Edwardsov syndróm (trizómia 18) je závažná, nevyliečiteľná genetická porucha spôsobená chybou pri delení buniek, kedy bábätko získa jeden 18. chromozóm navyše.
Podľa rozsahu zasiahnutia buniek existuje kompletná forma (najťažšia, postihuje každú bunku), mozaiková (miernejšia, bunky sú zdravé aj mutované) a parciálna (zdvojená je len časť chromozómu).
Syndróm spôsobuje spomalený rast plodu, nadbytok plodovej vody a po narodení sa prejavuje typickými zovretými päsťami, deformáciami hlavy, kolísavými chodidlami a chybami srdca, mozgu či obličiek.
Poruchu dokážu lekári s vysokou presnosťou zachytiť počas tehotenstva vďaka plošným skríningom, detailnému morfologickému ultrazvuku, presným NIPT testom z krvi matky a definitívne ju potvrdiť odberom plodovej vody (amniocentézou).
Keďže príčinu nemožno liečiť, medicína poskytuje len podpornú liečbu (pomoc pri dýchaní, kŕmenie sondou) a perinatálnu paliatívnu starostlivosť pre zabezpečenie maximálneho pohodlia dieťaťa.
Edwardsov syndróm (trizómia 18) je závažná a nevyliečiteľná genetická porucha, pri ktorej bábätko dostane jeden 18. chromozóm navyše. Tento extra genetický materiál spôsobí v tele chaos a naruší zdravý vývoj orgánov už v maternici, čo vedie k vážnym chybám srdca, mozgu a kostry. Ako táto mutácia vzniká, ako sa prejavuje na ultrazvuku a aké sú dnešné možnosti diagnostiky a citlivej starostlivosti o postihnuté deti?
Edwardsov syndróm (trizómia 18) je závažná chromozomálna odchýlka, ktorá vzniká ako dôsledok náhodnej chyby pri delení pohlavných buniek rodičov. Nejde o dedičné ochorenie, ale o spontánnu genetickú mutáciu.
Zatiaľ čo štandardný ľudský karyotyp (kompletná sada chromozómov v jadre jednej bunky človeka) obsahuje 46 chromozómov usporiadaných v 23 pároch, embryo s Edwardsovým syndrómom má v dôsledku nesprávneho rozdelenia genetického materiálu nadbytočný 18. chromozóm.
Tento extra genetický materiál narúša vývoj a reguláciu rastu orgánov. Výsledkom sú mnohopočetné vrodené vývojové chyby, predovšetkým štrukturálne anomálie srdca, mozgu, obličiek a kostry. Výskyt ochorenia sa odhaduje na 1 z 5 000 narodených detí, pričom hlavným preukázaným rizikovým faktorom je vyšší vek matky.

Tieto tri diagnózy patria medzi najčastejšie trizómie – genetické poruchy, pri ktorých má človek v bunkách jeden chromozóm navyše. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, ktorý konkrétny pár chromozómov je zasiahnutý, čo priamo určuje závažnosť prejavov a prognózu dieťaťa.
Všeobecným pravidlom v genetike je, že čím menšie číslo chromozómu je postihnuté (chromozómy sú číslované od najväčšieho po najmenší), tým viac genetických informácií je narušených a tým závažnejšie sú následky.
| Vlastnosť | Downov syndróm | Edwardsov syndróm | Patauov syndróm |
| Postihnutý chromozóm | 21. chromozóm | 18. chromozóm | 13. chromozóm |
| Častosť výskytu | Najčastejší (cca 1 z 700 až 800 živonarodených) | Druhý najčastejší (cca 1 z 5 000 živonarodených) | Najvzácnejší z tejto trojice (cca 1 z 10 000 až 16 000) |
| Hlavné anatomické prejavy | Šikmé oči, plochý profil tváre, nižší vzrast, svalová hypotónia (ochabnutosť) | Malá hlava a čeľusť, nízko posadené uši, zovreté päste s prekríženými prstami | Rázštepy pier a podnebia, mikroftalmia (veľmi malé oči), polydaktýlia (nadbytočné prsty) |
| Orgánové postihnutie | Časté vrodené chyby srdca | Ťažké anomálie srdca, obličiek a tráviacej sústavy | Závažné poruchy vývoja mozgu (holoprozencefália) a defekty srdca |
| Mentálny vývoj | Ľahká až stredne ťažká intelektuálna porucha | Hlboké zaostávanie v psychomotorickom vývoji | Hlboké zaostávanie v psychomotorickom vývoji |
Vyšší výskyt Edwardsovho syndrómu u narodených dievčat je spôsobený tým, že ženské plody majú v maternici vyššiu schopnosť prežiť.
Pri samotnom počatí je pomer chlapcov a dievčat s touto genetickou chybou vyrovnaný (1:1). Rozdiel nastáva až počas tehotenstva z dvoch hlavných dôvodov:
Štatistika, podľa ktorej sa rodia až tri dievčatá na jedného chlapca, teda neznamená, že by u dievčat táto choroba vznikala častejšie. Je to výsledok toho, že dievčenské plody dokážu s touto závažnou diagnózou prežiť dlhší čas.
Šanca, že vaše dieťa bude mať Edwardsov syndróm, závisí od dvoch hlavných faktorov: od veku matky a od aktuálneho týždňa tehotenstva.
Vo všeobecnosti ide o vzácne ochorenie. Priemerná šanca u celkového obyvateľstva je približne 1 ku 5 000 až 6 000 živonarodených detí.
Čo riziko naopak nezvyšuje?
Je najčastejším typom Edwardsovho syndrómu a vyskytuje sa až u 94 % všetkých prípadov. Chyba vzniká vo vajíčku alebo spermii, takže nadbytočný 18. chromozóm obsahujú úplne všetky bunky v tele.
Prejavy sú najťažšie a zahŕňajú vážne poškodenia srdca, mozgu a obličiek. Väčšina tehotenstiev končí potratom alebo úmrtím novorodenca krátko po pôrode.
Chyba nastáva až pri prvých deleniach oplodneného vajíčka. V tele dieťaťa vzniká mozaika – časť buniek je geneticky zdravá a časť má chromozóm navyše. Príznaky bývajú miernejšie. Závažnosť stavu závisí od toho, ktoré orgány mutácia zasiahla, pričom malé percento detí sa môže dožiť dospelosti.
Parciálna (čiastočná) forma postihuje len približne 1 % prípadov. Bunky neobsahujú celý 18. chromozóm navyše, ale iba jeho odlomenú časť, ktorá sa prichytila na iný chromozóm (translokácia).
Keďže je zdvojená len časť genetickej informácie, poškodenie orgánov nemusí byť také masívne. Závažnosť prejavov závisí od veľkosti a dôležitosti skopírovaného úlomku.
Prejavy lekári rozdeľujú na varovné signály viditeľné ešte pred pôrodom a na typické telesné znaky novorodenca.
Lekár môže poškodenie plodu zachytiť pomocou ultrazvukového vyšetrenia (USG). Medzi hlavné markery patria:
Bábätká narodené s touto poruchou majú špecifický vzhľad:

Prvým krokom sú neinvazívne skríningy, ktoré podstupuje každá tehotná žena. Patrí sem prvotrimestrálny skríning (kombinácia ultrazvuku a odberu krvi v 11. až 14. týždni), biochemické Triple testy v 16. týždni a detailný morfologický ultrazvuk okolo 20. týždňa. Tieto vyšetrenia nevedia diagnózu určiť s istotou, ale odhalia mieru rizika alebo viditeľné vývojové chyby plodu.
Ak skríning ukáže zvýšené riziko, lekár odporučí NIPT testy. Ide o vysoko presný odber krvi matky, z ktorej laboratórium izoluje DNA bábätka. Tento test dokáže odhaliť trizómiu 18 s presnosťou až na 99 % bez akéhokoľvek rizika pre plod.
Definitívnym a stopercentným krokom sú invazívne vyšetrenia, ktoré ako jediné dokážu diagnózu definitívne potvrdiť. Podľa týždňa tehotenstva sa vykonáva buď odber choriových klkov z placenty (CVS v 11. – 14. týždni), alebo amniocentéza (odber plodovej vody od 16. týždňa). Získané bunky bábätka prejdú genetickou analýzou v laboratóriu, kde lekári pod mikroskopom presne overia prítomnosť nadbytočného 18. chromozómu.
Keďže Edwardsov syndróm je vrodená genetická porucha postihujúca každú bunku tela, liečba neexistuje.
Lekári nedokážu nadbytočný chromozóm z buniek odstrániť ani opraviť poškodenú DNA. Moderná medicína sa preto zameriava na takzvaný manažment ochorenia, ktorý sa delí na dve hlavné oblasti podľa závažnosti stavu bábätka a rozhodnutia rodiny.
Ak sa dieťatko narodí so stabilnými životnými funkciami, lekársky tím rieši konkrétne zdravotné problémy s cieľom uľahčiť mu život a zmierniť bolesť:
Vzhľadom na to, že väčšina detí trpí chybami srdca a mozgu, ktoré nie sú zlučiteľné so životom, hlavnou doktrínou manažmentu je paliatívna starostlivosť. Jej cieľom nie je umelé predlžovanie utrpenia za každú cenu, ale zabezpečenie maximálneho pohodlia a dôstojnosti pre dieťa.