Dôsledky deficitu spánku u detí

V tomto článku sa dozviete

• Predspánkový rituál ako základ kvalitného spánku
• Príčiny nedostatku spánku
• Prejavy nedostatku spánku

Spánok je stav, kedy dochádza k útlmu funkcie centrálnej nervovej sústavy. Ako stav odpočinku je pre regeneráciu organizmu nevyhnutný.

Príchodom dieťaťa na svet sa jednou z priorít rodičov stáva kvalita spánku dieťaťa. Nástupom dieťaťa do materskej školy sa táto priorita dostáva na bočnú koľaj a počas školského veku je už v úzadí. Problém je, že rodičia nie sú informovaní o tejto biologickej potrebe ani z ďaleka na takej úrovni, ako napríklad o potrebe zdravého stravovania, či potrebe pohybu. Táto informačná nerovnováha dostáva potom záujem rodičov o správny vývoj ich dieťaťa do vážnej kolízie s možnosťami dieťaťa tento vývoj podľa ich adekvátnych vývinových predispozícií zvládnuť: rodičia napríklad chcú od dieťaťa sústredenosť na vyučovaní, ale dieťa pre nedostatok spánku nie je schopné podať požadovaný výkon, nech by akokoľvek chcelo. Organizmus dieťaťa pracuje akoby v slabom režime. V dôsledku pravidelného alebo dlhodobého nedostatku spánku môžeme hovoriť aj o spomalení a ohrození zdravého vývoja mozgu.

Predspánkový rituál ako základ kvalitného spánku

Všetko to, čo dieťa cez deň prežije, sa svojim spôsobom odzrkadlí v noci na kvalite jeho spánku. Významnú úlohu tu však zohráva aj predspánkový rituál, kam okrem iného patrí pokoj na lôžku s knihou alebo obľúbenou hračkou, rozhovor s rodičom. Jednoznačne telefóny, tablety, počítače malým deťom do rúk pred zaspávaním nepatria. Neprimerané svetelné efekty, neustále impulzy, vibrácie, elektronický smog, to všetko negatívne ovplyvňuje tvorbu melatonínu (hormón, ktorý náš mozog produkuje za tmy) a funkciu amygdaly. Toto teliesko mandľového tvaru ovplyvňuje naše pocity a stupeň úzkosti. Je riadiacim centrom nášho emocionálneho „ja“.  Preto vedie nedostatok spánku k stavom podráždenosti, zhoršenia nálady, pocitom depresie, či  k hnevu, až k zvýšenej emočnej reaktivite. Keď dieťa odloží tablet či mobil z rúk tesne pred zaspávaním, je proces zaspávania narušený, dieťa zle zaspáva, je predráždené a toto všetko je v navodení spánku negatívne. Môže zaspávať neskôr. Pritom fáza spánku do polnoci je najdôležitejšia.

Príčiny nedostatku spánku

• priveľká voľnosť odchodu do postele,
• náročné domáce úlohy,
• televízia a mobilný telefón v spálni,
• privysoký počet naplánovaných aktivít,
• kompenzovanie si pocitu viny rodiča, že trávi málo času so svojim dieťaťom.

Prejavy nedostatku spánku

• nevyspaté dieťa je predráždené, nervózne, na veci reaguje ináč ako odpočinuté a spokojné dieťa,
  nedostatok spánku má vplyv na poruchy správania, či poruchy pozornosti. Dieťa je instabilné, vzdorovité, hyperaktívne,
• deficit spánku spôsobuje napríklad aj permanentnú únavu. S ňou je veľmi úzko spojená  melanchólia. Deti sú podráždenejšie, dlhodobý spánkový deficit môže viesť až k depresii,
• znížená kondícia,
• často sú dôsledkom aj nočné mory. Dieťa sa zobudí, plače, nedá sa upokojiť. To je niekedy veľmi dramatické a rodič to veľmi ťažko znáša, ale pritom si práve rodič musí uvedomiť, že on sám môže byť príčinou nočného desu svojho dieťaťa,
• pri dlhodobom nedostatku spánku sa deťom zhorší imunita. Ťažšie odolávajú chorobám a prechádzajú z jedného ochorenia do druhého,
• počas spánku je znížená tvorbu moču – pri nedostatku spánku dochádza k opačnému procesu, ktorý vedie k jeho zvýšenej produkcii (u detí tak dochádza k nočnému pomočovaniu),
• menšia odolnosť proti stresu (spánkový deficit núti mozog uvoľňovať stresový hormón kortizol),
• častejšie bolesti hlavy ,
• chronicky unavené dieťa sa menej zaujíma o mimoškolské aktivity alebo má znížený záujem o kontakty s rovesníkmi,
• nedostatočný spánok môže mať vplyv na poruchy rastu.

Ľudský mozog sa najmä počas spánku rozvíja až do 21. roku života. Aj stratená hodina spánku ovplyvňuje deti spôsobom, akým už dospelého nie. Nevylučuje sa, že mnohé z charakteristických prejavov tínedžerov ako náladovosť, depresia môžu v skutočnosti predstavovať aj príznaky chronickej spánkovej deprivácie.

Zaujímavosť: Pravdepodobne najdlhšia zaznamenaná doba bdelosti je 18 dní, 21 hodín a 40 minút. Išlo o súťaž o najdlhšie sedenie v hojdacom kresle. Okrem prvej ceny, víťaz získal aj poruchy reči, výpadky pamäti, čiastočnú slepotu, halucinácie a podobne.

Moderný spôsob výchovy už akosi podvedome akceptoval prítomnosť počítačových hier, tabletov a mobilov v rukách detí, kvôli ktorým sa dostávajú do postele veľmi neskoro. Rodičov by malo viac zaujímať, aký je spánok dôležitý a aké následky má pre ich deti nedostatok spánku. S každým rodičom, ktorý príde s hore uvedenými príznakmi u svojho dieťaťa, po konzultácii a nájdení podstaty problému, často skončíme pri spánkovom rituály a docenení potreby spánku dieťaťa. Príznaky sa tak do krátkej doby u dieťaťa dokážu eliminovať alebo aj úplne vymiznúť.