Prištítne telieska, nachádzajúce sa na zadnej strane štítnej žľazy, zohrávajú dôležitú úlohu v metabolizme vápnika, fosforu a vitamínu D v organizme. Hyperparatyroidizmus predstavuje stav charakterizovaný patologickými zmenami týchto teliesok. Z dôvodu nadmernej produkcie paratyroidného hormónu, ktorý vylučujú, dochádza k poruchám v hospodárení najmä s vápnikom.Nedostatočná diagnostika a liečba tohto stavu zvyšuje riziko vzniku ochorení obličiek, pohybového aparátu a kardiovaskulárnych chorôb, znižuje kvalitu života.
Nadmerná produkcia paratyroidného hormónu môže byť spôsobená nezhubným nádorom prištítnej žľazy (adenómom), ďalej rakovinou alebo ako dôsledok zväčšenia tohto orgánu z neznámej príčiny (primárna hyperparatyreóza). Zriedkavo je zvýšená činnosť prištítnych teliesok ovplyvnená geneticky, keď sa zvýšená koncentrácia tohto hormónu netýka chorobne zmenených prištítnych teliesok. Primárna hyperparatyreóza je najbežnejšou formou tejto choroby a celkovo najbežnejšou príčinou zvýšenej koncentrácie vápnika. Ovplyvňuje 1 percento populácie s takmer 100-tisíc novodiagnostikovanými prípadmi ročne. Častejšie postihuje ženskú časť populácie (v pomere 3 : 1), s najčastejším výskytom v piatej alebo šiestej dekáde života.
Medzi najčastejšie symptómy patrí zhlukovanie solí vo vylučovacej sústave, spojené so vznikom močových kameňov, osteoporóza prejavujúca sa najčastejšie na kostiach predlaktia, stehenných a kľúčnych kostiach či driekových stavcoch. Typickými príznakmi sú tiež tráviace ťažkosti v podobe opakujúcich sa vredov dvanástnika, zápalov podžalúdkovej žľazy, dlhotrvajúce zápchy a nadmerná plynatosť. Častá je i svalová slabosť a bolestivosť svalov a kĺbov, zvýšenie krvného tlaku, spomalenie srdcového rytmua neuropsychiatrické symptómy, ako je depresia, halucinácie, paranoja či dezorientácia.
Stanovenie hladiny vápnika, fosforu, chloridu a parathormónu v krvi a sledovanie týchto látok v 24-hodinovom moči patria medzi základné vyšetrenia. Vyšetrenie počítačovou tomografiou, magnetickou rezonanciou a denzitometriou spolu so sonografiou a inými zobrazovacími technikami urýchľuje a skvalitňuje diagnostiku tohto ochorenia.
Operácia predstavuje jedinú formu terapie a významne prispieva k zlepšeniu pridružených symptómov a ochorení obličiek, priaznivo pôsobí na udržanie hustoty minerálov v kostiach, rieši problém s nespavosťou, zmierňuje tráviace komplikácie a zvyšuje kvalitu života. Dôležité je tiež dbať na dostatočnú hydratáciu a zabrániť užívaniu močopudných liekov a prípravkov.
Prevencia spočíva v skorom odhalení tohto ochorenia a vyhýbaniu sa rizikovým faktorom, ktoré spôsobujú malígnu formu tohto stavu.