Dupuytrenova kontraktúra je deformita ruky, ktorá sa spravidla vyvíja určitý čas. Najčastejšie postihuje štvrtý prst a malíček. Tieto dva prsty sú v ohnutej polohe bez možnosti narovnania, pričom šľachynebývajúpoškodené. Ide o ochorenie postihujúce mäkké tkanivá pod kožou dlane. Častejšie sa vyskytuje u starších mužov bielej pleti. V neskorších fázach táto deformita významne sťažuje alebo znemožňuje každodenné aktivity. Môže sa vyskytnúť na obidvoch rukách, no jedna strana vždy býva postihnutá viac.
Doposiaľ nie je stále známa príčina vzniku Dupuytrenovej kontraktúry. Neexistuje žiadny dôkaz, že by predchádzajúce poranenia alebo stereotypné pohyby zvyšovali riziko vzniku tejto deformity. Medzi rizikové faktory patrí vyšší vek, mužské pohlavie, výskyt v rodine, fajčenie či užívanie iných tabakových výrobkov a cukrovka.
Príznaky vznikajú pozvoľna, v priebehu niekoľkých rokov. Prvé zmeny sú pozorovateľné na hrúbke kože na dlani, ktorá sa zväčšuje. Následne je očividne zvrásnená a pod kožou začínajú byť hmatateľné stvrdnuté útvary. Väčšinou však nie sú bolestivé. V neskorších štádiách sú zhrubnutia súvislejšie a sledujú priebeh šliach v zápästí. V tejto fáze sa prsty začínajú ohýbať. Palec a ukazovák v drvivej väčšine prípadov nie sú postihnuté.
Základné ortopedické vyšetrenie rozsahu pohybov dlane a hmatové vyšetrenie by mali túto deformitu odhaliť. Typická je nemožnosť úplne vystrieť prsty, keď je dlaň položená na rovnej ploche.
Pri liečbe tejto deformity existujú tri hlavné postupy. Prvý sa používa vtedy, keď nehrozí poškodenie šliach či nervov. Špeciálnymi ihlami sa zrasty tkaniva uvoľňujú. V druhom prípade sa pár dní pred použitím ihiel do okolia stvrdnutého tkaniva injekčne vpraví špeciálny enzým, ktorý nežiaduce tkanivo rozpustí a uľahčí jeho uvoľnenie. Po uplatnení týchto dvoch metód sa však kontraktúry môžu vrátiť. Tretia možnosťou je chirurgické uvoľnenie zmeneného tkaniva. Je to najinvazívnejšia metóda a vyžaduje dlhú rehabilitáciu, pričom jej efekt trvá najdlhšie.
Po chirurgickej operácii prevencia nie je možná, je však vhodná v okamihu, keď už človek nemôže prst úplne narovnať a začína uvažovať o operácii. Pri operácii ruky v pokročilom štádiu choroby už nemožno očakávať plnú úpravu funkcie ruky. Čím skôr sa operácia uskutoční, tým menšie je riziko trvalých následkov.