Vychýlenie chrbtice spôsobuje deformáciu stavcov a hrudného koša. Následkom je zhoršené dýchanie, zníženie fyzickej výdrže, chronické bolesti chrbta. Príčinou sú nesprávne pohybové návyky, chybné držanie tela, neprirodzené polohy pri sedení, ale aj metabolické vplyvy. Častejší výskyt je u dievčat. Ochorenie sa začína nenápadne, nespôsobuje žiadne ťažkosti. Mnohokrát je zistené náhodne, pri preventívnej prehliadke.
Skolióza je patologické vychýlenie chrbtice spojené s rotáciou tiel stavcov. Ochorenie vedie ku skráteniu trupu, čím sa výška tela pacienta zmenšuje. Súčasná rotácia a torzia stavcov podmieňujú vznik kostálneho hrbu na chrbte, ktorý sa zvýrazňuje v predklone.
Deformácia stavcov a následne hrudného koša spôsobuje stratu vzdušnosti dolným pľúcnym lalokom, hlavne na konkávnej strane. Srdce sa ukladá širokou plochou na diafragmu a je rotované okolo zvislej osi.
Vitálna kapacita pľúc sa postupne znižuje do rôzneho stupňa, podľa závažnosti patologického zakrivenia chrbtice. Kyslíkový dlh sa pomalšie vyrovnáva pri telesnej námahe, pacient sa ľahšie zadýcha, má zníženú fyzickú výdrž. Neskôr, v dôsledku zmien anatomických pomerov dochádza aj ku chronickým bolestiam chrbta, ktoré veľmi ťažko reagujú na liečbu.
Z hľadiska etiológie vzniku ochorenia ich delíme skoliózy na:
Skoliózy so známou etiológiou vzniku môžu byť kongenitálne alebo akvirované a delíme ich podľa toho, aké orgány alebo tkanivá túto patologickú zmenu chrbtice vyvolávajú.
O etiológii idiopatických skolióz bolo vyslovených mnoho úvah, ale žiadna z nich nerieši problém úplne. Ich vznik býva vysvetľovaný staticko-dynamickými návykmi ako je chybné držanie tela, nesprávne polohy pri sedení, resp. pri státí, asymetrické polohy dojčiat, nesprávne pohybové návyky, tvarové a funkčné asymetrie. Niektoré teórie uznávajú metabolické vplyvy, nedostatok D vitamínu a podobne.
Niektorými autormi bola vysvetľovaná patogenéza idiopatických skolióz poruchou tzv. relatívneho vertebroneurálneho rastu, keď spomalenie rastu miechy alebo nervov brzdí rast chrbtice do dĺžky. Aby nedošlo k zvýšenej tenzii intraspinálnych štruktúr, chrbtica vytvára skoliotické záhyby.
Idiopatické skoliózy predstavujú viac ako 80 % prípadov všetkých skolióz. Podľa obdobia vzniku ich delíme na:
Idiopatické skoliózy častejšie postihujú dievčatá. Frekvencia výskytu v populácii je udávaná podľa rôznych údajov od jedného až po 19 %.
Začiatok ochorenia je často nenápadný, postihnuté dieťa nepociťuje žiadne ťažkosti. Stáva sa, že dieťa prichádza k pediatrovi s iným problémom (napríklad akútne ochorenie dýchacích ciest) a lekár pri dôkladnom vyšetrení stanoví aj ochorenie chrbtice, ktoré nebolo dovtedy diagnostikované.
Nie je zriedkavosťou, že skolióza je zachytená lekárom pri preventívnej prehliadke. Preto by sa prevencia zo strany rodičov, ani zdravotníckych pracovníkov nemala podceňovať.
Prítomné vybočenie chrbtice od stredovej osi môže byť:
O kompenzovanej skolióze hovoríme, ak pomyslená kolmica spustená zo záhlavia prechádza ryhou medzi mm. glutei. Takéto zakrivenie nemá vplyv na ťažisko tela. O dekompenzovanej skolióze hovoríme, ak nie je splnená predchádzajúce podmienka. Takáto skolióza je ochorenie v horšom štádiu a má aj horšiu prognózu.
Diagnostika ochorenia vychádza z vyšetrenia trupu a končatín.
Klinické vyšetrenie predpokladá vyšetrenie pacienta v stoji, z pohľadu spredu, zboku, zozadu, kedy sa zisťujú všetky asymetrie tela. Je vyšetrovaná schopnosť pacienta vykonať predklon, záklon a úklony. Dôležité je sledovať chôdzu – jej stereotyp, možné krívanie.
Pacienta je potrebné vyšetriť v ľahu i v sede. Meria sa dĺžka dolných končatín. Plecia pacienta – skoliotika bývajú nerovnako vysoko. Lopatky nebývajú umiestnené vodorovne, na konvexnej strane zakrivenia chrbtice bývajú vyššie. Zvyknú aj odstávať od chrbta. V bedrovej oblasti vplyvom skoliotickej odchýlky dochádza k zmene priestorového uloženia svalstva pri stavcoch, čo sa prejavuje zdanlivým zväčšením bedra na jednej strane oproti druhej. Panva pacienta býva zošikmená.
Kompenzácia skoliózy sa stanovuje olovnicou. Je vyšetrovaná zhodnosť výšok ramien, asymetria svalstva chrbta, postavenie lopatiek, uloženie končatín, tvar pása. Zisťuje sa a posudzuje tuhosť a flexibilita kriviek chrbta. Pátra sa po prejavoch bolesti.
Rádiodiagnostické vyšetrenie chrbtice röntgenom je nevyhnutné pre stanovenie diagnózy. Je to najlepšia meracia metóda veľkosti zakrivenia skoliotických oblúkov, ktorá dáva aj informácie o progresii ochorenia.
Röntgenologické vyšetrenie je najčastejšie vykonávané v stoji v predo-zadnej projekcii, pokiaľ možno na jednom filme so zachytením celej chrbtice – od krčnej chrbtice po krížovú kosť. V praxi sa dnes využíva niekoľko spôsobov merania uhlov skoliotického zakrivenia.
Najčastejšie je zakrivenie hodnotené podľa Cobba:
Odborné kontroly pacientov sú obyčajne vykonávané individuálne podľa objektívneho klinického nálezu, pri progresii ochorenia a pred ukončením rastu pacienta. Priemerne to vychádza zhruba na šesťmesačné intervaly.
Všetci pacienti s chybným držaním tela si vyžadujú pozornosť odborných lekárov – ortopédov. Nesprávne držanie tela, hlavne so skoliotickou odchýlkou, môže byť začiatkom štrukturálnych deformácií chrbtice.
Chrbtica s panvou tvoria hlavnú oporu tela. Často je postihnutá, zväčša skoliózou, ktorá je najviac sa vyskytujúcou rehabilitačnou diagnózou detského…
Liečba je dlhodobá, vyžaduje si trpezlivosť terapeutov i pacienta. Konzervatívna liečba pozostáva z posilňovania brušného a chrbtového svalstva pod dohľadom skúseného fyzioterapeuta. Pravidelnosť…
