Premýšľali sme o tom už dlhšie. Keď sme sa rozhodli podporovať beh a bežcov, tak poriadne a so všetkým, čo k tomu patrí. Aj so Svetovým dňom behu. Veď svoj deň už majú tučniaky, toalety a ufóni, prečo by ho nemohli mať aj bežci?
(Na internete síce nájdete informáciu, že beh má svoj svetový deň začiatkom novembra, no je to len neoficiálna charitatívna aktivita týkajúca sa USA.)
Z nápadu, ktorý bol spočiatku myslený skôr položartom, sa odrazu stala naša vážna agenda. Hľadali sme koho a ako osloviť, na koho sa obrátiť. A keď sme pri našom pátraní naďabili na bežeckom portáli Rungo.cz na podobnú myšlienku, iba nás to v našom úsilí povzbudilo.
Vymysleli sme dokonca aj dátum, keď by sa „náš“ deň mal oslavovať. Ideálny sa nám zdal 12. september. V ten deň, pred 2 505 rokmi (409 pred n. l.) došlo k bitke pri Maratóne. Stanoviac Svetový deň behu na tento dátum, uctil by si svet aj prvého „maratónskeho bežca“ Feiddipa, posla dobrých správ.
Konečne sa nám podarilo zistiť, ako máme pri žiadosti postupovať. Dali sme dokopy množstvo argumentov, prečo by bežci mali mať svoj deň (a neboli to argumenty typu „Veď existuje aj Svetový deň UFO“). I obrátili sme sa na Stálu misiu SR pri OSN v New Yorku. Jedine ona mohla tlmočiť náš návrh Valnému zhromaždeniu OSN, ktoré ho mohlo schváliť. A s napätím sme čakali na odpoveď.
Ani to dlho netrvalo a prišla, ale nepotešila. Vraj nám musia stačiť už existujúce svetové dni schválené OSN. Škoda. Je tu síce ešte možnosť pokúsiť sa o stanovenie Medzinárodného dňa behu, ktorý by mohla vyhlásiť niektorá z bežeckých organizácií, túto aktivitu však už prenecháme iným nadšencom. A budeme im držať palce. Lebo beh si naozaj svoj vlastný deň zaslúži.
Ale ak by sa ani ten Medzinárodný deň behu nepodarilo schváliť, nič to. Oslavovať ho vlastne môžeme hocikedy. Stačí si obuť tenisky.