Kedy naposledy ste sa naozaj od srdca zasmiali? Smiech nám v detstve išiel ľahko, no s pribúdajúcimi rokmi a povinnosťami sa z našich dní akoby vytratil. A pritom práve smiech môže byť tým najprirodzenejším liekom na stres, vyčerpanie či duševné napätie.
Je dosť pravdepodobné, že ste sa smiali ešte skôr, než ste vedeli rozprávať. Podľa niektorých vedcov bol smiech jedným z prvých spôsobov, ako sa ľudia navzájom spájali – milióny rokov predtým, než sa vyvinula reč.
Smiech je v našom mozgu tak hlboko zakorenený, že ho dokážeme pozorovať už u 17-dňových novorodencov. Dokonca aj deti narodené so zrakovým alebo sluchovým postihnutím sa dokážu smiať.1 Nie je však len prejavom radosti, prináša aj preukázateľné zdravotné benefity.
Vďaka smiechu si dobre precvičíme bránicu, čo nám umožňuje prijať viac okysličeného vzduchu a stimulovať naše pľúca.
Aj srdce má zo smiechu úžitok. Zvyšuje totiž našu srdcovú frekvenciu a znižuje krvný tlak – podobne ako pri cvičení.2 Štúdia z roku 2016 ukázala, že ľudia, ktorí sa smiali len zriedkavo alebo vôbec, mali o 1,21-krát vyššiu pravdepodobnosť ochorenia srdca ako tí, ktorí sa smiali denne.3
Stalo sa vám, že vás bolela hlava, no po pozretí vtipnej relácie či videí mačiek, ktoré sa márne pokúšali skákať, ste si zrazu uvedomili, že bolesť ustúpila? Môže sa zdať, že ste sa od bolesti len rozptýlili, no v skutočnosti ide o viac. Smiech totiž podporuje tvorbu endorfínov – hormónov šťastia, ktoré v tele pôsobia ako prirodzené lieky proti bolesti.4
Ďalšou výhodou smiechu je, že môže zlepšiť aj váš spánok. Výskum z roku 2017, ktorý realizoval Inštitút ošetrovateľstva v Južnej Kórei, sledoval účinky smiechu u starších ľudí v zariadeniach dlhodobej starostlivosti. Do štúdie sa zapojilo 42 pacientov – polovica z nich absolvovala terapiu smiechom, druhá polovica nie.
Terapia prebiehala mesiac, dvakrát do týždňa, a zahŕňala smiechové cvičenia, spev, tanec či tlieskanie. Účastníci, ktorí sa zapojili, hlásili menej príznakov depresie a lepšiu kvalitu spánku.5
Keď myslíme pozitívne, náš mozog uvoľňuje neuropeptidy – látky, ktoré pomáhajú zvládať stres, úzkosť a ďalšie psychické záťaže. Naopak, negatívne myšlienky môžu spustiť chemické reakcie, ktoré zvyšujú hladinu stresových hormónov. Dlhodobý stres potom oslabuje imunitu a telo je náchylnejšie na ochorenie.6
Aj keď si humor spájame najmä so smiechom a zábavou, jeho význam siaha oveľa hlbšie. Psychológovia zdôrazňujú, že môže byť dôležitým nástrojom na zvládanie stresu, nadväzovanie vzťahov či vyjadrenie emócií.
Možno ste si všimli, že ľudia prechádzajúci ťažkým životným obdobím, napríklad pri vážnej diagnóze, si často robia z vlastnej situácie žarty. Štúdia publikovaná v odbornom časopise Current Oncology (Súčasná onkológia) ukázala, že humor zohráva významnú úlohu v starostlivosti o onkologických pacientov počas rádioterapie.
Až 86 % pacientov ocenilo, keď zdravotníci používali primeraný humor, 79 % uviedlo, že im pomáha znížiť úzkosť, a 85 % považovalo smiech za dôležitý pri zvládaní choroby. Viac než 60 % pacientov používalo humor pravidelne ako spôsob vyrovnávania sa s náročnou situáciou a 70 % verilo, že vďaka humoru si lepšie zapamätajú informácie od zdravotníkov.7
Niekedy sa v ťažkej situácii smejeme, lebo sa snažíme proti smútku takto nevedome bojovať. Zaujímavým príkladom z nedávnej doby je video z mája 2025, ktoré zachytáva nehodu mexickej lode Cuauhtémoc s Brooklynskym mostom.
Tragédia si vyžiadala dve obete, no v pozadí bolo počuť smiech okoloidúcich. Takáto reakcia môže pôsobiť znepokojujúco, no v skutočnosti ide o prirodzený obranný mechanizmus. Smiech v náročných alebo stresujúcich chvíľach je spôsob, akým sa myseľ snaží spracovať protichodné emócie a udržať si aspoň časť emocionálnej rovnováhy. Často ide o spontánnu a nekontrolovateľnú reakciu.8
Netradične môžu v podobných situáciách reagovať aj ľudia s poruchami ako ADHD, OCD či autizmus. Často vnímajú a spracovávajú emócie inak než väčšina populácie, preto sa u nich môže objaviť nevhodný smiech či nezvyčajná reakcia aj bez toho, aby si to uvedomovali. Ide o reakciu ich nervového systému, nie o necitlivosť.9
Humor môže pomôcť zvládať stres, no zároveň môže byť aj nástrojom, ktorým dokážeme ublížiť. Zatiaľ čo staršie výskumy sa sústredili najmä na jeho pozitívne stránky, v roku 2003 predstavili vedci z University of Western Ontario model štyroch štýlov humoru, ktorý vysvetľuje, ako a prečo humor používame.
Prišli pritom s dvoma základnými otázkami: „Zameriavame sa pri humore na seba alebo na iných? Je jeho účinok pozitívny alebo negatívny?“
Podľa toho rozdelili humor na štyri typy – priateľský humor, ktorý zbližuje ľudí (afiliatívny), sebaposilňujúci humor, agresívny humor a humor, ktorým človek zhadzuje sám seba (sebazhadzujúci).
| Typ humoru | Popis | Vplyv na duševné zdravie |
| Priateľský | Humor na budovanie vzťahov – vtipy, zábava, prívetivosť, smiech s inými. | Pozitívny |
| Sebaposilňujúci | Humor na zvládanie stresu – udržiavanie si veselého pohľadu, hľadanie absurdností života. | Pozitívny |
| Agresívny | Humor na úkor iných – sarkazmus, výsmech, manipulácia, vtipy bez ohľadu na pocity druhých. | Negatívny |
| Sebazhadzujúci | Smiech na vlastný účet, snaha o prijatie cez sebaponižovanie, zakrývanie bolesti cez vtipy. | Negatívny |
Výskum ukázal, že štýl humoru môže výrazne ovplyvniť psychickú pohodu, vzťahy aj celkové prežívanie.
Ľudia, ktorí používajú priateľský a sebaposilňujúci humor, majú častejšie lepšie vzťahy, vyššie sebavedomie a menšie sklony k úzkosti či depresii.
Naopak, tí, ktorí používajú agresívny alebo sebazhadzujúci humor, môžu čeliť väčšiemu stresu, osamelosti či problémom v medziľudských vzťahoch.
Zaujímavým zistením je tiež, že muži častejšie používajú agresívny a sebazhadzujúci humor než ženy.10
Ak chcete do svojich bežných dní vniesť viac zábavy a zlepšiť si tak psychickú pohodu, môžete vyskúšať tieto osvedčené tipy:
Tieto jednoduché prístupy podporujú tzv. pozitívne štýly humoru – tie, ktoré dokážu zlepšiť náladu, zmierniť stres a posilniť vzťahy s okolím.
Humor tak môže byť každodenným spoločníkom, ktorý vás rozosmeje, povzbudí a spraví deň o čosi ľahším.
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Čo by ste odpovedali, keby sa vás niekto spýtal na zmysel vášho života? Väčšina ľudí na chvíľu zaváha. No podľa…
Ak zapojíte desiatky svalov na tvári, vyčaríte úsmev a ani neviete ako, môžete zmeniť svoj život. Úsmev hrá zásadnú úlohu…
Niektoré povolania majú vyššie riziko vyhorenia ako iné. Navyše sa vyhorenie môže v rôznych pracovných oblastiach prejavovať inak. Najviac ohrození…
