Gangréna je stav, pri ktorom určitá časť ľudského tkaniva odumrie. Často býva modifikovaná druhotnými zmenami, napríklad vysychaním či infekciou. Na základe modifikáciísa rozlišujesuchá, vlhkáa plynovágangréna. Ku gangréne často dochádza vinou nedostatočného zásobenia krvou. Postihuje zväčša koncové časti tela, napríklad palce na nohách alebo prsty. Môže zasiahnuť aj vnútorné orgány, zuby alebo iné časti organizmu. Ak sa nelieči, šíri sa ďalej a môže spôsobiť šokový stav ohrozujúci život. Neliečená gangréna vedie k amputácii končatín, ba až k smrti, preto sa odporúča tento stav liečiť tak rýchlo, akoje možné.
Gangréna je modifikovaná nekróza, poznáme 3 základné typy. Suchá gangréna vzniká na základe nedostatočného zásobenia určitej časti tela kyslíkom, táto časť potom odumrie. Pri suchej gangréne nie sú prítomné žiadne známky infekcie a koža pripomína pergamen.
Vlhká gangréna sa vyznačuje infekciou tkaniva určitým typom hnilobných baktérií. Nekrotické tkanivo má mokrý vzhľad, zapácha a v dôsledku účinku hnilobných baktérií ma zelenkastú farbu. Je veľmi nebezpečná vzhľadom na bakteriálne toxíny, ktoré môžu spôsobiť toxémiu — stav, keď toxíny kolujú v krvi.
Plynová gangréna je infekcia modifikovaná plynotvornými klostrídiami. Najčastejšie vzniká po poraneniach, keď sa klostrídie zanesú hlboko do tkaniva a tam sa množia. Pri svojom metabolizme produkujú bublinky plynu.
Rizikové faktory, ktoré môžu zapríčiniť vznik gangrény, sú cukrovka, ateroskleróza, popáleniny, preležaniny, omrzliny, hernia.
Prvý príznak sprevádzajúci gangrénu je začervenanie okolo rany, ktoré časom stmavne. Postihnutá časť tela môže byť necitlivá na dotyk, studená, zapáchajúca, nezvyčajnej farby, v jej okolí sa môžu objavovať nehojace sa vredy.
Pokiaľ gangréna prebieha vo vnútorných orgánoch, nemusí mať žiadne vonkajšie príznaky. Môže sa však vyskytovať bolesť, zmätenosť, nevysvetliteľná horúčka alebo nízky krvný tlak.
Diagnózu stanoví lekár na základe anamnézy a klinického vyšetrenia. Mikrobiologické vyšetrenie môže pomôcť pri určení pôvodcu gangrény. Krvné testy sa zameriavajú na zvýšené hodnoty bielych krviniek. Z diagnostických zobrazovacích metód sa najmä pri gangréne postihujúcej vnútorné orgány používa RTG vyšetrenie, počítačová tomografia CT či magnetická rezonancia MRI.
Liečba závisí od typu gangrény a rozsahu poškodenia tkaniva. Ak sa preukáže prítomnosť baktérií, nasadzujú sa antibiotiká priamo do krvného obehu. Operácia ciev sa odporúča, ak bola gangréna spôsobená nedostatočným zásobením krvou. Hyperbarická kyslíková komora môže pomôcť spomaliť rast baktérií pri plynovom type gangrény, kyslík má liečivý účinok na postihnuté tkanivá.
Ak je postihnutie také závažné, že sa tkanivo nedokáže regenerovať, treba pristúpiť k radikálnej terapii a odstrániť všetky mŕtve časti tkaniva, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu infekcie. Na to sa používajú špeciálne larvy, ktoré jedia mŕtve tkanivo a baktérie. V niektorých prípadoch je nutné kvôli záchrane života amputovať celé končatiny.
V snahe zabrániť šíreniu gangrény sa liečba musí začať čo najskôr. Ľudia trpiaci cukrovkou alebo ochorením ciev by mali pravidelne kontrolovať svoje končatiny, či sa na nich nezačínajú prejavovať určité príznaky. Užívanie antibiotík po chirurgickej operácii pod dohľadom lekára môže pôsobiť preventívne vzhľadom na možný vývoj gangrény.
Rakovina prsníka je nádorové ochorenie, ktorým trpí až jedna z ôsmich žien na Slovensku. Všeobecne platí, že čím skôr je…
Vaše telo zažije šok, keď vo vašom systéme necirkuluje dostatočné množstvo krvi, aby orgány a tkanivá fungovali správne. Príčinou môže…
Väčšina ľudí strávi veľkú časť života v práci. Aj preto by pracovné prostredie malo spĺňať určité podmienky, aby bolo bezpečné…
