Edwardsov syndróm

Edwardsov syndróm (trizómia 18) je závažná a nevyliečiteľná genetická porucha, pri ktorej bábätko dostane jeden 18. chromozóm navyše. Tento extra genetický materiál spôsobí v tele chaos a naruší zdravý vývoj orgánov už v maternici, čo vedie k vážnym chybám srdca, mozgu a kostry. Ako táto mutácia vzniká, ako sa prejavuje na ultrazvuku a aké sú dnešné možnosti diagnostiky a citlivej starostlivosti o postihnuté deti?

Čo je Edwardsov syndróm a ako vzniká?

Edwardsov syndróm (trizómia 18) je závažná chromozomálna odchýlka, ktorá vzniká ako dôsledok náhodnej chyby pri delení pohlavných buniek rodičov. Nejde o dedičné ochorenie, ale o spontánnu genetickú mutáciu.

Zatiaľ čo štandardný ľudský karyotyp (kompletná sada chromozómov v jadre jednej bunky človeka) obsahuje 46 chromozómov usporiadaných v 23 pároch, embryo s Edwardsovým syndrómom má v dôsledku nesprávneho rozdelenia genetického materiálu nadbytočný 18. chromozóm.

Tento extra genetický materiál narúša vývoj a reguláciu rastu orgánov. Výsledkom sú mnohopočetné vrodené vývojové chyby, predovšetkým štrukturálne anomálie srdca, mozgu, obličiek a kostry. Výskyt ochorenia sa odhaduje na 1 z 5 000 narodených detí, pričom hlavným preukázaným rizikovým faktorom je vyšší vek matky.

Rozdiel medzi Downovým, Patauovým a Edwardsovým syndrómom

Tieto tri diagnózy patria medzi najčastejšie trizómie – genetické poruchy, pri ktorých má človek v bunkách jeden chromozóm navyše. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, ktorý konkrétny pár chromozómov je zasiahnutý, čo priamo určuje závažnosť prejavov a prognózu dieťaťa.

Všeobecným pravidlom v genetike je, že čím menšie číslo chromozómu je postihnuté (chromozómy sú číslované od najväčšieho po najmenší), tým viac genetických informácií je narušených a tým závažnejšie sú následky.

Prečo postihuje trizómia 18 častejšie dievčatá?

Vyšší výskyt Edwardsovho syndrómu u narodených dievčat je spôsobený tým, že ženské plody majú v maternici vyššiu schopnosť prežiť.

Pri samotnom počatí je pomer chlapcov a dievčat s touto genetickou chybou vyrovnaný (1:1). Rozdiel nastáva až počas tehotenstva z dvoch hlavných dôvodov:

• Vyššia zraniteľnosť chlapcov: Nadbytočný 18. chromozóm spôsobuje telu obrovskú genetickú záťaž. Mužské plody sú biologicky citlivejšie na závažné vývojové chyby. V dôsledku toho u nich v priebehu tehotenstva oveľa častejšie dochádza k prirodzenému potratu.
• Biologická odolnosť dievčat: Ženské plody majú vďaka dvom chromozómom X (chlapci majú kombináciu XY) lepšiu genetickú stabilitu a dokážu lepšie zvládať vývojový stres, ktorý choroba spôsobuje. S poškodeniami orgánov preto dokážu v maternici prežívať dlhšie a dožiť sa pôrodu.

Štatistika, podľa ktorej sa rodia až tri dievčatá na jedného chlapca, teda neznamená, že by u dievčat táto choroba vznikala častejšie. Je to výsledok toho, že dievčenské plody dokážu s touto závažnou diagnózou prežiť dlhší čas.

Kedy hrozí Edwardsov syndróm? Rizikové faktory a pravdepodobnosť výskytu

Šanca, že vaše dieťa bude mať Edwardsov syndróm, závisí od dvoch hlavných faktorov: od veku matky a od aktuálneho týždňa tehotenstva.

Vo všeobecnosti ide o vzácne ochorenie. Priemerná šanca u celkového obyvateľstva je približne 1 ku 5 000 až 6 000 živonarodených detí.

Čo riziko naopak nezvyšuje?

• Edwardsov syndróm nie je dedičný. Ak sa už v širšej rodine vyskytol, vaša šanca je rovnaká ako u kohokoľvek iného.
• Vznik mutácie nedokážete ovplyvniť stravou, športom ani prostredím.

Formy Edwardsovho syndrómu

1. Kompletná forma

Je najčastejším typom Edwardsovho syndrómu a vyskytuje sa až u 94 % všetkých prípadov. Chyba vzniká vo vajíčku alebo spermii, takže nadbytočný 18. chromozóm obsahujú úplne všetky bunky v tele.

Prejavy sú najťažšie a zahŕňajú vážne poškodenia srdca, mozgu a obličiek. Väčšina tehotenstiev končí potratom alebo úmrtím novorodenca krátko po pôrode.

2. Mozaiková forma

Chyba nastáva až pri prvých deleniach oplodneného vajíčka. V tele dieťaťa vzniká mozaika – časť buniek je geneticky zdravá a časť má chromozóm navyše. Príznaky bývajú miernejšie. Závažnosť stavu závisí od toho, ktoré orgány mutácia zasiahla, pričom malé percento detí sa môže dožiť dospelosti.

3. Parciálna forma

Parciálna (čiastočná) forma postihuje len približne 1 % prípadov. Bunky neobsahujú celý 18. chromozóm navyše, ale iba jeho odlomenú časť, ktorá sa prichytila na iný chromozóm (translokácia).

Keďže je zdvojená len časť genetickej informácie, poškodenie orgánov nemusí byť také masívne. Závažnosť prejavov závisí od veľkosti a dôležitosti skopírovaného úlomku.

Príznaky Edwardsovho syndrómu

Prejavy lekári rozdeľujú na varovné signály viditeľné ešte pred pôrodom a na typické telesné znaky novorodenca.

1. Prejavy počas tehotenstva (na ultrazvuku)

Lekár môže poškodenie plodu zachytiť pomocou ultrazvukového vyšetrenia (USG). Medzi hlavné markery patria:

• Plod je od začiatku tehotenstva výrazne menší a zaostáva v raste.
• Nadmerné množstvo plodovej vody, pretože plod nedokáže pre vrodené chyby tráviaceho traktu správne prehĺtať.
• V pupočníku sa namiesto štandardných dvoch tepien nachádza iba jedna.
• Drobné dutinky s tekutinou v mozgových komorách plodu.

2. Viditeľné telesné znaky po narodení

Bábätká narodené s touto poruchou majú špecifický vzhľad:

• Zovreté päste s prekríženými prstami (druhý a piaty prst prekrývajú tretí a štvrtý), čo je jeden z najvýraznejších poznávacích znakov.
• Mikrocefália (abnormálne malá hlava), výrazné záhlavie, mikrognatia (veľmi malá až ustupujúca dolná čeľusť) a nízko posadené, deformované ušnice.
• Chodidlá majú kolísavý tvar so zakrivenou pätou, prípadne sa vyskytujú konské nohy.

3. Vnútorné orgánové poškodenia

• Ide najmä o defekty srdcových prepážok a anomálie chlopní, ktoré spôsobujú zlyhanie obehu.
• Častá je atrézia pažeráka (pažerák nie je priechodný a nespojuje sa so žalúdkom) alebo pupočníková hernia (časť čriev sa vyvíja vovnútri pupočníka mimo brušnej dutiny).
• Cysty na obličkách alebo ich nesprávny tvar.

Ako prebieha diagnostika Edwardsovho syndrómu?

Prvým krokom sú neinvazívne skríningy, ktoré podstupuje každá tehotná žena. Patrí sem prvotrimestrálny skríning (kombinácia ultrazvuku a odberu krvi v 11. až 14. týždni), biochemické Triple testy v 16. týždni a detailný morfologický ultrazvuk okolo 20. týždňa. Tieto vyšetrenia nevedia diagnózu určiť s istotou, ale odhalia mieru rizika alebo viditeľné vývojové chyby plodu.

Ak skríning ukáže zvýšené riziko, lekár odporučí NIPT testy. Ide o vysoko presný odber krvi matky, z ktorej laboratórium izoluje DNA bábätka. Tento test dokáže odhaliť trizómiu 18 s presnosťou až na 99 % bez akéhokoľvek rizika pre plod.

Definitívnym a stopercentným krokom sú invazívne vyšetrenia, ktoré ako jediné dokážu diagnózu definitívne potvrdiť. Podľa týždňa tehotenstva sa vykonáva buď odber choriových klkov z placenty (CVS v 11. – 14. týždni), alebo amniocentéza (odber plodovej vody od 16. týždňa). Získané bunky bábätka prejdú genetickou analýzou v laboratóriu, kde lekári pod mikroskopom presne overia prítomnosť nadbytočného 18. chromozómu.

Ako sa lieči Edwardsov syndróm?

Keďže Edwardsov syndróm je vrodená genetická porucha postihujúca každú bunku tela, liečba neexistuje.

Lekári nedokážu nadbytočný chromozóm z buniek odstrániť ani opraviť poškodenú DNA. Moderná medicína sa preto zameriava na takzvaný manažment ochorenia, ktorý sa delí na dve hlavné oblasti podľa závažnosti stavu bábätka a rozhodnutia rodiny.

Symptomatická a podporná liečba (Riešenie akútnych komplikácií)

Ak sa dieťatko narodí so stabilnými životnými funkciami, lekársky tím rieši konkrétne zdravotné problémy s cieľom uľahčiť mu život a zmierniť bolesť:

• Novorodenci majú často nevyvinuté pľúca a apnoické pauzy (zastavenie dýchania). Využívajú sa kyslíkové masky alebo prístrojová podpora.
• Kvôli chybám pažeráka, slabému saciemu reflexu a vyčerpaniu deti nedokážu piť mlieko. Výživa sa preto podáva priamo do žalúdka cez nazogastrickú sondu (hadičku cez nos).
• V ojedinelých prípadoch (najmä pri miernejšej mozaikovej forme) sa pristupuje k operáciám srdcových chýb, rázštepov alebo nepriechodného čreva, ak to celkový stav dieťaťa dovoľuje a zákrok mu predĺži život.
• Podávanie liekov na podporu činnosti srdca, proti neurologickým kŕčom alebo na upokojenie.

2. Perinatálna hospicová a paliatívna starostlivosť

Vzhľadom na to, že väčšina detí trpí chybami srdca a mozgu, ktoré nie sú zlučiteľné so životom, hlavnou doktrínou manažmentu je paliatívna starostlivosť. Jej cieľom nie je umelé predlžovanie utrpenia za každú cenu, ale zabezpečenie maximálneho pohodlia a dôstojnosti pre dieťa.

• Prioritou je tlmenie bolesti, udržiavanie telesnej teploty a minimalizovanie stresujúcich medicínskych zásahov.
• Medicínsky personál a špecializované organizácie (na Slovensku napríklad detské hospice ako Plamienok) pomáhajú rodičom stráviť s bábätkom jeho obmedzený čas v pokojnom domácom prostredí, nie na prístrojoch v nemocnici.