleninami.
Plazma sa musí po odbere čo najrýchlejšie zmraziť, aby si zachovala svoje vlastnosti, hlavne aktivitu faktorov zrážania krvi, ktoré sú nestabilné. Takáto zmrazená plazma sa môže skladovať pri teplote -35 °C až dva roky. Po rozmrazení sa používa na transfúziu, a to pri určitých špecifických indikáciách, napríklad na výmenu plazmy alebo na náhradu komplexného nedostatku faktorov zrážania krvi pri chorobách pečene.
Nie je vhodná na náhradu nedostatku jedného z faktorov zrážania krvi, individuálneho nedostatku len albumínov alebo len imunoglobulínov. V takomto prípade je vhodné podať koncentrát vo forme lieku – injekcie alebo infúzie.
Vhodným príkladom je hemofília (chorobná porucha zrážania krvi získaná dedične), kde sa podáva koncentrovaný faktor zrážania krvi č. VIII – antihemofilický faktor vo forme injekcie. Všetky tieto lieky sa vyrábajú z plazmy, takzvanou frakcionáciou plazmy, v špecializovaných zariadeniach.
Všetky zložky krvi možno odobrať tiež pomocou špeciálnych aferetických prístrojov, tzv. separátorov, ktoré počas procedúry postupne od darcu odoberajú malé množstvo krvi. Z nej oddeľujú vopred naprogramovanú zložku krvi a zvyšok vrátia darcovi. Takáto procedúra trvá asi 45 minút.
Krvné skupiny možno definovať ako určité vrodené vlastnosti ľudského tela. Sú to zložité organické molekuly, uložené na povrchu krviniek tak, že tvoria nedeliteľnú súčasť bunkovej membrány. Sú zložené z bielkovín, cukrov a tukov.
Pôvodne boli objavené v krvi na červených krvinkách. V roku 1900 Karl Landsteiner poukázal na to, že ľudí možno rozdeliť do 3 skupín (dnes nazývaných A, B, 0) na základe zhlukovateľnosti červených krviniek sérami iných ľudí. O niečo neskôr bola objavená štvrtá skupina AB. Od tohto objavu na udomácnil výraz krvná skupina. Krvné skupiny boli neskôr objavené aj na bielych krvinkách, krvných doštičkách a v krvnom sére.
Prečítajte si tiež: Krvné skupiny: Aké krvné skupiny poznáme? Sú krvné skupiny dedičné? A ako sa podľa nich stravovať?
Objav krvných skupín mal najväčší význam pri krvných transfúziách a transplantáciách, ktoré môžu byť uskutočňované len podľa určitých zákonitostí. Neznalosť týchto zákonitostí v súvislosti s podávaním krvi má za následok nebezpečné, až smrteľné reakcie.
Reakcia pri podávaní transfúzie krvi sa nevyskytne vtedy, keď darca a príjemca majú rovnakú krvnú skupinu. Krv rovnakej skupiny sa označuje ako kompatibilná alebo zlučiteľná.
Nositelia krvnej skupiny 0 sa označujú ako všeobecní darcovia. Tento pojem platí len v obmedzenom meradle pre podanie červených krviniek bez plazmy. Príjemca skupiny AB môže prijať určité množstvo krvi inej skupiny. Jeho sérum neobsahuje protilátky proti antigénom A a B.
Krvné skupiny, podobne ako iné vlastnosti tela, sa dedia z pokolenia na pokolenie. Ich dedenie podmieňujú vlohy čiže gény, ktoré každý jedinec zdedí od svojich rodičov, od každého jeden.
Pri dedení krvných skupín dieťa dostane len také gény, ktoré majú jeho rodičia. V nijakom prípade nemôže mať dieťa vo svojich krvinkách gén, ktorý nemá ani jeden z rodičov. Poznatky o dedičnosti krvných skupín sa využívajú v súdnom lekárstve a v sporoch o otcovstvo.
Krvná skupina je od narodenia rovnaká, nemenná. Prechodne sa môže zmeniť po transfúzii veľkého množstva krvi, po výmennej transfúzii u novorodenca alebo po transplantácii kostnej drene. Táto zmena je dočasná.
Výskyt krvných skupín v rôznych geografických podmienkach je rôzny. U nás je najčastejšia je krvná skupina A 42 %, potom 0 32 %, B 18 % a nakoniec krvná skupina AB 8 %.
Druhým najvýznamnejším skupinovým systémom je Rh systém. Bol objavený v roku 1940 Landsteinerom a Wienerom. Obsahuje viacero antigénov, z nich najväčší význam má antigén D. Podľa prítomnosti D antigénu na červených krvinkách delíme ľudí na Rh pozitívnych (85% ) a Rh negatívnych (15%). Pri podávaní transfúzií sa rešpektuje prítomnosť D antigénu na erytrocytoch.
Aj keď je krv každého človeka zložená z rovnakých základných častí, predsa len sa odlišuje krvnými skupinami. Pýtate sa, čo…
Darovanie krvi zachráni každý rok milióny životov po celom svete. Má pozitívny vplyv na jednotlivcov aj na spoločnosť ako celok. …
Biele krvinky tvoria približne 1% našej krvi a oproti červeným krvinkám sú v menšine. Zastávajú však nemenej dôležitú funkciu a sú pre naše…
