Dysartria je porucha reči charakterizovaná ťažkosťami pri rozprávaní a artikulácii. Keďže ide o motorickú poruchu, schopnosti porozumenia písanej a hovorenej reči zostávajú nezmenené. Vzniká ako následok poškodenia hlasivkového svalstva alebo nervovej sústavy úrazom, metabolickým ochorením či nedostatkom kyslíka. Dysartria je vo väčšine prípadov príznakom závažného ochorenia, preto sa v prípade ťažkostí pri rozprávaní bez zjavnej príčiny odporúča urýchlene vyhľadať lekársku starostlivosť.
Dysartria má viacero príčin. Ich spoločným znakom je strata alebo obmedzenie kontroly nad hlasivkovým svalstvom. Môže byť spôsobená traumatickým poškodením mozgu, hrtanových nervov pri úrazoch alebo operáciách (napríklad štítnej žľazy). Dysartria môže byť aj vrodená, napríklad v niektorých prípadoch detskej mozgovej obrny. Ďalej môže vzniknúť ako následok cievnej mozgovej príhody alebo niektorých metabolických a neurodegeneratívnych ochorení. Medzi ne patrí Wilsonova choroba, centrálna pontínna myelinolýza, Parkinsonova choroba, amyotrofická laterálna skleróza a ťažká myasténia. Dysartriu môžu spôsobiť i nádorové ochorenia mozgu. Podľa neurologickej klasifikácie môže byť flacídna, spastická, ataktická, hypokinetická a hyperkinetická.
Dysartria sa prejavuje ťažkosťami pri artikulácii a formovaní slov. Typický príznak je spomalený nevýrazný rečový prejav. Okrem problémov s hlasivkovým svalstvom môžu byť prítomné ťažkosti s pohyblivosťou svalstva čeľuste, pier a jazyka. Zmeny hlasu sú často prirovnávané k nádche alebo zachrípnutiu. Úplná neschopnosť rozprávania sa nazýva anartria. Komplikácie a ďalšie príznaky sprevádzajúce dysartriu závisia od ochorenia, ktoré ju spôsobilo. Pre anatomické a neurologické súvislosti je u pacientov s dysartriou možný výskyt dysfágie, spôsobujúcej podobné ťažkosti pri prehĺtaní.
Diagnostika je založená na zistení jej príčiny. Tá sa posudzuje z medicínskej minulosti pacienta, presného druhu postihnutia hlasu, rodinného výskytu ochorení a viacerých klinických vyšetrení. Patria k nim biochemické testy krvi, močové testy, vyšetrenia ciev lebky a mozgu s využitím zobrazovacích metód, ako je mozgová angiografia, počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia (MRI).
Neurologické poškodenie je v niektorých prípadoch čiastočne, ale aj úplne zvrátiteľné a po odstránení príčiny ochorenia (mozgový nádor, nadbytok metabolitov) sa zvyčajne dá dosiahnuť aspoň čiastočné zlepšenie. Smrť nervových buniek je však nezvratná, preto dysartriu spôsobenú cievnou mozgovou príhodou alebo neurodegeneratívnym ochorením nemožno vyliečiť. Stále sa však dá zabrániť ďalšiemu rozvoju týchto ochorení. Návštevy logopéda môžu pacientom pomôcť získať spätne kontrolu nad svojím hlasom.
Predchádzanie vzniku dysartrie je založené na prevencii ochorení, ktoré by ju mohli spôsobiť. Traumatickému poškodeniu mozgu sa dá zabrániť obmedzením nebezpečných aktivít a využívaním ochranných pomôcok pri športe a fyzických aktivitách. Ľuďom so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych chorôb (fajčiari, diabetici, osoby s nadváhou) sa odporúčajú preventívne návštevy lekára a úprava životného štýlu. Neurodegeneratívne ochorenia sa nedajú úplne vyliečiť, existuje však dostupná liečba, ktorá dokáže zastaviť alebo spomaliť rozvoj poškodenia nervovej sústavy.