Gastritída je zápalové ochorenie žalúdka, ku ktorému dochádza narušením hlienovitej ochrannej vrstvy sliznice žalúdka. Ide o pomerne časté ochorenie tráviaceho traktu.
Pojem gastritída zahŕňa veľkú skupinu rôznych chorobných stavov žalúdka, ktoré vznikajú predovšetkým jeho zápalom či iritáciou.
Podľa rýchlosti nástupu a doby trvania ich môžeme rozdeliť na dve hlavné skupiny – akútne a chronické gastritídy. Akútne gastritídy vznikajú náhle a pomerne rýchlo dochádza aj k dozneniu stavu. Pri chronických je typický postupný a dlhotrvajúci priebeh. Akútnu gastritídu môžu vyvolávať napríklad baktérie, parazity alebo vírusy, ale tiež alkohol, stres či zlá životospráva. Chronická gastritída pretrváva niekoľko týždňov a delí sa podľa toho, ktorú časť žalúdka postihuje a čo je jej hlavnou príčinou.
Typ A (autoimúnna gastritída) postihuje predovšetkým hornú a strednú časť žalúdka.
Typ B sa vyskytuje skôr v dolnej časti žalúdka (v oblasti antra) a je vyvolaný z 80 % Helicobacterom pylori. Helicobacter pylori selektívne ovplyvňuje sliznice postihnutého orgánu – žalúdka, čo vedie k deštrukcii plášťa.
Treťou formou je chronická gastritída, vyvolaná chemickým dráždením (intoxikácia jedmi, liekmi, reflux duodenálnych štiav alebo chronický alkoholizmus).
Symptómy/príznaky
Akútna gastritída sa prejavuje typickými príznakmi tlaku v nadbrušku, nevoľnosťou, odporom k jedlu a môže začať zvracanie. Často ich sprevádza grganie, nepríjemný pocit v ústach, tiež sa môže pridružiť plynatosť a hnačky. Týmito spôsobmi sa snaží telo zbaviť dráždivého vplyvu. Avšak nie je výnimkou, že zvracanie môže pokračovať aj po odstránení škodliviny.
Tieto prejavy majú typicky krátky priebeh (hodiny až dni). Potom dochádza k rýchlemu zotavovaniu a doznievaniu choroby. Napriek tomu býva stav veľmi nepríjemný a môže viesť až ku kolapsu.
Pri chronickej gastritíde sa vo veľa prípadoch človek cíti zdravý a o svojej chorobe nemusí ani vedieť. Niekedy môže chorobu vnímať ako problémy s trávením či pálenie záhy. U autoimunitného typu gastritídy sa môže prejavovať anémia, ktorá túto chorobu typicky sprevádza.
Dôležité je však tieto stavy odhaliť a liečiť, pretože niektoré môžu mať za následok vážne komplikácie.
Diagnóza je stanovená mikroskopicky po odbere žalúdkovej sliznice pri gastroskopii. Diagnostika gastritídy prebieha na základe anamnézy, ktorú dopĺňa klinický obraz. Najčastejšou metódou, ktorá potvrdí diagnostický záver, je odber materiálu. Vykonáva sa teda histologické vyšetrenie, biopsia (odobratie tkaniva) pri endoskopickom zákroku.
Liečba akútnej gastritídy nutná nie je. Stačí odstrániť rizikové faktory ako dráždivú stravu, alkohol, silné lieky a zápal by mal prejsť po pár dňoch sám. Pri kŕčovitých bolestiach sa môžu podávať lieky na uvoľnenie napätia žalúdka.
V prípade chronickej gastritídy sa liečba odvíja od dôvodu vzniku zápalu v žalúdku. Keďže v prevažnej miere ide o infekciu helikobakterom, súčasťou liečby sú lieky určené na eradikovanie tejto baktérie. Ďalej sa využívajú: vitamíny A, C, E, glutamín, probiotiká, esenciálne mastné kyseliny, med.
Zdravá životospráva je základom pre prevenciu zápalu žalúdočnej sliznice, taktiež vyhýbanie sa stresu a alkoholickým nápojom. Ako preventívne opatrenie je dôležité eliminovať fajčenie, zabezpečiť správnu výživu organizmu a zahrnúť do každodennej rutiny cvičenie.
Za bolesťami žalúdka často stoja gastritídy. Ide o zápalové zmeny žalúdočnej sliznice, ktoré je možno odhaliť endoskopickým a následným histopatologickým vyšetrením.…
Sliznica žalúdka môže byť postihnutá rôznymi patologickými procesmi vrátane nádorových zmien. V prvotnom štádiu rakoviny, keď je nádor ešte malý,…
Helicobacter pylori je prítomný v organizme u vyše polovice populácie. Prečo potom niekomu znižuje kvalitu života a naopak, niekto o jeho prítomnosti…
