Herpes vírus je skupina vírusov (herpes simplex typ 1 a 2, varicella zoster, cytomegalovírus a Epsteinov-Barrovej vírus) spôsobujúcich široké spektrum chorôb. V porovnaní s inými vírusovými infekciami sú tieto vírusy jedinečné. Po počiatočnej infekcii zostávajú latentné do chvíle, keď reaktivácia niektorými stimulmi vedie k opakovanému ochoreniu (genitálny herpes) alebo roztrúsenému výskytu (cytomegalovírusové ochorenie). Najčastejšie sa prejavujú u ľudí so zníženou imunitou. Reaktivované vírusy spôsobujú ťažké poškodenia nervovej sústavy a môžu byť smrteľné.
Typickou spoločnou vlastnosťou herpesových infekcií je schopnosť doživotnej perzistencie, teda pretrvávania v organizme, navodením latencie (obdobia, keď sa vírus neprejavuje prítomnosťou príznakov ani vírusových častíc a drieme v nervových štruktúrach organizmu). Vstupnou bránou a miestom množenia vírusu herpes simplex 1 a 2 (HSV, vírus oparu) v organizme je sliznica alebo poškodená koža. Vírus HSV postihuje sliznicu ústnej dutiny, ale i spojivky a genitálie v podobe pľuzgierov. Opätovne sa aktivizuje pri záťaži organizmu, pri prehriatí, úpale a zvýšení telesnej teploty v dôsledku iných ochorení. V dôsledku infekcie týmto vírusom primárne vznikajú opary pier (herpes labialis), ďasien (gingivitída), štruktúr očnej štrbiny (keratitída) a genitálií (herpes genitalis) a v prípade prebudenia z latentnej formy ku vzniku gingivostomastitídy, keratokonjunktivitídy a meningoencefalitídy.
Rod Varicellovirus, patriaci medzi herpetické vírusy, zahŕňa vírus Varicelly – zosteru (VZV, vírus pravých kiahní a pásového oparu). Postihuje dýchacie cesty, regionálne lymfatické uzliny, sliznice a kožu a v latentnej forme drieme v nervových gangliách. V prípade reaktivácie spôsobuje vznik pásového oparu. Častou komplikáciou tohto typu infekcie sú sekundárne bakteriálne infekcie, zápaly pľúc a zápaly mozgu a mozgovomiechových obalov. Prenáša sa kvapôčkovou infekciou.
Rod Cytomegalovirus zahŕňa vírusy postihujúce sliznice dýchacieho, tráviaceho alebo urogenitálneho systému. Pri prvotnej infekcii imituje príznaky infekčnej mononukleózy. Veľmi nebezpečný je pre gravidnú ženu, lebo postihuje plod a prejavuje sa cytomegáliou a cytomegalickou inklúznou chorobou. Zapríčiňuje poškodenie pečene, mozgu, poruchy krvotvorby, zväčšenie pečene a sleziny, žltačku, zmenšenie hlavičky dieťaťa (mikrocefália), vnútrolebečné kalcifikácie, hluchotu a rad iných príznakov. V moči a slinách je prítomný ešte niekoľko rokov od infekcie. Zdrojom infekcie je človek. Infekcia sa môže šíriť slinami, kvapôčkovou infekciou, pohlavným stykom a transplacentárne z matky na plod.
Rod Lymphocryptovirus je zastúpený EB-vírusom (EBV, Epsteinov-Barrovej vírus), ktorý napáda sliznicu ústnej dutiny a množí sa v epiteloch vývodov slinných žliaz a B lymfocytoch. Prenáša sa slinami a postihuje predovšetkým detské kolektívy a mladých dospelých. Vyvoláva infekčnú mononukleózu. Prejavuje sa príznakmi podobnými angíne, pri ktorých sa neúmerne zväčšujú lymfatické uzliny a v krvi sú prítomné atypické bunky.
Prečítajte si tiež: Herpes, popraskané pery, kútiky či afty našepkávajú v tele problém. Hlásia tie vaše anémiu, cukrovku či Crohnovu chorobu?
Infekcia vzniká z plného zdravia, často po výraznom stresovom podnete. Medzi typické príznaky v úvode ochorenia patria výsevy na slizniciach pier, genitálií a na iných častiach tela, ku ktorým sa pri opakovaných epizódach prebudenia infekcie a v kritických situáciách poškodenia nervovej sústavy pridáva porucha vedomia (delírium, halucinácie, dezorientácia, zmeny osobnosti a podobne), silná bolesť hlavy, horúčka, porucha reči. Postupne sa môžu rozvinúť záchvaty. Priama súvislosť medzi výsevom oparu na koži či slizniciach a rozvojom encefalitídy nebola preukázaná. Infekcia sa môže aktivovať v prípade akéhokoľvek horúčkovitého stavu. Infekcia rodom Varicella sa v primárnej forme prejavuje na koži v podobe výsevu sprevádzaného bolesťou či svrbením, horúčkou a celkovou nevoľnosťou. Reaktivovaný vírus sa prejavuje tremorom, porušením koordinácie telesných pohybov, vracaním a bolesťou hlavy, najčastejšie týždeň po objavení vyrážky. Pásový opar (herpes zoster) je bolestivé ochorenie. Jeho súčasťou je postherpetická neuralgia, teda pretrvávajúca bolesť nervov, ale i čiastočné ochrnutie končatín, porucha citlivosti v mieste lézie, porucha zvieračov a sexuálnych funkcií.
Infekciu možno laboratórne preukázať izoláciou vírusov z tkanivových kultúr prostredníctvom neutralizačného testu, polymerázovou reťazovou reakciou a dôkazom protilátok IgM, IgG pomocou metódy ELISA či KFR, prípadne detekciou heterofilných protilátok (Paulova-Bunnelova reakcia), dôkazom protilátok proti antigénom EBNA, EA, VCA prostredníctvom metódy ELISA a PCR. Základom niektorých druhov herpesových infekcií je vyšetrenie mozgovomiechového moku.
V prípade vírusov z rodu Simplexvirus sa terapeuticky využíva liečba acyklovírom, valaciklovírom a famciklovírom. Pri infekciách rodom Varicellovirus sa okrem uvedených využíva liečba foskarnetom.
Na prevenciu infekcie vírusom z rodu Varicellovirus sa využíva očkovanie atenuovanou monovalentnou vakcínou (Varilrix, GlaxoSmithKline Biologicals). V prípade rodu Cytomegalovirus sa využíva ganciklovir. Dôležité je zabrániť primárnej infekcii. Neodporúča sa vystavovať dieťa kontaktu s človekom, u ktorého je klinicky prítomná prvotná forma infekcie.
Pitie z jedného pohára, letné lásky, ale aj herpes zo slnka. Ktorí ľudia sú náchylnejší na herpes simplex? V tomto článku…
Infekcia vyvolaná vírusom herpes simplex postihuje ľudí všetkých vekových kategórií. Po prvotnom infikovaní zotrváva tento vírus v tele navždy. Objavuje sa…
Ovčie kiahne patria k vysoko infekčným ochoreniam. Najčastejšie postihujú deti vo veku 5 až 10 rokov. Nekomplikovaná infekcia sa lieči…
