Existujú dôkazy, že hra na hudobný nástroj zvyšuje výkon mozgu a podporuje kognitívne funkcie. Kedy hudba pomáha a kedy škodí?
Účinky hudby na zdravie človeka sú dnes už známe a dokázané. Hudba totiž napríklad na úrovni mozgového kmeňa ovplyvňuje pulz, dýchanie a vedomie človeka. Prostredníctvom limbického systému ovplyvňuje naše emócie, pocity a nálady.
V mozgovej kôre hudba vytvára vizuálne obrazy a asociácie, dokonca pomáha rozvíjať slovnú zásobu a komunikačné schopnosti. Zlepšuje tiež priestorovú inteligenciu a logické myslenie. O upokojujúcich účinkoch vhodne zvolenej melódie či riešení problémov so zaspávaním ani nehovoriac. V rámci terapie pomáha pri depresii, úzkosti, traumatických zážitkoch.
Pozitívne účinky hudby pripomíname pri príležitosti Svetového dňa hudby, ktorým je 21. jún.
Všetky systémy v našom tele pracujú v rytmoch. Pokiaľ sú však tieto prirodzené rytmy narušené, dochádza k disharmónii a teda aj k škodlivým účinkom.
Existuje dostatok dôkazov na potvrdenie toho, že učenie sa hry na nejaký nástroj zvyšuje výkon mozgu a kognitívne funkcie u detí a dospelých. Zlepšenie nervovej siete, ktoré sa dosiahne vďaka štúdiu hry na nejaký nástroj v mladosti, sa rovnako prenáša do staršieho veku.
Pytagoras v 6. storočí p. n. l. liečil svojich žiakov hrou na lutnu, jeden z najstarších brnkacích nástrojov. Podľa neho „matematické pomery medzi frekvenciami tónov stupnice vyjadrujú istú harmóniu, ktorou sa riadia nebeské telesá, ale aj vnútorný život človeka, teda i jeho zdravie“.
Nielen muzikoterapia využíva rytmus a tóny vhodne zvolených hudobných nástrojov pre liečebný, fyzioterapeutický či preventívny systém. Je nesporné, že hudba má priame somatické účinky na:
Pomalá a monotónna hudba spomaľuje tep srdca, frekvenciu dychu a frekvenciu mozgových vĺn. Vysoký krvný tlak, srdcové ochorenia, bolesť hlavy, napätie a nespavosť lieči upokojujúca hudba.
Okrem nesporne pozitívnych účinkov hudby sa v poslednom čase začína hovoriť aj o jej negatívnych vplyvoch. Nejde len o počúvanie príliš hlasnej hudby. Je všeobecne známe, že škodí, obzvlášť počúvanie hudby cez slúchadlá.
Muzikoterapeuti zistili, že niektoré druhy hudby (napr. rocková hudba a jej rytmus) obchádzajú čelný lalok, a teda aj našu schopnosť uvažovať a robiť si úsudok. Pri nadmernom a príliš hlučnom absorbovaní rockovej a tvrdej hudby môže hypokampus preukazovať až viditeľné abnormality vetvenia a výbežkov nervových buniek a tiež poruchy RNA, zapríčiniť atrofiu predného laloku, čo pravdepodobne ovplyvňuje morálne hodnoty, schopnosť učiť sa a tiež aj rozumové uvažovanie. Bolo zistené , že všetky systémy v našom tele pracujú v rytmoch a pokiaľ sú tieto prirodzené rytmy narušené, dochádza k disharmónii, a teda aj k škodlivým účinkom.
O vplyve hudby na vytváranie charakteru (a teda aj čelného laloku) sa vedelo už v minulosti. Aristoteles tvrdil: „Hudba predstavuje vášne alebo stavy duše – nežnosť, hnev, odvahu a zároveň aj ich protiklady a iné vlastnosti. Ak niekto počúva zlý druh hudby, stane sa zlým človekom, a naopak ak počúva dobrý druh hudby stane sa dobrým človekom.“
Správnym výberom rytmiky a melodiky hudby pomáhame dieťaťu rozvíjať mnohé schopnosti. Hudba ovplyvňuje pravú aj ľavú hemisféru.
Vhodný výber hudby podporuje rozvoj pravej hemisféry, dieťa sa tak zlepšuje:
Ľavá hemisféra je zodpovedná za:
Štúdia realizovaná na Heriot-Watt Univerzite Preferred Music Style Is Tied to Personality (psychcentral.com) sa zameriavala na jednotlivé hudobné štýly a charakteristické vlastnosti pre ľudí, ktorí daný štýl uprednostňujú.
Ľudia vyhľadávajú konkrétny žáner hudby podľa toho, či potrebujú pri nej regulovať svoje emócie, alebo ju vyhľadávajú preto, aby prostredníctvom hudby vyjadrili svoju identitu, a to bez toho, aby si to uvedomovali.
Hrou na hudobný nástroj sa zlepšujú mnohé schopnosti. Deti, ktoré viac ako tri roky hrajú na hudobný nástroj, majú omnoho lepšie výsledky:
Vedecké výskumy https://www.nature.com/articles/srep02028?error=cookies_not_supported&code=83a32455-346a-4797-a108-b2100837d255?error=cookies_not_supported&code=83a32455-346a-4797-a108-b2100837d255?error=cookies_not_supported&code=83a32455-346a-4797-a108-b2100837d255 o pôvode konsonancie a disonancie v hudbe vysvetľujú automatické podvedomé uprednostňovanie konsonancie. Akustické podnety môžu v určitých frekvenciách účinne pôsobiť na chemoenergetický metabolizmus ľudského organizmu tým, že stimulujú činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním.
Tichá hudba rozozvučuje iba snímače sluchového orgánu, avšak hudba silná s výraznými basmi a rytmom rozkmitáva stĺpce krvi v cievach, membrány v tele, pôsobí priamo na pokožku a iné orgány. Elektrické rytmické potenciály, ktoré tým vznikajú, menia rovnováhu vo vegetatívnom nervstve.
Každý druh hudby pôsobí na ľudské telo inak, pretože má inú bpm hodnotu. Najnižšiu bpm hodnotu má jazz, nasleduje disco (120), pop a hip-hop (110-140), ďalej house (120-135), dubstep (okolo 140) a drum&bass (150-180).
Hudba stimuluje neurotransmitery k produkcii dopamínu, ktorý priamo ovplyvňuje našu náladu, produktivitu, výkonnosť, kreativitu. Často pri sústredení sa na nejakú činnosť ľudia počúvajú hlasnú hudbu. Avšak možno to nie je to najlepšie možné riešenie.
Ukázalo sa, že pre kreativitu je najlepší hluk v pozadí. Ten pomáha zvyšovať schopnosť spracovávať ťažkosti, čo vedie k lepšiemu abstraktnému spracovaniu a vyššej kreativite.
Avšak, ak počúvame príliš hlasnú hudbu, naša kreativita nefunguje, pretože je prevalcovaná hudbou a náš mozog sa viac sústredí na počúvanie hudby než na spracovávanie informácií. Obyčajné počúvanie hudby, ktorá sa nám páči, môže zvýšiť sústredenie, pretože pôsobí na oblasti mozgu, ktoré ovládajú naše emócie. Takže počúvanie hudby, ktorá vyvoláva pozitívne pocity, by mohlo viesť k vyššej výkonnosti.
Napriek tomu, že takmer všetkým vodičom hrá pri šoférovaní rádio, v skutočnosti to na nich pôsobí rušivo. A ak už počúvame pri šoférovaní hudbu, nemala by to byť naša obľúbená hudba, ale hudba, ktorú vôbec nepoznáme.
Ak udržiavame naše mozgy zaneprázdnené, pomáhame spomaľovať zhoršovanie kognitívnych funkcií. Hudba totiž dokáže zapojiť do činnosti mozgové hemisféry, čo vedie k optimalizácii nášho mozgového výkonu. Je príjemné vedieť, že udržať si bystrú a sústredenú myseľ je možné aj vďaka niečomu tak peknému, ako je hranie na hudobný nástroj alebo počúvanie hudby.
Časté počúvanie hudby, ktorú máme radi, môže pomôcť vyrovnávať hladinu kortizolu – stresového hormónu. A môže byť aj účinným zabijakom bolesti, pretože súčasne nás rozptyľuje a zvyšuje naše pozitívne emócie.
Z tohto dôvodu je počúvanie hudby spojené so znižovaním bolesti aj stresu a má tiež potenciál zlepšovať reguláciu symptómov u pacientov s chronickou bolesťou, ako sú pacienti s fibromyalgiou. Toto je dosť stará teória a bola široko preverená výskumom, vytvoreným v 50. rokoch 20. storočia ako „audio-analgézia“.
Počúvanie klasickej hudby zlepšuje činnosť neurónov zodpovedných za vylučovanie dopamínu a reguláciu neurónov zodpovedných za degeneráciu nervového systému. Preto by nám hudba od klasických skladateľov, ako sú Bach, Mozart alebo Beethoven, mala pomáhať pri sústredení sa, ale aj pri spomalení procesu starnutia mysle.
Ako sa zvyšuje povedomie o nekonečnom zozname pozitívnych vplyvov hudby na myseľ aj telo, neexistuje už žiadna výhovorka, prečo by sme mali nášmu mozgu odopierať to, čo si zaslúži.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Music and Productivity: 5 Ideas for Using Music To Boost Performance
Older adults grow just as many new brain cells as young people
Pod názov antikoncepcia spadajú všetky metódy zabraňujúce vzniku neplánovaného tehotenstva. Niektoré druhy antikoncepcie si vyžadujú denné užívanie alebo aplikáciu pred…
Za rôznymi problémami s pozornosťou, výslovnosťou či pamäťou sa často skrýva oslabené sluchové vnímanie. Je dôležité vedieť, kedy zbystriť pozornosť a…
“Párty droga” GHB je veľmi zradná – aj s malým množstvom sa dá predávkovať. …
