Fytoterapia a jej hepatotoxické účinky

V tomto článku sa dozviete

• Hepatotoxické účinky
• Pečeňové poškodenie fytoterapeutikami môže mať rozličné klinické podoby:
• Z praxe lekára
• Fytoterapia – áno, či nie?
• Záver

Liečba rastlinnými preparátmi ako taká má v medicínskej histórii obrovský význam. Niektoré rastlinné preparáty odporúčajú lekári pacientom dodnes. A napokon, aj samoliečba rastlinnými preparátmi pri menej závažných diagnózach môže byť jednoznačne zdraviu prospešná, pokiaľ človek nepodceňuje možné nežiaduce účinky a užívanie fytopreparátu skonzultuje buď v lekárni, alebo sa edukuje na serióznych internetových stránkach.

Hepatotoxické účinky

Potenciálne významné hepatotoxické účinky má napríklad Kostihoj lekársky, Starček jakubov, Starček obyčajný a Borák lekársky. Užívanie čajov z týchto rastlín obsahujúcich pyrolizidínové alkaloidy po dobu niekoľkých mesiacov môže viesť k tzv. venookluzívnej chorobe pečene s hemoragickou pečeňovou nekrózou, k portálnej hypertenzii, pričom stav môže  v konečnom dôsledku vyústiť až do cirhózy a pečeňového zlyhávania. Veľké riziko predstavujú aj rastlinné zmesi na chudnutie, ktoré obsahujú Cezmínu paraguajskú či Hrdobarku obyčajnú alebo južnú.

Nebezpečné môžu byť aj účinky Ploštičníka strapcovitého, ktoré sa ponúkajú na zmiernenie klimakterických ťažkostí a premenštruačného syndrómu, alebo aj ako mierne sedatíva.  Štátny ústav pre kontrolu liečiv uverejnil na svojej internetovej stránke stanovisko z júla 2006: „Európska lieková agentúra (EMEA) a jej Vedecký výbor pre rastlinné lieky (HMPC) na základe prehodnotenia hlásení hepatotoxicity pri užívaní prípravkov s  obsahom Cimicifuga Racemosae Rhizoma (podzemok Ploštičníka strapcovitého) zvážili, že existuje potenciálna súvislosť medzi týmito prípravkami a hepatotoxicitou. Informácie v príbalových letákoch sú nedostačujúce, preto je žiaduce doplniť ich o možné riziko hepatotoxicity.“

Pečeňové poškodenie fytoterapeutikami môže mať rozličné klinické podoby:

• mierne zvýšenie „pečeňových testov“ (AST, ALT, GMT, ALP, bilirubín),
• akútny a chronický zápal pečene,
• stukovatenie pečene,
• hromadenie žlče v pečeni,
• lokálna alebo difúzna pečeňová nekróza (odumieranie pečene),
• väzivová prestavba,
• cirhóza,
• venookluzívna choroba,
• akútne zlyhanie pečene.

Pečeň má veľkú funkčnú rezervu a schopnosť regenerácie. Na plnenie jej základných funkcií stačí len 20 % funkčného pečeňového tkaniva. Preto sa mnohé pečeňové ochorenia nediagnostikujú vo včasnom, ale až v pokročilom štádiu. Zatiaľ čo akútne formy pečeňového poškodenia bývajú spôsobené častejšie krátkou expozíciou vysokých dávok toxínov, chronické formy zasa prevažne dlhodobým užívaním nižších dávok.

Z praxe lekára

V mojej klinickej praxi som zažil aj prípad najťažšej formy akútneho poškodenia pečene – tzv. fulminantné zlyhanie pečene, ktoré bolo vysoko pravdepodobne spôsobené práve užívaním fytoterapie. Fulminantné zlyhanie pečene je pritom zriedkavý, ale mimoriadne závažný chorobný stav s vysokou úmrtnosťou. Prejavuje sa náhlou, ťažkou poruchou pečeňových funkcií, poruchou krvnej zrážanlivosti, žltačkou a rôznym stupňom zmien mentálnych funkcií a to u pacientov bez predošlého ochorenia pečene. Môže teda postihnúť aj dosiaľ úplne zdravých jedincov. Zjednodušene povedané, zlyhanie pečene sa prejaví hlavne jej neschopnosťou zbavovať telo škodlivín a odpadových látok, ktoré sa následne hromadia v organizme. Vysoké koncentrácie dusíkatých splodín začnú pomerne rýchlo poškodzovať mozog. Jeho poškodenie pri zlyhaní pečene sa nazýva pečeňová encefalopatia, ktorá môže viesť k ťažkým prejavom ako je porucha vedomia, kóma až smrť. Prítomná žltačka je dôsledok poruchy spracovania odpadovej látky bilirubínu. Častými príznakmi sú tiež ascites (tekutina v brušnej dutine), opuch mozgu, krvácanie do zažívacieho traktu, zníženie krvného tlaku a zrýchlenie tepu.

Najčastejšou príčinou fulminantného zlyhania pečene je v niektorých krajinách (napr Veľká Británia, USA) otrava paracetamolom. Netreba preto zabúdať na to, že aj „obyčajný Paralen“ môže byť pri prekročení odporúčaného dávkovania smrteľne nebezpečný, najmä keď sa kombinuje s alkoholom!

U nás hospitalizovaný pacient však žiaden paracetamol ani alkohol neužíval. Bol to ľudový liečiteľ, neužíval žiadne lieky „modernej medicíny“, bol prísny abstinent a liečil sa výhradne prírodnými preparátmi. Pri príjme udával 2–3 týždne svetlejšiu stolicu, tmavý moč, celkovú slabosť a nízku toleranciu námahy. Ambulantne ho vyšetril infektológ, ktorý predpokladal akútny vírusový zápal pečene, ten sa však nepotvrdil. V laboratórnom náleze bolo pri príjme do nemocnice prítomné stredne vysoké zvýšenie pečeňových aminotransferáz, cholestatických enzýmov a bilirubínu. Ako liečiteľ alternatívnej medicíny často pri rozličných ťažkostiach sám užíval fytoterapeutiká. V ostatnom období udával užívanie viacerých prípravkov s obsahom pyrolizidínových alkaloidov, rastlinných prípravkov čínskej medicíny, pre sklon ku tvorbe obličkových kameňov pil ortosifónový čaj. Možné poškodenie pečene fytoterapiou sme však začali zvažovať až potom, ako sme vylúčili ostatné typické príčiny fulminantného zlyhania pečene, ako napr. vyššie spomínané vírusové zápaly pečene, metabolické ochorenia, nádory, či poškodenia pečene ischemického pôvodu.

Napriek stanovenej diagnóze fulminantného zlyhania pečene a opakovaných podrobných poučeniach pacient aj počas hospitalizácie u nás odmietal akúkoľvek „našu“ liečbu. Naopak, aj naďalej svojvoľne užíval fytopreparáty. Napokon odmietol aj transplantáciu pečene, ktorá mu zrejme ako jediná mohla reálne zachrániť život. Priebeh ochorenia bol preto veľmi rýchly a pacient na 18. deň hospitalizácie zomrel.

Fytoterapia – áno, či nie?

Keďže obľuba fytoterapie vo vyspelých krajinách rastie, do budúcnosti možno predpokladať zvýšený výskyt ochorení spôsobených jej toxickými účinkami.

Pre objektivitu však treba povedať, že niektoré rastlinné prípravky sa naopak  používajú pri liečbe pečeňových ochorení. Experimentálne boli zdokumentované ich viaceré priaznivé vplyvy – protivírusové, protirakovinové, priaznivý vplyv na spomalenie cirhotickej prestavby pečene, ako aj pozitívny účinok na imunitnú odpoveď organizmu.  Pomerne spoľahlivo sa dokázali predovšetkým priaznivé účinky silymarínu pri otrave muchotrávkou zelenou a glycyrizínu pri liečbe chronickej hepatitídy typu B a C.

Záver

Do budúcnosti by bolo potrebné zvýšiť informovanosť laickej aj odbornej verejnosti o možných zdravotných rizikách a vedľajších účinkoch voľnopredajných rastlinných prípravkov, ako aj o ich vzájomných interakciách, resp. interakciách s inými liekmi. Aby naozaj platilo to, čo svojho času povedal slávny švajčiarsky filozof a lekár Paracelsus – „Všetky vrchy, pohoria, všetky lúky a lesy sú prirodzené lekárne“.