Gangréna je stav, pri ktorom určitá časť ľudského tkaniva odumrie. Často býva modifikovaná druhotnými zmenami, napríklad vysychaním či infekciou. Na základe modifikáciísa rozlišujesuchá, vlhká a plynovágangréna. Ku gangréne často dochádza vinou nedostatočného zásobenia krvou. Postihuje zväčša koncové časti tela, napríklad palce na nohách alebo prsty. Môže zasiahnuť aj vnútorné orgány, zuby alebo iné časti organizmu. Ak sa nelieči, šíri sa ďalej a môže spôsobiť šokový stav ohrozujúci život. Neliečená gangréna vedie k amputácii končatín, ba až k smrti, preto sa odporúča tento stav liečiť tak rýchlo, akoje možné.
Gangréna je špecifická forma nekrózy (odumretia tkaniva). Rozlišujeme tri základné typy, ktoré sa líšia príčinou aj priebehom.
Suchá gangréna vzniká v dôsledku nedostatočného zásobenia tkaniva kyslíkom, najčastejšie pri poruchách prekrvenia. Postihnutá časť postupne odumiera, bez prítomnosti infekcie. Koža je suchá, tmavá a má vzhľad pergamenu.
Vlhká gangréna je spojená s bakteriálnou infekciou spôsobenou hnilobnými baktériami. Odumreté tkanivo má mokré, zapáchajúce ložiská, často zelenkasté sfarbenie. Tento typ je mimoriadne nebezpečný, pretože bakteriálne toxíny môžu preniknúť do krvi a vyvolať toxémiu (otravu organizmu).
Plynová gangréna je závažná infekcia spôsobená plynotvornými baktériami rodu Clostridium. Najčastejšie vzniká po hlbokých poraneniach, keď sa baktérie dostanú do tkaniva. Pri svojom metabolizme produkujú plyn, ktorý sa hromadí v tkanivách a zhoršuje ich poškodenie.
Medzi rizikové faktory vzniku gangrény patria najmä cukrovka, ateroskleróza, popáleniny, preležaniny, omrzliny a hernie.
Prvým príznakom gangrény býva začervenanie v okolí rany, ktoré sa postupne mení na tmavšie sfarbenie. Postihnutá časť tela môže byť studená, necitlivá na dotyk, mať nepríjemný zápach a nezvyčajné sfarbenie.
V jej okolí sa často objavujú nehojace sa vredy, ktoré poukazujú na vážne poškodenie tkaniva a poruchu prekrvenia.
Ak gangréna postihuje vnútorné orgány, nemusí sa navonok prejavovať žiadnymi viditeľnými príznakmi. Napriek tomu sa môžu objaviť bolesti, zmätenosť, nevysvetliteľná horúčka alebo nízky krvný tlak, ktoré signalizujú vážny stav vyžadujúci okamžitú lekársku pomoc.
Diagnózu gangrény stanovuje lekár na základe anamnézy a klinického vyšetrenia. Mikrobiologické vyšetrenie môže pomôcť určiť pôvodcu infekcie. Krvné testy sa zameriavajú najmä na zvýšené hodnoty bielych krviniek, ktoré signalizujú zápal. Pri podozrení na gangrénu vnútorných orgánov sa využívajú zobrazovacie metódy, ako sú RTG, počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia (MRI).
Liečba gangrény závisí od typu ochorenia a rozsahu poškodenia tkaniva. Ak je prítomná bakteriálna infekcia, nasadzujú sa antibiotiká intravenózne. Pri gangréne spôsobenej nedostatočným prekrvením sa odporúča chirurgický zákrok na cievach.
Pri plynovom type gangrény môže byť účinná hyperbarická kyslíková terapia, ktorá spomaľuje rast baktérií a podporuje liečenie postihnutého tkaniva.
V prípade, že postihnuté tkanivo nie je schopné regenerácie, je nevyhnutné pristúpiť k radikálnej terapii – odstrániť všetky mŕtve časti tkaniva, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu infekcie.
Niekedy sa na tento účel využívajú špeciálne larvy, ktoré odstraňujú mŕtve tkanivo a baktérie. V najzávažnejších prípadoch môže byť nutná amputácia celej končatiny na záchranu života pacienta.
Aby sa zabránilo šíreniu gangrény, liečba sa musí začať čo najskôr. Ľudia trpiaci cukrovkou alebo ochorením ciev by mali pravidelne kontrolovať svoje končatiny a sledovať akékoľvek začínajúce príznaky.
Užívanie antibiotík po chirurgickom zákroku, vždy pod dohľadom lekára, môže pôsobiť preventívne a znížiť riziko rozvoja gangrény.
Mykóza na nechtoch trápi množstvo ľudí – najčastejšie sa objavuje na nohách, kde sa rýchlo šíri a mení vzhľad nechtov.…
Rakovina prsníka je nádorové ochorenie, ktorým trpí až jedna z ôsmich žien na Slovensku. Všeobecne platí, že čím skôr je…
Vaše telo zažije šok, keď vo vašom systéme necirkuluje dostatočné množstvo krvi, aby orgány a tkanivá fungovali správne. Príčinou môže…
